Recept pre vyťažených aj šetrných: Grandiózne chutné zemiaky

Dala som si záväzok. Minulý rok som sa na dovolenkách tak vykŕmila, že sa desiatich kíl navyše neviem dodnes zbaviť. Dokonca som si musela kúpiť aj nové nohavice, aby som ich vôbec zapla. A to teda obchody neznášam.

Prečo sa tak dokážem vykŕmiť? Okrem dôvodu, že som celiatička a milujem, keď mi niekto položí pred nos pre mňa bezpečné bezlepkové jedlo, milujem aj svojho manžela a spoločné chvíle za hranicami, keď si pri stole užívame jedinečnú atmosféru pokoja.

Dobrovoľne sa priznám, že som už niekoľkokrát letela domov s otvoreným zipsom na nohaviciach, alebo sa prišiel šéfkuchár osobne pozrieť, pre ktorú partiu tie objednávky vyvára a keď uvidel, že som to len ja, podal mi iba ruku na znak úcty, že to všetko zjem a nie je to na mne až tak vidieť. Keď sme odchádzali, často potom stáli ešte pri dverách, aby ma mohli ešte pozdraviť. Kto ma raz videl jesť vie, že nepreháňam.

A keď vždy nehanebne vyčistím v reštaurácii tanier dočista dočista, vždy sa iba ospravedlním, že prepáčte, ja viem, že to asi nie je rovno najslušnejšie, ale ja mám na to diagnózu, že ja môžem.

Spoločné gastronomické chvíle v príjemnej atmosfére „ala sava“ s manželom zbožňujeme rovnako, ako neznášame obchody. Pri naozaj romantických večeriach sa dokážeme zhovárať celé hodiny, o všetkom, čo inak doma pre prácu nestíhame. Náš rekord je zatiaľ päť hodinová večera a päť chodové menu, či sedem? Už ani neviem, veľa…

Keď sme s manželom spolu veľmi dávno začali chodiť, uvažovali sme pri stoloch, či sa tak budeme spolu stále zhovárať aj po dlhých rokoch spoločného života alebo budeme len sedieť pri stole v tichosti, ako vedľajší pár, ktorý si už zjavne nemal čo povedať.

Zhovárame sa dodnes, dodnes si stále skáčeme do reči a mobil vytiahneme, len ak si chceme zvečniť naše nezabudnuteľné spoločné chvíle a atmosféru. No a táto atmosféra ma za posledný rok stála desať kilogramov. A vlastne aj jeho. Viem, že to na mne nevidieť, ale ženy to poznajú, občas príde čas, keď sa radšej začneme prezliekať mimo dosahu zrkadiel a po tme…

Manžel sa rozhodol pre špeciálnu zdravotnú diétu pod dohľadom odborníka a tak mu stravu vozia každý deň. Ja tiež, ale keďže som šetrný typ človeka, ktorý neznáša plytvanie, diétu si objednám, až keď doma zjem všetky zásoby. Polotovary, čerstvé, konzervované, zamrazené…

Vzhľadom na to, že patrím medzi “gazdinky”, ktoré  navštívia obchod len keď naozaj horí, už niekoľko týždňov absolútne nenakupujem (iba surovinu, ktorá chýba do polotovaru)  a varím naozaj len z toho, „co dům dal“. (Škoda, že si neviem povedať dosť pri iných mojich neduhoch.)

A tak došlo aj na moje mrazené šľahačky  a iné vychytávky.

Takto vznikli aj moje grandiózne chutné zemiaky. Manžel, so svojim špeciálnym stravovaním, len pregĺgal. Chudák, ale aj ja musím niečo jesť napriek tomu, že ho v jeho novom životnom štýle veľmi podporujem. Okrem toho je skvelé, keď nemusíte doma rozmýšľať čo uvariť a ešte to aj urobiť. Takže, čo som doma našla.

SUROVINY:

zvyšok zemiakov z kamarátkinej záhrady, tekvicový olej, mrazená šľahačka, mlieko, 2 vajcia, hrsť mrazeného kôpru, ochutená morská soľ

POSTUP:

Neošúpané zemiaky som poriadne poumývala a v slanej vode uvarila do polomäkka. Rúru predhriala na 220 stupňov Celzia. Dno plechu pomastila olejom, hodila na to predvarené zemiaky a poliala ich rozmrazenou šľahačkou, do ktorej som zamiešala hrsť  mrazeného kôpru a dala zapiecť. Ako dlho? Netuším, len tak od oka.

Odhadom, tesne pred koncom, som to ešte poliala malým hrnčekom mlieka, v ktorom som rozšľahala dve vajcia. Vrátila nakrátko zapiecť a hotovo. Neskutočná bomba!

RADA:

Pôvodne som si k zemiakom otvorila kyslé uhorky, ale môžem vám napísať, zemiaky boli naozaj také grandiózne, že ich chuť zabíjať uhorkami, aj keď ich milujem, bolo absolútne barbarstvo. A predsa, keďže s potravinami neplytvám, uhorky sa zídu zasa nabudúce. Minule mi pomohli vylepšiť chuť ryže s omáčkou na cestoviny, ktorej som kedysi nakúpila do zásoby toľko, že to budem jesť ešte polrok.  No a potom, šup, idem aj ja na zdravotnú diétu. Čo si budeme nahovárať, však leto je tu opäť ani nevidieť…

A ešte jeden postreh. Ak nechodíte do obchodu, nič nenakupujete, jednoduchá matematika. Doma bezhlavo pred televízorom netlačíte, lebo však nie je čo. Ešte nie som ani na diéte a už som mojim prístupom vymetania domácich zásob schudla 4kg. Možno nebudem musieť prísť ani na tú špeciálnu diétu, z ktorej sa od hladu zvíja manžel už druhý týždeň.

Inak, áno, uhádli ste správne, áno, zjedla som celý plech sama….

Môže vás zaujať:

RECEPT s príbehom: Jablková nutela, BOMBA. Vraj najlepšia na svete