Gastroenterológ: „Byť zdravý a vylúčiť lepok, lebo sa cítim lepšie, to určite nie!”

„Žáhari a vredári nám ambulancie otvárajú na jar a jeseň. Niekedy sa s kolegami pýtame, kto už videl prvý vred? Vieme, že hneď ako príde prvý jarný a jesenný vred do jednej ambulancie, naplnia sa všetky,“ povedal gastroenterológ MUDr. Jarolím Šutka , ktorý upozornil, že závažnejšie stavy tráviaceho traktu začínajú mať skôr ženy, ktoré sú pod oveľa väčším tlakom, stresom a emóciami. O chronickej bolesti žalúdka, o “doktorovi google”, o grilovaní s vínom a aj bezdôvodnej bezlepkovej diéte.     

Človeka bežne bolieva žalúdok. Raz sa zle naje, niečo mu nesadne, alebo má ťažký deň a zavalí ho nervozita. Roky siaha po liekoch a je po bolesti. Je to už chronická bolesť?

V týchto prípadoch musíme rozlišovať medzi akútnou a chronickou bolesťou. Akútna  bolesť je náhla, bez varovných príznakov, často krátka a spontánne odíde, napríklad po liekoch. Chronická bolesť je dvojaká. Kontinuálna, teda nastúpi a trvá dlhšie a nemusí byť ani intenzívna, len obťažuje a pripomína sa. Chronická remitujúca bolesť je taká, že príde, trvá aj  týždne , potom sa na čas stratí, ale vráti sa.  Chronická bolesť trvá najmenej 6 až 8 týždňov. Tento stav už treba riešiť. Pozor, si ale musíme dávať aj na nízko intenzívnu bolesť , ak trvá dlho.  Zabudnime na to, že ma to len omína, že to nič nie je. Môže byť aj prvý príznak onkologického ochorenia.

Musí to byť automatický onkologická diagnóza? Ľudia sa aj podľa prieskumov rakoviny boja najviac.

Tento strach je u viac ako polovice pacientov.  Hlavne „doktor google“ diagnostikuje, že chronická bolesť je často nešpecifickým príznakom rakoviny. Človek hľadá na internete „až ten problém nájde.“ Pred rokmi vyšla kniha Vademecum medici. Požičala si ju moja sestra. Každý týždeň mi volala , že si diagnostikovala rakovinu.  Po polroku ma to prestalo baviť, knihu som jej zobral a  odvtedy je zdravá. Googliaci pacient, ktorý sa nepýta lekára , môže naozaj skončiť zle v ťažkých depresiách. A pritom sa úplne zbytočne traumatizuje.

Ženy sú oveľa emotívnejšie ako muži. Často, keď sa rozčúlia, len povedia, bože taká som rozčúlená, až ma rozbolel žalúdok.

Máme aj emočný mozog. Pozná ho aj žiačik, ktorý ide na prvú písomku. Bojí sa, neje, ráno zvracia, maminka – bolí ma  žalúdok. To sú presne prvé emočné strachy. Akákoľvek emócia či strach, frustrácia, provokuje hormóny, ktoré zhoršia prekrvenie tráviaceho traktu.  Stres klasicky prekrví srdce, svaly dýchanie, ale ochudobní tráviaci trakt a človek zrazu pocíti bolesť.  Nebezpečné sú ale dlhodobé frustrácie, ktoré môžu vyvolať chronický stav.  Od pacienta chcem, aby sa dobre zamyslel,  či so zdravotným problémom vstáva aj ráno. Potom to môže byť problém. Žalúdok je len prvá časť. Neustály stres sadá aj na črevá a naozaj sa  môže skončiť veľkým problémom.

Môžem si stresom privodiť vredy?

Samozrejme. Napríklad, akútny stresový vred po veľkej traume vzniká už do 12 až 24 hodín. Chronickí nerváci si ho navodia adrenalínom , lebo si neustále zhoršujú prekrvenie sliznice žalúdka.  Jej obranyschopnosť je založená práve na rovnováhe. Musíte mať dostatočnú ochrannú hlienovú vrstvu voči agresívnej kyseline. Pri strese totiž vzniká zvýšená produkcia kyseliny a zase tým, že nie je dobre prekrvená sliznica, zaniká ochranná vrstva . To je, akoby ste potápača vyzliekli zo skafandra a kyselina ho začne leptať. Už od dverí vidím vredára. Zamračeného utrápeného pacienta, na krku s navretými žilami.

Dá sa prasknutý vred prežiť?

Pozor! Prasknutý vred, to je taká ľudová verzia. Musíme rozlišovať rôzne typy vredov. Klasický vznikne, že kyselina rozleptá narušenú sliznicu do rôznej hĺbky. Ak je malá, pri dnešných liekoch sa zahojí do štyroch dní.  Vyslovene prasknutý vred, to je takzvaná perforácia, keď kyselina preleptá celú stenu, vrátane svaloviny, až sa obsah vyleje do brušnej dutiny. Pacienti vtedy majú pocit, že ich niekto pichol nožom . Moment prasknutia steny a vyliatia je ukrutná bolesť. Ale ani pri prasknutom vrede nemusí vždy dôjsť k prederaveniu  žalúdočnej steny. V nej sú aj cievy , ktoré kyselina tak nahlodá, že až masívne krvácajú a pacient môže naozaj zomrieť.

Sú na tom horšie muži, alebo ženy?

Pozorujem istú prevahu žien, lebo sú emotívnejšie. Ale muži za nimi nezaostávajú. Zaujímavé je, že chlapi sú v tomto oveľa agresívnejší. Nevedia to tak spracovať ako ženy a doslova sú z toho hotoví. Pritom sa nedá povedať, že ženy majú napríklad častejšie vredy ako muži, pretože emancipované ženy často preberajú funkcie manažérsky. Dokonca by som skôr povedal, že závažnejšie stavy začínajú mať skôr ženy, lebo sú už pod oveľa väčším tlakom , stresom a emóciami ako muži, keďže sú veľmi emancipované. Lekára ale viac vyhľadajú ženy, lebo chlap ma vyhľadá až keď mu je naozaj zle.

Ženy vás asi skôr vyhľadajú  pre pálenie kyseliny, ktoré pripomína až infarkt. 

(Smiech) To je veľká pravda. Máme ústa, pažerák, potom ventil medzi pažerákom a žalúdkom a až potom žalúdok, kde sa produkuje kyselina. Pažerák však nemá ochrannú vrstvu pred kyselinou ako žalúdok. A keď sa dolný pažerákový zvierač prestane zatvárať, kyslý obsah vychádza do pažeráka a to vie veľmi bolieť. Veď túto kyselinu chlorovodíkovú  kúpite v drogérii ako kyselinu soľnú a pri upratovaní ňou leptáte vodný kameň. A rovnako leptá aj váš pažerák. Presne ako vo Votrelcovi , kde preleptala 3 paluby vesmírnej lode. Trvalo k tomu dochádza ak sa ventil nezatvára. Naozaj to pôsobí ako infarkt. Veď si dajte soľ do oka! Množstvo kyseliny však nie vždy mapuje aj stav poškodenia ventilu. Stačí, ak máte nadmerne citlivý pažerák. Treba to určite liečiť. Pozor si musia dávať aj diabetici, ktorí majú znížené vnímanie bolesti , oni môžu mať dokonca ťažké vredy v pažeráku a nemusia o nich ani vedieť.

Dá sa s poškodeným pažerákom žiť celý život?

Samozrejme. Dnes už máme veľmi dobré možnosti liečby. Základom je diéta, neľahnúť si po jedle, nejesť neskoro večer, necvičiť s plným žalúdkom a podobne.  Vyhýbať sa sladkostiam, korenistým a rajčinovým jedlám, pečenému a grilovanému, dokonca silnému vývaru, ktorý  stimuluje produkciu štiav. Pozor na citrusové veci, ocot a podobne. Ale ak vám pomôže vytlačený citrón, treba ostať pritom. Ak nič nezaberá, nastupujú lieky s minimálnymi vedľajšími účinkami. Kyselinu už dokážeme dostať pod kontrolu do troch dní a  do dvoch mesiacov dochádza k vyhojeniu zmien. Ak je stav naozaj už vážny, že sú tam hernie, keď to už nestíhajú lieky, vtedy pristúpime k laparoskopickej operácii s vytvorením umelej záklopky o troch stehoch, ktorá už zabráni k návratu stavy, či kyseliny do pažeráka.

Produkcia kyseliny sa mení asi celý deň aj život.

Máte pravdu. V seniorskom veku dochádza napríklad k znižovaniu produkcie. Takže tam môže prísť až k úplnému odstráneniu problémov. Niektorí trpia úpornými bolesťami do 40 rokov a zrazu sa stratia.  Potom je tu typická sezónnosť. Žáhari a vredári nám ambulancie otvárajú na jar a jeseň. Niekedy sa s kolegami pýtame, kto už videl prvý vred? (smiech). Lebo vieme, že hneď ako príde prvý jarný a jesenný vred do jednej ambulancie, naplnia sa všetky. Ak sa niekto mal dobre v lete aj bez liekov, na jeseň ich musí brať už pri prvom príznaku aspoň týždeň a potom už budete mať pokoj. Lebo keď nenastúpite liečbu včas, budete sa musieť liečiť aj dva mesiace. Kyselina je neorganická, ona nerozmýšľa, ona jednoducho leptá čo sa dá, aj pažerák.

A alkohol? Ak si predtým dám lieky proti kyseline?

Škriabete sa cez hlavu.  Biele suché víno zvyšuje  produkciu kyseliny a otvára ventil pažeráka a červené ľahké ventil zasa skôr uzatvára. Ale nie suché. Čo je naozaj veľmi priateľské pre tráviaci trakt je malé pivo po jedle.

A čo takzvané zdravotné štamprlíky?

Po ťažkom jedle je naozaj dobré si dať likér z horca. Naozaj naštartuje trávenie.  Kedysi to dávali ako tinktúru na chuť do jedla aj deťom. Dnes to odporúčam starším pacientkam pri nechutenstve. Už kvapka stimuluje lepšie trávenie. 10% trávenia sú práve zmysly. Ak je jedlo pekne pripravené a kvapkou horca stimulujete chuť, máte viac ako 30% úspešnosť, že človek sa naje.

Ako uznávaný gastroenterológ reaguje na trendové stravovanie bez lepku, mlieka či mäsa?

(Smiech) Človek, ktorý je zdravý má jesť normálne. Napríklad od starých mám sa snažím zistiť chronológiu ako jedávali, a v ktorom ročnom období, a veľmi to pacientom pomáha. Bezlepková diéta je jeden veľký boom. Vieme, že každý, kto prejde na bezlepkovú diétu  na začiatku z nej  profituje. Napríklad ho nenafukuje. Ale pozor! Podľa výskumu, v čreve sú určité baktérie, vírusy, kvasinky a podobne a spoločne si tam žijú v rovnováhe. Zistilo sa, že bez lepku skutočne  na pol roka dôjde k zlepšeniu , ale potlačí sa aj určitá populácia baktérií, ktoré sú ovplyvňované  lepkom. V čreve tak prerastie úplne iná populácia , ktorá o 3/4 roka bude robiť ešte väčšie ťažkosti. Takže bezlepkovú diétu odporúčam iba pacientom, ktorí sú celiatici, alebo s alergiou na lepok. Ale ísť na bezlepkovú diétu len tak, že som to niekde čítala, či sa cítim lepšie, určite nie.  Nikto zatiaľ nevie povedať, aké trvalé následky to zanechá na hrubé črevo.

K špecialistovi sa dnes na termín čaká aj mesiace. Čím to je? Chorľavieme napriek snahe zdravo žiť?

U nás je stále tradícia spred roku 1989, kedy bolo trendové chodiť po doktoroch, aby mi niečo našiel. Táto skôr staršia generácia tu ešte je. Niekedy je to naozaj ich jediná sociálna komunikácia, kedy ich niekto vypočuje a akceptuje, lebo seniori sú naozaj na okraji záujmu spoločnosti. Niekedy si zoberú aj taxi, už skoro ráno sa posadia do čakárne, nadávajú na celý svet, ale sú radi, že tam môžu byť do pol štvrtej a potom idú domov si oddýchnuť. Úplne opačná je mladá generácia, ktorá je poznačená googlom a často to preženú až do patológie. A viac ako polovica pacientov sú zasa obeťami systému, pretože im nemôžete urobiť, podľa pravidiel zdravotnej poisťovne, všetko naraz a musia chodiť dookola.  No a  ešte zdržiava aj mimoriadne vysoké percento psychosomatických ochorení. Sledujem to už asi 10 rokov. Nejde vlastne o žiadne ochorenie, ale iba psychosomatické funkčné prejavy frustrácie zo zadĺženia,  narušených vzťahov a na toto dopláca najviac tráviaci trakt. Často sa všetci dožadujú CT-čka,  lebo všetci si myslia že majú rakovinu. Vylúčite mu ju, on zoberie kartu a ide za druhým doktorom. (smiech) Často ide o 25 až 30 ročných ľudí, ktorí sa ale nezastavia u doktora, ktorý by im naozaj pomohol a tým je psychológ.

Môže vás zaujať:

Druhý názor lekára môže zachrániť život!