Tam, kde hostí nosia na rukách. V kúpeľoch filmárov a prepychu

Na Moravu, na ktorú nás pozvalo CzechTourism Slovensko, sme sa vybrali v  skorých ranných hodinách, aby nám nič neušlo z osláv 100. výročia vzniku Československa. Zvolili sme cestovanie vlakom, český súkromný prepravca nás okrem iných predností oslovil aj akciou na cenu lístka z dôvodu spomínaného výročia . Po opustení slovenskej hrudy sme vystúpili v Karvinej. Následne autom cez Orlovu, kde sme navštívili priateľa, ktorý pôsobí ako lekár v miestnej nemocnici (osud mnohých slovenských lekárov) a nabrali sme smer Luhačovice, cieľ našej cesty. V tomto podmanivom kúpeľnom meste sme plánovali prežiť príjemný víkend s atmosférou osláv. 

Do centra kúpeľníctva na Morave sme dorazili v poobedňajších hodinách. Prešli sme mesto hlavnou ulicou s obchodmi a promenádou plnou ľudí. V kúpeľnom areáli sme sa ubytovali priamo uprostred, v Dome Bedřicha Smetany.

Keď sa vzácne zastaví čas

Táto secesná stavba prepojená na park s Bruselskou fontánou dýcha atmosférou medzivojnovej republiky, ktorá sa premieta z ulíc aj do interiérov, čo potvrdzuje už vstupná hala, recepcia, dupľovane izby aj hotelová reštaurácia. Až na televízor a wi-fi je človek ponorený v histórii.

Samotní zamestnanci hotela vystupujú s pokojom a akousi noblesou, ktorá bola pre predmníchovské Československo v takomto prostredí typická. Nečudo, že práve aj tento priestor bol súčasťou nakrúcania seriálu z povojnového obdobia Četníci z Luhačovíc. Pravda, v tomto projekte Dom B. Smetany vystupoval pod názvom Hotel Popper.

Neďaleko hotela sa začína nová pešia zóna, kde sme trávili pomerne veľa času prechádzkami. Už prvý deň po večeri, ako aj počas ďalších voľných chvíľ, sme „špacírovali“ popri riečke Šťávnica, kde sa to neustále hmýri kačkami, ktoré kúpeľní hostia prikrmujú pečivom.

Na pravej strane, v smere toku potôčika sa pred vami otvára priestor pre športové vyžitie na tenisových kurtoch. Podvečer v piatok tam bolo ešte ticho, no nasledujúci deň už bol plne využitý. Opačným smerom od hotela , kde sme boli ubytovaní, zasa vodník vyrezaný z dreva, stráži pokojnú hladinu Šťávnice, a niekoľko metrov od neho si desaťročia rastie obrovský dub v parku, pri ktorom sa cítite ako Alica v krajine zázrakov.

Genius loci

Popri chodníkoch sú pravidelne dostupné minerálne pramene. S výraznou, na chuťové poháriky až neobvykle silno pôsobiacou vodou ako prameň Dr. Šťastného, Aloiska, Ottovka.

Najznámejší luhačovický prameň Vincentka má vlastnú halu spojenú s kolonádou, ktorú momentálne rekonštruujú.

Pracovný ruch na nich počas dňa do istej miery prekrývajú na mobilnom oplotení vystavené fotografie z histórie mesta. Zábery sú zoradené v chronologickom poradí. Chválim nápad ako korigovať aspekty spojené s nutnými technickými úpravami, ktoré v kúpeľoch prebiehajú etapovite, a ktorých výsledok pre budúcich návštevníkov ešte zvýrazní genius loci.

Súčasťou areálu, priamo v jeho srdci, je Spoločenský dom s vonkajším amfiteátrom pre kultúrne akcie. Viete sa v ňom príjemne a za dobrý peniaz najesť a kto chce a vie, má možnosť si tam zahrať na piano.

Blízko „cez cestu“ stojí Jurkovičov dom – secesný objekt dýchajúci tradíciou, vedľa neho je Inhalátorium.

Niekoľko desiatok metrov od Jurkovičovho domu, proti prúdu Šťávnice, stojí s fenomenálnou výzdobou fasády Vládna vila, v ktorej bola ubytovávaná už rakúsko-uhorská smotánka, stranícke delegácie socialistického Československa a  aj významné postavy súčasnosti ako Juraj Jakubisko či Václav Klaus.

Od rozmarínu až po Masaryka 

V jej susedstve je budova Centrálne kúpele. Obľúbené sú najmä procedúry ako perličkový kúpeľ s možnosťou širokej škály prísad od rozmarínu cez eukalyptus, či prísady z ihličia. Alebo tam nájdete parný kúpeľ, klasickú či reflexnú masáž, rašelinový obklad, inhaláciu, oxygenoterapiu.

Miestom, ktoré by návštevník kúpeľov nemal zaiste obísť, je wellness centrum v Alexandrii. Zaujímavo riešený hotelový bazén s antickými stĺpmi, množstvo sáun, procedúry na dvoch poschodiach, pričom sa presúvate presklenným výťahom. To všetko podporené milým a ochotným personálom vás jednoducho v Luhačoviciach bude rozmaznávať.

Promenáda mestečka je lemovaná informačnými tabuľami s veľkými fotografiami približujúcimi obdobie Československa. Obrazovo aj textovo. Na jednom z nich čítame o príchode Masaryka do Luhačovíc toto:

„Přesně v 18:30 hodin dojel pan president se svým prúvodem autem do obce silnicí od Kladné – Žilin, projížděl obec a byl nadšeně vítán voláním „Nazdar“ a hudbou na rủzných místech rozestavených lidových kapel. U vchodu do Aleje Dr. Veselého byla brána, jejimž sloupy byli naši sokoli, sestoupil s auta, přijal hlášení učitele Jahody z místné odbočky obce legionářské a pozdrav učitele Krystýnka za místní sokoly. Ubíral se pěšky alejí špalírem dětí na Lázenské náměstí. Lázeňský orchestr zahrál obě hymny, načež vítal pana presidenta Dr. Ján Kenner – zástupce okresního starostenského sboru, starosta obce Ján Blažek, zástupce Akciové společnosti lázeňské Houdek, byli představení zástupci okolních obcí, školstvý a cirkvé. Kronika obecné školy.“

Rovnako promenádu, ale už „nastálo“ zdobia kamenné tabule s menami osobností slovenského aj českého pôvodu, ktoré navštívili kúpele. Politici Pavel Blaho, Milan Rastislav Štefánik, architekt Samuel Jurkovič, prezident T. G. Masaryk a ďalší.

V sobotu, predvečer 28. októbra oslavy v meste s podtitulom Česi a Slováci v Luhačovicích vypukli naplno. Súčasťou celodenného kultúrno-spoločenského programu boli vystúpenia hudobných, tanečných telies, súborov z oboch dnes už samostatne fungujúcich republík, Československý jarmark, vysadenie stromu k výročiu Republiky, ohňostroj, premietanie v kine rozprávky či historického dokumentu /T. G. Masaryk Osvoboditel/.

Nenáročná a nezabudnuteľná

Vyhradili sme si čas aj na miestne divadlo, no tento víkend sa v ňom nehralo.

Jediná herečka, ktorá „vyšla na scénu“ bola veverička, ktorá okolo nás v smere od budovy divadla prebehla nesúc malý konárik, či skôr korienok, ktorý jej vypadol a tak ho uchytila, a potom znova a opäť. Bol pre ňu trocha priveľký, ale bojovala s ním statočne.

Nenáročná a nezabudnuteľná

Nedeľu dopoludnia sme si vyhradili na „jemnú“ turistiku do blízkeho okolia. Areál kúpeľov sme opustili nad tenisovými kurtmi.

Popri Krížovej ceste, už v ochrannom pásme, sme si to nasmerovali do kopca. Okolo prameňov „tančíci víli“ Viola: „Violko naše, roztanči les a prameň ochraňuj pro zdraví všech.“.

Ako dáva vedieť info tabuľa, minerálna voda Viola (ako aj ostatné pramene) je silno mineralizovaná prírodná liečivá voda, ktorej konzumácia nemá slúžiť k dennému pitnému režimu, ale ako podporný prostriedok k doplneniu minerálov.

Návštevník či pacient si má dopriať počas pobytu 1 až 3 dcl na deň. Voda v prameni je studená, isotonická, uhličitá, jodová, so zvýšeným obsahom Brómu, Lítia, Bária a Kyseliny bóritej. Posunuli sme sa do kopca ďalej už k prameňu Mária, pričom nás sprevádzali ďalšie zastavenia Krížovej cesty.

A po červenej turistickej značke  k Jazierku lásky. Kto si doň namočí malíček, splní sa mu želanie. Aspoň tak to hovoria tunajší.

Ponuka kúpeľov zďaleka nekončí. Je taká široká, že za tri dni sme to nemali šancu stihnúť. Manažment Luhačovických kúpeľov si však každého hosťa váži mimoriadne a tak sa snaží im rozhodovanie uľahčiť tematickými ponukami.   Napríklad každý utorok po obede bol pobyt spestrený tematickou prechádzkou s názvom Luhačovice a odkaz Dušana Jurkoviča.

Navštívite tak miesta úzko spojené s legendou českej a slovenskej architektúry, čaká vás prehliadka interiéru hotela Jurkovičov dom a návšteva Slnečných kúpeľov, kde trávila smotánka kúpeľov svoj voľný čas.

Rovnako je každý piatok poobede v ponuke prehliadka Luhačovice, jak je ješte neznáte. Teda tematicky ladená prechádzka s výkladom o minerálnych prameňoch a histórii minerálnych kúpeľov i prehliadka interiérov hotelov. Výlet s názvom Valašsko a s tým spojené valašské občerstvenie v štýlovej valašskej krčmičke a múzeum s etnografickou expozíciou bývania na Valašsku vo Veľkých Karloviciach si takisto musíme nechať na našu ďalšiu návštevu.

Kúpeľný, relaxačný a wellness pobyt v Luhačoviciach si totiž chceme zopakovať. Je tu nadštandard v službách a v možnostiach trávenia času. Zamestnanci kúpeľov si vás získajú poctivým a milým prístupom. A keď sa takto snúbia ľudský element a jedinečnosť, atmosféra miesta, ostaneme takejto ponuke verní.

Autor Lichard Lipták niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke. Lichard Lipták strávil víkend v kúpeľoch s podporou CzechTourism Slovensko.