Slovenská hanba: Lom bol jediným na ťažbu prírodného asfaltu v Európe

Opustený a zatopený lom v Nezbudskej Lúčke v okrese Žilina bol v minulosti jediným lomom na ťažbu prírodného asfaltu v Európe.

Podľa bývalého kronikára susednej obce Strečno Pavla Ďurča lom fungoval približne do roku 1962.

„Vtedy ho začalo intenzívne zalievať a asfaltová žila sa stratila. Viem, že dôvodom na zastavenie ťažby bol ťažký smrteľný úraz na železničnej koľaji, ktorá sa napájala na Košicko-bohumínsku železnicu. Zahynuli pri ňom naraz štyria pracovníci, preto sa ťažba zrušila. Ešte dlho tam bola váha a takisto aj koľaje,“ povedal Ďurčo.

Utopené deti aj obrovské ryby

Doplnil, že s ťažbou sa v lome začalo pred prvou svetovou vojnou.

„V roku 1928 je v záznamoch evidované, že sa vyťažilo za rok takmer 5000 metrov kubických asfaltovej drviny. Počas druhej svetovej vojny sa z tohto asfaltu urobila cesta zo Strečna do Vrútok,“ uviedol bývalý kronikár Strečna.

Podotkol, že podobný asfaltový lom sa v Európe nenachádza.

„Vieme o jednom v Južnej Amerike. Aj po šesťdesiatich rokoch si pamätám, že sme sa tam chodili kúpať kvôli veľmi čistej vode. Zradné bolo, že spodné vody, ktoré vyvierali, boli veľmi chladné. Pri vrchu bolo trošku teplo. A tým, že chlapci skákali do vody z okolitých stromov, nejeden sa tam utopil,“ zaspomínal si Ďurčo.

„Diskutoval som s potápačmi, ktorí tam chodili trénovať. Povedali mi, že veru by sa tam nekúpali tí, čo sa tam kúpu, keby vedeli, aké sú tam obrovské šťuky a sumce. V súčasnosti tam chodí veľa rybárov, nakoľko je to rybársky revír a rybárom sa tam darí prvé dva dni po otvorení sezóny,“ podotkol bývalý kronikár.

Na vlastné riziko

Smolenec, ako ľudia asfalt v minulosti nazývali, sa spracovával neďaleko lomu.

„Ešte sú tam zvyšky konštrukcie stavby, v ktorej sa spracoval a mlel. Z jamy, kde sa ťažil, sa tlačil a ťahal rôznym spôsobom na malých vozíkoch. Asfalt sa vozil do Čiech a kde bolo treba. V roku 1962, keď sa ťažba uzatvorila, nebola snaha o jej obnovenie. Silné spodné vody lom zalievali a nebolo možné vodu odtiaľ odčerpávať,“ dodal Ďurčo.

Ľudia sa podľa neho kúpu v lome na vlastné riziko.

„Mal by tam byť aj zákaz kúpania, kedysi tam bol. V súčasnosti je hĺbka 12 metrov, čo potvrdili nedávne merania a je tam hrubá vrstva bahna. Kedysi bola hĺbka až 18 metrov. Sú tam velikánske previsy kameňa, hliny a neraz sa už stalo, že sa hlina zosypala do jazera. Tým pádom sa hĺbka neustále zmenšuje,“ uzavrel bývalý kronikár obce Strečno.

Môže vás zaujať:

Slovenská hanba: Tatry zakrýva komín, ktorý nikdy nefungoval