7 tajomstiev jarnej rovnodennosti s najkrajším lúčom aj najzáhadnejším miestom  

Svetový deň šťastia, Svetový deň vrabcov, prvý deň astronomickej jari a tiež jarná rovnodennosť, to všetko nastane v nedeľu 20. marca. Čas jarnej rovnodennosti je dokonca spočítaný na minúty presne: dôjde k nej 20. marca presne o 16.33 hod. Pozorovať sa dá odkiaľkoľvek, pretože rovnodennosť znamená to, že noc je rovnako dlhá ako deň. Ale naozaj je to tak?

1. Rovnodennosť a kedy začína jar?

Pravidlo, že v čase jarnej rovnodennosti je deň rovnako dlhý ako noc, platí iba približne. Na sekundu presne to nikdy nevyjde, rozdiel ale býva iba pár minút. Je to tiež deň, kedy slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Jar prichádza každý rok inokedy. Presný začiatok astronomickej jari je daný okamihom, keď stred slnečného kotúča prekročí nebeský rovník. Dátum jarnej rovnodennosti najčastejšie vychádza na 20. marca. Predtým to bolo často 21. marca, naposledy v roku 2011. Jar sa 21. marca začne až v roku 2102. 

2. Zubaté slnko

Kto by sa netešil na prvé teplé, jarné, slnečné lúče. Jarná rovnodennosť znamená predlžujúci sa deň. Zem sa prebúdza k životu a láka nás, aby sme sa k nej pripojili. Využite to, aj keď vonku bude ešte chladno.

3. Zbohom zima, vítaj jar

Začiatok jari a jarnú rovnodennosť sprevádzalo niekoľko dní sviatočných obradov, ktoré vlastne vykonávame dodnes: nevyhnutnou súčasťou je dodnes dôkladné upratovanie v domoch a na záhradách. So zimou sa naši predkovia lúčili symbolickým vynášaním Moreny, Smrtky, v Českej republike aj Zimy.  Dôležitým rituálom bola obradná jarná očista, pri ktorej sa ľudia šľahali zelenými ratolesťami a polievali pramenitou vodou. Symbolické je aj otváranie studničiek. Dôležitú úlohu pri jarných sviatkoch zohrali obradné potraviny: sviatočné pečivo z najlepšej múky, vajcia, tvaroh, maslo, med, všetko doplnené jarnými bylinkami ako poslami prvých jarných síl prírody. U susedov je to napríklad netradičná kapustová polievka alebo veľmi tradičné veľkonočné dobroty. 

4. Rovnodennosť a pranostiky

Pranostika je slovo odvodené z latinského prognosis, čo znamená predpoveď. Niektoré nefungujú, iné sa ale rok čo rok s udivujúcou presnosťou opakujú – a to naši predkovia nemali k dispozícii presné meteorologické predpovede. Napríklad, v Česku je obľúbený verš „Na svätého Gregora bocian letí cez more.“ Gregor má sviatok 12. marca, kedy sa začínajú domov vracať aj bociany.

5. Rovnodennosť a kamenné rady

O kounovských kamenných radoch sa píše ako o najzáhadnejšom mieste Česka a najvýznamnejšej megalitickej pamiatke strednej Európy. V zdanlivo obyčajnom lese v západných výbežkoch Džbánskej vrchoviny na Rakovnicku dodnes niektorí pátrajú po tajomstve a mystickej atmosfére. Iní tu meditujú alebo sa len prejdú. Na náhornej planine tu v pozoruhodne pravidelných radoch ležia rôzne veľké kremencové balvany.Rady nie sú rovnako dlhé, niektoré merajú dvesto, iné bezmála štyristo metrov. Sú takmer rovnobežné a vedú od severu k juhu. Ich zmysel doteraz nikto nevylúštil, aspoň nie tak, aby s výsledkom všetci bezvýhradne súhlasili. Medzi najbláznivejšie nápady patria tie, ktoré v kameňoch hľadajú megalitický generátor energie pre blízke hradisko, navádzací systém UFO alebo vymedzenie dráh keltského závodiska. O niečo pravdepodobnejšie znie prehistorický kalendár starých poľnohospodárov alebo symbolicky posvätné pole osiate kameňmi namiesto obilia. Isté je, že ide o dielo ľudských rúk, ale odpovede na otázky, koho ruky to boli a kedy a prečo rady vytvorili, nepoznáme. 

6. Karlov most a línia slnovratu

Podobná legenda sprevádza aj Karlov most v  Prahe : ako väčšina veľkých stavieb vrcholného stredoveku a navyše dielo cisára, ktorý vždy dal na odporúčanie astrológov. Dôležitá je jeho orientácia voči línii rovnodennosti (teda svetovým stranám) a líniám slnovratu. Bohužiaľ, aj keď v médiách kolujú obe verzie, najkrajší nebeský úkaz prepojený s Karlovým mostom sa vzťahuje nie k rovnodennosti, ale výhradne k 21. júnu, teda letnému slnovratu. Keď sa v podvečer toho dňa postavíte do brány Staromestskej mosteckej veže, slnečný kotúč najprv pretne veľkú južnú vežu katedrály sv. Víta na Pražskom hrade (pod ňou je pochovaný sv. Václav), potom východnú vežu (pod ňou spočívajú pozostatky sv. Vojtecha) a nakoniec zapadá nad miestom, kde sú uložené pozostatky sv. Víta. 

7. Lúč putujúci v Kutnej Hore

Hru slnečných lúčov v čase rovnodennosti doviedol k dokonalosti Ján Blažej Santini, majster barokovej gotiky, v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Kutnej Hore – Sedlci . Svetlo v jej interiéri čaruje aj inokedy, ale iba dvakrát do roka, v deň jarnej a jesennej rovnodennosti, si vychutnáte skutočný zázrak. Pomyselné zastavenie času , kedy slnečné lúče vstúpia do chrámovej lode štrnásťmetrovým západným oknom a pomaly sa kĺžu až k hlavnému oltáru, sa tu stali už tradíciou. Prvý ročník sa konal už v roku 2011. Aj tohtoročný ročník prinesie fantastický zážitok. Začne sa 20. marca o 16.30 hod. a slnečný lúč pri jeho ceste katedrálou odprevadí opäť organová hudba, spev a pásmo recitácií. Okolnosti, ktoré nedokážeme nijako ovplyvniť, nám pripomínajú krehkosť nášho zdravia i samotnej existencie.

zdroj: kudyznudy.cz

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)