Kemka: „Ten komunista sa volal Adamec a ľudia ho vypískali. Teraz sa Adamec volá Pellegrini.“

V centre Bratislavy na Námestí SNP sa včera podvečer zišli desaťtisíce ľudí. Na zhromaždení Postavme sa za slušné Slovensko spoločne žiadali predčasné voľby na Slovensku a dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Zruba dvojhodinové občianske zhromaždenie prebehlo pokojne a davu ľudí sa prihovárali výrazne osobnosti kultúrno-spoločenského života. Medzi nimi aj herec Juraj Kemka z divadla Astorka, ktorý nespokojných ľudí privítal slovami: „ Je vás tu toľko ako v ´89. Je ma počuť aj pri Kyjeve? Ale nie “pri tom” Kyjeve, ale pritom druhom Kyjeve!“

Redakcia Dalito vám prináša celý jeho prejav:

„V ´89 som mal 14 a prežíval som revolúciu ako dospelý človek. Vtedy sa podarilo niečo, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Nikto si nevedel predstaviť, že totalitný režim skončí. A už vôbec nie, že ho svojou pokojnou silou položia na lopatky ľudia v uliciach.

Podarilo sa to ľuďom odvážnym a vytrvalým. A ja dnes takých tu, aj na námestiach po celom Slovensku, vidím tisíce. A áno, sú aj na východnom Slovensku pán premiér, či expremiér či čo ste to teraz pán Fico?!

Včera ste sa nám pri vašej demisii vysmievali do tváre. Bol to taký istý úškrn, ako keď ste počas volebnej noci pili kokakolu.

Dobehli ste nás! Dobehli ste nás tak, ako sa snažili komunisti dobehnúť ľudí tým, že pár dní v ´89, komunistu na čele vlády nahradili iným komunistom.

Ten komunista sa volal Adamec a ľudia ho vypískali. Teraz sa Adamec volá Pellegrini a ľudia ho už tiež raz vypískali.

Pán Bugár a pán Fico, nepotrebujeme vaše kozmetické riešenie. Dnes sú v uliciach tisíce ľudí. Sú rozdielni. Majú na veľa vecí rozdielne názory, ale toho, čo ich spája, je oveľa viac.

Je to túžba po spravodlivej a bezpečnej krajine.

O takú krajinu sa snažili aj Ján Kuciak so svojou snúbenicou. Prišli sme kvôli nim a prídeme opäť, lebo chceme slušné Slovensko!

Teším sa, že je vás je tu dnes toľko veľa, ale jeden človek mi tu chýba.  Je to Julo Satinský, pre tých mladších je to ujo Klobása. A ujo Klobása, alebo Julko Satinský napísal v decembri 1994 knihu a dovolím si z nej prečítať pár viet.

„Slovensko, kam to letíš? Vieš to vôbec, otčina moja, aj mohyla mojich kostí? Len jednému by som bol nerád. Keby ťa niekto ťahal za nos…“ Ďakujem. Vydržíme!“