30 rokov Slovenska: Priepasť voči Západu je v mnohých oblastiach značná. Stále nedobiehame ani úroveň Česka

Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre obe krajiny veľkou výzvou, s ktorou sa už však od 1. januára 1993 museli pasovať samostatne. Po rokoch však môžeme konštatovať, že sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme aj čistejšie prostredie. Zároveň priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so Západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne. Aké rozdiely sú badateľné vo vývoji Slovenska a Česka? A ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami? Dáta poskytla Dalito.sk Národná banka Slovenska.

NIEČO MÁLO Z DEMOGRAFIE

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Za 30 rokov v oboch krajinách populácia vzrástla nepatrne o 2 %, pričom na Slovensku bol tento rast ťahaný prirodzeným prírastkom a čistou migráciou, v Česku to bolo len vďaka čistej migrácii.

Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 – 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. V porovnaní s ČR je na Slovensku vyšší podiel ľudí v produktívnom veku.

Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa
posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Miera dojčenskej úmrtnosti sa výrazne znížila, no v dlhodobom porovnaní za Českom zaostávame
a rozdiel medzi krajinami sa od osamostatnenia ešte mierne zvýšil.

Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v ČR je ich násobne viac. Migrácia však nie je aktuálnou témou len v posledných rokoch. Česko je aj po tridsiatich rokoch stále krajinou, kam ľudia zo Slovenska odchádzajú v najväčšom počte, avšak od osamostatnenia prevláda počet prisťahovaných
z ČR nad vysťahovanými do ČR.

Na Slovensku a v Česku bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia, než je tomu
v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento. Na Slovensku sa v porovnaní s historickými údajmi v rámci vybraných krajín podiel zmenil najvýraznejšie a v porovnaní s Českom a Nemeckom dosahuje najvyššiu úroveň vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rozmedzí 25 – 34 rokov.

AKO SA DARILO NAŠEJ EKONOMIKE?

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň,
v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska (podobne ako Maďarska a Poľska) nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000
a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie západu sa takmer zastavilo.

Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Slovenské mzdy a dôchodky však zaostali za vývojom v Česku, keď česká priemerná mzda v roku 2021 bola až 2,5-krát vyššia než v roku 1993.

Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr. nestačila ani na kúpu televízora a v roku 2021 si spotrebiteľ mohol zadovážiť za priemernú mzdu až dva televízory.

Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Z hľadiska krajín V4 je u nás dlh domácností najvyšší, no v porovnaní s ostatnými vybranými krajinami ako Nemeckom a Fínskom dosahuje na celom sledovanom období nižšie úrovne.

Zadlžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti
ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej 13 % HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 % HDP.

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR.

Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 – 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla
historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na
úrovni 5,7 %. Aj v tomto prípade sa lepšie darilo Česku, ktoré zaznamenalo najnižšiu mieru
nezamestnanosti spomedzi všetkých krajín EÚ na úrovni 2 %.

MÁME LEPŠIE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE?

Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne
ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. V znečistení vzduchu aj napriek tomu zaostávame za krajinami OECD, čo vedie
k vyššej nadmernej úmrtnosti z dôvodu znečistenia vzduchu.

Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej
než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo
s transformáciou ekonomiky. Za dobu existencie samostatnej republiky bol už pokrok pomalší a Slovensko stojí pred výzvou ako naplniť záväzok klimatickej neutrality a ekonomického dobiehania
vyspelejších krajín.

DOBIEHAME ZÁPAD V HODNOTÁCH?

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. Čo je priamym dôsledkom prepadu dôvery v EÚ v ČR (z 63 % v 1990 na 27 % v 2017), pričom v SR dôvera v EÚ zaznamenala mierny nárast (z 45 % v 1990 na 55 % v 2017).

V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR
najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Za zmienku stojí, že prvé miesta v dôveryhodnosti si medzi rokmi 1990 a 2017 v oboch krajinách polepšili – armáda SR z 56 % na 73 %, zdravotná starostlivosť v ČR z 43 % na 62 % – vzdelávací systém v oboch krajinách zaznamenal len minimálny pokles
v dôveryhodnosti.
Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Najväčší pokles v dôveryhodnosti medzi 1990 a 2017 zaznamenali právny a vzdelávací systém v SR a v ČR to bola EÚ a parlament.

Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľudom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 – 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou. Pritom Rakúsko je príklad krajiny, kde sa pozitívna zmena v tomto smere za dané obdobie podarila.
Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom
ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných
v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Kým pri otázke ohľadom homosexuálov je trend klesajúci, približujúci sa k hodnotám krajín ako Fínsko a Francúzsko, pri vzťahu k imigrantom bol trend vývoja v SR a ČR opačný ako napríklad vo Francúzsku, Nórsku a Veľkej Británii.

Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Z prieskumu zároveň vyplýva, že väčšina populácie zastáva názor, že práca je síce dôležitá, ale väčšina žien v skutočnosti chce domov a deti. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. V oboch otázkach SR v rokoch 1999 a 2008 dosahovala podobné alebo nižšie % ako ČR, čo sa však obrátilo v roku 2017.

Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. V oboch týchto oblastiach
percento ľudí považujúcich ich za veľmi dôležité na Slovensku významne pokleslo.

Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní. Ako ohľadom zdravia, tak aj ohľadom pociťovania šťastia sa
Slovensko v roku 2017 nachádzalo na podobných úrovniach ako Česko. Po preskúmaní viacerých oblastí môžeme skonštatovať, že Slovenská aj Česká republika si od rozdelenia prešli dlhou cestou s rozličnými
úspechmi v približovaní sa Západu a sebe navzájom. Je ešte množstvo oblastí, ktoré by sme radi zaradili do nášho prehľadu, ale pre nedostatok dát sme tak nemohli učiniť.

30 rokov slobody – stálo to za to?… bankári už bez ranných rozcvičiek

Preto môžeme už dnes konštatovať, že jeden z najväčších posunov za ostatných 30 rokov sa udial v tom, čo sa vieme o sebe dozvedieť a následne zlepšiť vďaka dobrému zberu a prístupu k údajom. Dúfajúc, že
daný trend v zbere a prístupnosti dát sa uchová a ešte zlepší, sa už dnes tešíme aké nové pohľady na vývoj Slovenska a jeho (snáď) približovanie k rozvinutejším krajinám budeme môcť priniesť o ďalších 30 rokov. Snáď budú optimistickejšie než tie, ktoré vyplývali z prieskumu OECD po osamostatnení v roku 1994.

GRAFY NBS k dátam TU.

Úryvok z Ekonomického prieskumu OECD – Česká a Slovenská republika, 1994:
„Pre roky 1993 a 1994 sa výsledky a vyhliadky pre Českú republiku zdajú byť dobré: zdá sa, že počiatočný šok z rozdelenia bol do značnej miery absorbovaný, stabilizačná politika bola zachovaná a privatizácia napreduje. Na druhej strane finančná disciplína zostáva problémom a štrukturálne úpravy po privatizácii sú stále v ranom štádiu. Šok z rozchodu je celkom odlišný pre Slovenskú republiku, kde situácia pravdepodobne zostane v blízkej budúcnosti zložitá. Vládna štruktúra musela byť vytvorená takmer od nuly a politika bola tvorená a realizovaná súčasne s ohľadom na rozpočet, platobnú bilanciu a štrukturálnu politiku.“

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)