Legendárny Trabant z NDR

Hovorilo sa mu Trabi, bakeliťák, rozzúrený vysávač,  kastról, Honeckerova pomsta či prd-prd-cililing. Symbol bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR)  a socializmu vôbec  vyrábali v automobilke Sachsenring v saskom meste Zwickau.

Prvý model  predstavili v novembri 1957 pri príležitosti osláv 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. (Vysvetlenie pre mladšie ročníky: v pravoslávnom Rusku sa riadili juliánskym kalendárom, preto ten posun a preto oslavy v novembri, nie preto, že za socializmu bola väčšina vecí naruby, hoci bola.)

Jednoduchý ľudový automobil zaznamenal úspech, o ktorom sa jeho tvorcom asi ani nesnívalo. Do konca roku 1957 vyrobili  v Zwickau päťdesiat modelov typu Trabant P50,  neskôr známy aj ako Trabant 500. Názov vraj vznikol v podnikovej ankete automobilky.

Podľa niektorých zdrojov vychádza z latinského slova trabant, čo znamená cestovateľ. Iné zdroje zase uvádzajú, že slovo trabant znamená v nemčine družicu či satelit a tento názov mal byť odkazom na prvú družicu Sputnik, ktorú Sovietsky zväz  vypustil do vesmíru mesiac pred spustením výroby nového auta. Tak či onak, trabant sa úspešne udomácnil na cestách socialistického bloku a vyrábal sa celých 34 rokov.

Niečo ako Mercedes socialistického Nemecka

Trabant  bol rozšírený nielen vo východnom Nemecku, ale aj v Maďarsku.  V socialistickom Československu sa rovnako tešil veľkej obľube. Doviezlo sa sem až 132 tisíc kusov, no aj tak nebolo celkom jednoduché kúpiť si ho. Vezmime si napríklad  rok 1978.

Hrubá priemerná mzda bola 2531 Kčs, Trabant limuzína stál 36  500 Kčs a domáca Škoda 105 stála až 56  000 Kčs. O aute typu Mercedes ste mohli iba snívať,  hoci zopár západných značiek sa dalo kúpiť cez TUZEX, no na to boli potrebné iné peniaze a konexie. Aj na Trabant ste museli peknú chvíľu sporiť. Navyše, ak ste nechceli skončiť na konci poradovníka v Mototechne  (vtedajšia predajňa s autami), tak ste museli šupnúť vedúcemu miestnej pobočky úplatok.

foto: Gabriela Nemkyová SklenicováStále sme však boli na tom lepšie než Nemci v bývalej NDR . Tí čakali na kúpu autíčka z duroplastu aj niekoľko rokov,  hoci bolo „ich“. Väčšina vyrobených kusov išla totiž na export. Mimochodom, prečo duroplast? Bola to lacná alternatíva  ocele, ktorú museli východní Nemci dovážať. Konštruktéri z NDR tentoraz neurobili chybu a vymysleli to tak, že auto malo samonosnú oceľovú karosériu obalenú do dielov z duroplastu, ktorý sa vyrábal z odpadovej bavlny zo Sovietskeho zväzu (ZSSR) a umelej živice.

Víťazné ťaženie autíčka z duroplastu

Trabant ste si nemohli na ulici nevšimnúť. V prvom rade boli  tieto autá veľmi hlučné, čo bol dôsledok dvojtaktného motora chladeného vzduchom. A  dym z výfukov strašne smrdel, najmä ak sa namiešala zmes benzínu a oleja v zlom pomere. Farebná paleta karosérií bola veľmi obmedzená –  ja si pamätám  trabanty v ostrozelenej farbe, cez podivne modrú až po bielu a sivú. Hotovo. Ako deti sme sa hrali, že keď niekto z nás zbadá zelený trabant a trikrát vyskočí, bude mať šťastie. Nepamätám sa, či to fungovalo, no aspoň sme si zaskákali.

V roku 1988 vyrobili  v automobilke Sachsenring  Trabant 1.1, ktorý  okrem výraznej zmeny prednej a zadnej časti karosérie zaznamenal ešte jednu zásadnú zmenu: motor už nebol dvojtaktný, ale štvortaktný. Napriek tomu sa koniec výroby neodvratne blížil. Posledný kus s poradovým číslom 3 096 099 (!!!) vyrobili v apríli v roku 1991. No úspech legendy tým nekončí.Trabanty majú dodnes svojich milovníkov, ktorí na svoje autá nedajú dopustiť. Existujú desiatky klubov a obľúbené sú pravidelné zrazy trabantov.  „Medzi mladými ľuďmi vznikajú skupinky ‚tuningových trabantistovʻ, ktorí tieto autá upravujú do často až neuveriteľných podôb a výkonov,“ približuje stále živý svet trabantov Michal Hanus, predseda klubu AK Trabant Brno. AUTOKLUB TRABANT BRNO 

Trabant žil, trabant žije, trabant bude žiť!

Milovníčkou trabantov je aj známa hudobníčka, publicistka a cestovateľka Dorota Nvotová. So svojím zeleným veteránom stále brázdi ulice Bratislavy. „Na koncerty presadám do spoľahlivejšieho auta, aby som dorazila načas. Trabantom nevozím ani syna do škôlky,“ prezrádza Dorota pre DALITO. „S trabantom je cieľom samotná cesta.“

Roky bol trabant jej jediným autom. Dorota na ňom bez problémov zvládne malé opravy s pomocou starej príručky na ručnú údržbu a opravu vozu Trabant 600 a Trabant 601. S.  „Teraz som menila sviečky, no s väčšími opravami mi pomáha kamarát,“ dodáva hudobníčka.

Sú majitelia trabantov, ktorí na svojom tátošovi (cítim, že vhodnejšie ako tátoš je v tomto prípade pomenovanie klusák)  dali aj 600-tisíc kilometrov a autá im stále fungujú. Dnes je trabant dokonca istou výhodou. Žiadne čakanie na servis, súčiastky sa dajú zohnať za pár eur, stredne zručný mechanik si vždy poradí, stačí trošku kreativity a improvizácie.  (Napadol mi film Slavnosti sněženek, keď Hanzlík pomáha  Svěrákovi opraviť trabant so slovami „Říkají, že jsem odborník!“ a napokon mu vyberie z motora úplne všetko).

Ako je to s povinnou STK, neviem. No stále sa dá nájsť inzerát, že niekto predá trabant s platnou STK do roku 2019. Trabant však už dávno nie je auto, je to hrdý veterán, legenda a symbol…

Autorka: Zuzana Huďová