Zraz “vlkov” na ranči

Každoročne, trikrát do roka,  sa u nás schádzajú majitelia a chovatelia slovenského národného plemena Československý vlčiak na tzv. bonitácii a zvode mladých. Na jar je miestom stretnutia východné Slovensko, posledné roky pravidelne ranč pri Pavlovciach. Už takmer býva tradíciou, že obloha je v ten deň zatiahnutá ťažkými oblakmi a ak musíte mať nachystaný pršiplášť a na nohách gumáky. Kone sa povoľne prechádzajú v ohradách okolo Vás a „čévečka“, ako ich v komunite majitelia nazývajú, pomaly jeden za druhým vyskakujú z kufrov áut alebo priamo zo zadných sedadiel či klietok.

Plemeno Československý vlčiak je výzorovo podobné vlkovi, často sa pri ňom pristavia prekvapení ľudia s otázkou, či to je to práve táto šelma. Iní zasa s istotou v hlase žiadajú potvrdenie ich domnienky, že je to husky alebo „slovenský ovčiak“.

Áno, možno aj preto, že plemeno je relatívne mladé, mnoho ľudí ho nespoznáva, alebo si ho zamieňa. Aj primerane tomu, že jeho história má svoj počiatok v päťdesiatych rokoch 20. storočia a mať ho doma je v porovnaní s väčšinou plemien náročnejšie na čas, trpezlivosť majiteľa a mnohokrát aj finančne (je to prirodzený deštruktor  🙂 ), veľmi často ho v spoločnosti nevidieť. Obdivovateľov však nestráca, no pravda je aj taká, že pre mnohých je to len módna záležitosť. „Mať na dvore vlka, to by bolo in.“

Zraz “vlkov”

Pavlovce sú dedinkou v okrese Vranov nad Topľou. Ich okolie je krásne a ponúka atmosféru relaxu a dobytia bateriek. Museli sme obísť miestne kúpalisko a poľahky sme sa dostali na ranč.

Po vystúpení z auta sme prešli okolo niekoľkých majiteľov štvornohých súputníkov, ktorí svojich psíkov „vyklusávali“, iní sa zasa koncentrovali na svoj výkon v zátiší, v klietkach. A boli aj takí, ktorých sme našli už priamo v priestoroch, kde sa mali o chvíľku predviesť. Na akcii sa zúčastnilo 20 jedincov, čo naznačuje, že záujem o uchovnenie troška rastie. Ale ak už spomínam termín uchovnenie, je čas priblížiť, čo bonitácia a zvod mladých je a čo je s nimi úzko späté.

Aj test DNA

Ukončenie a priznanie chovnosti sa vykonáva na bonitácii. Je to celá veda, ktorá ma svoje presné pravidlá , ktoré ak splníte, jedinec dostane potvrdenie, že spĺňa všetky podmienky chovného psa a je uchovnený.

To znamená, že ak sa v budúcnosti spári s iným chovným jedincom, ich šteniatka získajú preukaz pôvodu.

Čo predchádza samotnej bonitácii? Na Slovensku pre získanie titulu „chovný/chovná“ musí majiteľ Československého vlčiaka so svojím psom absolvovať RTG vyšetrenie bedrových kĺbov, aspoň jednu odporúčanú výstavu, pracovnú skúšku (v prípade Československého vlčiaka je ňou beh na 40km, tzv. SVP). Samozrejme musí mať overenú príslušnosť k plemenu preukazom pôvodu, a pre úkon predpísaný minimálny vek. Novinkou je odber krvi na dedičné ochorenia a DNA.

Súčasťou cesty za uchovnením môže byť zvod mladých. Je to taká malá bonitácia. Nie je povinný, avšak odporúčaný. Majiteľ psíka sa na ňom od odbornej komisie dozvie, ako to s jeho psíkom vyzerá, aká ho čaká budúcnosť po odbornej chovnej stránke. Ak nájdu nedostatky, niektoré je možné ešte skorigovať (pes je vo vývoji) a majiteľ by si ich sám všimnúť nemusel. Je dobre aj to, že takýmto posudkom majiteľ pripraví psíka na budúce merania a dotyky cudzích ľudí. Psíkov starších ako 3 mesiace sa v Pavlovciach na zvode zišlo desať a všetci, okrem jedného, boli hodnotený „veľmi nádejný“.

Bonitácia sa skladá z dvoch častí. Súlad exteriéru so štandardom a skúška povahy. Každým pohybom psa sa zároveň ukazuje jeho previazanosť s majiteľom a množstvo hodín, ktoré trávili spolu. Keď prichádzal k psovi člen komisie s meradlami, či „krajčírskym metrom“, ako prvé nechal psovi zoznámiť sa s nástrojom v rukách, aby sa pes uvoľnil. No popravde, nie každému sa meranie páčilo. Jeden pes sa zmerať nedal, a tak si bonitáciu zopakuje. Zvyšných desať prešlo postupne posúdením veku, pohlavia, celkového vzhľadu, typu, spomínaným meraním, opisom jednotlivých častí tela a mechaniky pohybu. Namerané hodnoty zrátali do výslednej známky.

Nežiadúca agresia

„Druhý polčas“ bonitácie bolo hodnotenie povahy. Samozrejme, tá sa ukáže už i počas konfrontácie jedinca počas meraní. Súčasťou skúšky je reakcia jedinca na výstrel, prechod pomedzi skupinou osôb, prepadnutie psa v prítomnosti aj neprítomnosti psovoda. Pes, ktorý nešiel agresívne do konfrontácie, ani úzkostlivo nehľadal možnosť ako utiecť, skúškou prešiel. Dlhá, niekedy aj niekoľkoročná práca majiteľa so psom, našla svoju odozvu. Spolu to DALI.

Bonitácia a zvod mladých ponúkajú aj možnosť pre stretnutia majiteľov a chovateľov plemena a výmenu skúseností. Prechádzali sa areálom, pozorovali psov, rozprávali sa o možnostiach krytia, o genetike, líniách, zdravotných testoch, aj čo nového doma.

Dážď nám nakoniec spoločnosť nerobil. Poprechádzali sme sa aj okolo krásnych koní, ktoré si pokojne odpočívali v ohradách. Poobede sme sa presunuli  relaxovať zasa inde, veď víkend sa iba začal a možností na oddych je v tomto krásnom kraji množstvo.

Autor Richard Lipták niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke.

https://www.dalito.sk/rozhodnute-35-vlkov-na-odstrel/