Dospelí, vy to nepočujete? Martin Pospíšil kričí: „Cisár je nahý“!
Keď naše deti kričia, že „cisár je nahý“, v tejto spoločnosti je niečo skazené. Lebo sú to deti, ktoré sa narodili už v demokracii, ktorú však neustále deformujú a devastujú mnohí dospelí. A keď konečne jedno dieťa nájde odvahu a pomenuje veci, ktoré zažil na vlastnej koži, napríklad aj na juniorských Majstrovstvách sveta do 20 rokov, netreba mu len status lajkať, ale vypočuť a povzbudiť ho a aj reálne to začať riešiť. Aspoň podľa mňa, Miro.
Najmä veci zmeniť k lepšiemu. Lebo keď zúfalý status píše úspešný mladý hokejista, reprezentant, sám a odvážne, niečo je v tejto krajine skazené a prehnité. A naše deti to určite nebudú, lebo to zatiaľ prevažne ani nestihnú.
Alebo naopak, je úžasné, že aj v novej generácii sa nájdu ešte čisté „detské“ mladé duše, ktoré sa neboja postaviť sa skazenému svetu dospelých a ukázať im, čo je správne a najmä, a najmä, morálne.
Keby z toho, čo na svojej oficiálnej FB stránke napísal slovenský hokejový reprezentant Martin Pospíšila bola len polovica pravda, máme vážny problém. Niekto totiž evidentne z dospelých a nebude to len jeden, przní sny našich detí a to je už naozaj trestuhodné. Otázkou je, pri tom všetkom, čo sa hovorí a už aj verejne píše, možno aj trestné.
Obdivujem Martina a ďakujem mu za jeho odvahu, že sa nebál a konečne ako prvý vystúpil verejne a popísal, čo na vlastnej koži zažil. Viem presne, ako je to ťažké, viem presne ako sa cítil, lebo som v živote nejeden raz urobila to isté. Kričala som, že cisár je nahý, všetci o tom vedeli, všetci si o tom šuškali, ale nikto sa nepridal. Bojovala som aj tak, napriek tomu, že keď som napríklad nestratila odvahu aj právne riešiť šikanu, mobbing a bossing na pracovisku, z viac ako 30 členného spravodajského kolektívu sa postupne pridali len dvaja a vedenie začalo „v obrane“ spochybňovať môj duševný stav. Vďakabohu, nevzdala som sa, lebo ja sa nevzdávam nikdy a boj som vyhrala. A aj zistila, že v tom kolektívne sa našli aspoň dvaja odvážni, ktorí moje kričanie potvrdili. Ostatní ma chodili uznanlivo tľapkať po pleci, ako som im to nandala. Martin, naozaj viem, aké je to ťažké, ako to bolí, ale áno, za ten dobrý pocit, správny pocit, to naozaj stojí!
Pravdepodobne sa nájdu aj pri tejto príležitosti takí skazení, ktorí budú urážať intelekt autora, “veď je iba športovec”, a takí predsa nevedia napísať jednu súvislú vetu a toto nemôže byť z ich hlavy…. ale, stojí to všetko za to, práve pre tých skazených “dospelákov”.
Kto ďalší sa pridá k Martinovi? Kto ďalší pôjde s pravdou von, ako to v Kanade naozaj bolo? Komu ďalej bude česť a morálka dôležitejšia, ako nominácia do ďalších reprezentačných nominácií, lebo sa jednoducho bude chcieť ráno pozrieť do zrkadla a jasne pomenovať, toto je podľa mňa správne a toto už nie?
Šport, akýkoľvek má svoje jasné pravidlá fair play, tie však majú platiť aj v šatni, na masérskych stoloch, hoteloch, autobusoch, trénerských aj hráčskych izbách….
Dospelí, „dieťa“ aj keď dospelé, vykríklo a kričí. Celkom nahlas a konkrétne o tom, čo sa tam dialo. Nemali by sme ho vypočuť a poprosiť ho, aby kričalo čo najviac a úplne z plného hrdla. Aby definovalo presne čo ho ťaží, čo mu dospelí robili a ako mu podľa jeho vnímania kazili sny. Neverím Miro, že Ti to je jedno. Že Ti to môže byť jedno.
Verím, že Martin v tom neostane sám. Lebo to jednoducho nie je správne, inak je to celé skazené. Veď vážení, vy to naozaj necítite, že deťom „mrdáme“ sny? Ako to potrebujete ešte silnejšie napísať, aby ste to začali cítiť aj vy?
Mladí, chcem vlastne len toľko, darmo mi dospelí budeme písať, upozorňovať a vyťahovať ako z chlpatej deky názory a informácie z niečoho prehnitého, je to len a len vo vašich rukách, ako sa postavíte k svojim snom a svojej budúcnosti. Žiadny dospelý na svete nemá právo vám to zakázať. Je to len a len vo vašich rukách, to, ako bude žiť ďalej. My, niektorí dospelí, vám len môžeme pomôcť vám vaše sny napĺňať, ale určite nemáme žiadne, ani milimetrové právo vám ich devastovať. Je len na vás, ako na základe vašej odvahy, šikovnosti ale aj charakterov budete žiť, aj hokejovo.
Martin, veľká vďaka za odvahu, za to aký si. Nepoznám ťa osobne, len by som Ti chcela dať vedieť, že áno, takto je to správne, zakričať celkom jasne, keď je ten správny čas: „Cisár je nahý!“ Ako v tej rozprávke. Lebo je len vo vašich rukách, mladých, či vaša kariér, či hokejová alebo životná, bude raz podľa vašich predstáv. A keď si život necháte skazenými dospelými devastovať od samého prahu dospelosti, raz sa to vráti, každému sa to vráti, možno raz vašim deťom. Nech Ťa všetko zlé obchádza, skazení dospelí aj choroby, lebo potom podľa mňa už dokážeš všetko, keďže už teraz si dokázal ďaleko viac, ako mnohí dospelí, ktorí sa Ti snažia zdevastovať tvoje sny! VEĎ TY SI TO DAL UŽ TERAZ!
CELÝ TEXT MARTINA POSPÍŠILA NA OFICIÁLNOM FB 5. 1. 2019:
“Zdravím všetkých hokejových fanúšikov, ďakujem za veľkú podporu. Prišlo mi hrozne veľa správ, vážim si to. Mrzí má, že sme to nedotiahli ďalej. Týmto chcem aj poďakovať kapitánovi Fehervarymu a taktiež Liškovi a Krivošíkovi, aj vďaka ním som nešiel domov a išiel na MS. Bokroš, ktorý ma nechcel zobrať na MS, totiž aj po horúcej linke zrejme so Šatanom ( Šatan dostal echo, že nebudem Bokrošom zaradený v nominácii na MS a zrejme Bokrošovi „prikazal“, že najproduktívnejší hráč USHL musí byť samozrejme v nominačke), sa ma totiž skúsil zbaviť cez chalanov (no úplne choré). Na meetingu si ma však zastali, chceli ma mať v teame, vážim si to veľmi chalani.
Chcel by som sa vyjadriť osobne cez môju oficiálnu stránku na FB a nie cez platené články ako to pán tréner Bokroš spomínal či už pred MS alebo počas nich. Píšem tak ako hovorím, – sorry za štylistiku J – teraz však ide o obsah nie o formu.
Poďme od začiatku.. ako som prišiel do Nanaimo, hral som v piatok, sobotu v klube a v nedeľu ráno o 4:00 som vstával. Celý deň som cestoval, let mi trval cca 6 hodín a priletel som konečne do Nanaimo. Cely deň som nejedol lebo som raz prestupoval a nemal som čas sa najesť. Myslel som, že pán Ulehla (manažér) má bude čakať na letisku. Volám mu… nič nedvíha, potom som volal hráčom, len tí boli už na štadióne tak nemali pri sebe mobil. Po hodine a pol mi odpísal Krivošík, že Pospec , manažer Ulehla odkazuje, že si mám zobrať taxík a prísť na štadión. Prišiel som na štadión a manažér mi povedal, že on nemal zmeškaný hovor a ja si vravím, že mal by on mne volať a uistiť sa, či je všetko v pohode a či som už doletel. Načo tam do frasa je !?
No a prišiel som na štadión, o pol hodinu sme mali tréning a to som po celom dni cestovania ledva korčuľoval.. prišiel som v nedeľu a potom sme mali v pondelok a utorok dvoj-fázové tréningy a v stredu sme mali zápas proti Čechom. Odohrali sme zápas a další deň tam som mal meeting s trénermi a povedal mi pán Bokroš, že nebol spokojný s mojim výkonom, že si na ľade robím čo chcem a že zatiaľ to nevyzerá na MS so mnou. Povedal, že ešte je zajtra zápas s Kanadou a potom sa rozhodne, no len ja som na ďalší deň ráno ochorel, resp. som sa necítil fit a nechcel som to siliť lebo som pred mesiacom dobral 10 dňové antibiotiká tak som mu povedal, že sa necítim odohrať dnes zápas a pán Bokroš mi povedal „ Ja sa musím už dnes po zápase rozhodnúť a keď dnes nehráš, tak ťa potom nemôžem zobrať“. Ja som povedal v poriadku rešpektujem vaše rozhodnutie. To som už telefonoval domov rodičom, že na 99% letím zajtra domov, no len potom som mal meeting s kapitánom a asistentami a tí má chceli v teame, že si mám oddýchnuť a doliečiť, aby som bol fit na MS.
No a tak nakoniec mi dal pán Bokroš tri dni voľna a nechal má v teame. Prišiel zápas s Američanmi.. ranné rozkorčulovanie sme mali a pred začiatkom sa má prvý-krát spýtal, že ako sa cítim a vravím, že už veľmi dobre po tých dňoch voľna a on mi odpovedal, že budeš hrať s Krivošíkom a Ružičkom, a že som zaplatil kartou a ja som pozrel naňho, neviem či som sa mal smiať alebo plakať čo mi to povedal hlavný tréner reprezentácie. Neviem či chcel byť vtipný, ale mne to prišlo úplne úbohé. Potom ma dal na krídlo. Chcel som samozrejme hrať ako center, ale potom by som si nezahral presilovky… tak som povedal, že zahrám aj na krídle. Celá komunikácia počas MS bola hrozná, akú zlú náladu robil v teame, to sa proste nedá opísať. Huckal kapitána a asistentov aby má zjebali a tak isto niektorých iných hráčov a tu komédiu, ktorú predvádzali na každom meetingu, tak to bolo hrozné ako pred hráčmi sa hádali alebo vraveli niečo jeden na druhého tak to som nechápal. Úplné blbákovo. Alebo ako komunikovali medzi sebou úplný amaterizmus. Nezažil som to nikde, jediného ľutujem asistenta trénera Pažitku, že musí pracovať medzi takými ľudmi. Ten jediný vedel pozitívne naladiť každý deň hráčov a snažil sa povzbudiť team a o systéme hry sa ani nejdem vyjadrovať.. proste proti Rusom, Fínom, Švédom hrať stiahnutý vzadu, alebo stať v strednom pásme, bola čistá hlúposť, jednoducho tie teamy mali takých obrancov, že keď sa rozkorčuľovali cez pol ihriska, tak ich bolo ťažko zastaviť v strednom pásme keď mali plnú rýchlosť. Ale keď sme napríklad začali napádať aktívne tak aj týto obrancovia spravili chybu a veľa krát nám odovzdali puk a z toho sme mali šance.
Ja som nechcel starším bratom Kristiánovi a Michalovi veriť keď mi vraveli čo je Bokroš za kreatúru, resp. čo sa dialo pred pár rokmi Kristiánovi na MS a ako ho ponižoval a hneď po prvom vydarenom zapase ( nadával do koko.. pred ostatnými, že tak si môže hrať v Kanade) a upozorňoval ma na to, ale neveril som mu, že reprezentačný tréner by sa takto správal k hráčom a vyskúšal som si to na vlastnej koži a miestami som na vlastné prekvapenie pomaly zabudol hrať hokej.
Píšem to kvôli tomu aby si na zväze trošku uvedomili a aby začali s tým niečo robiť, a nedovolili toto dopustiť na budúci rok. Je to hrozné keď máte 19 rokov a musíte riešiť takéto veci, namiesto toho aby ste cítili podporu a mohli sa sústrediť na výkon v zápase, tak dostanete „školu“ do života.
Jednoducho to potrebuje už zmenu a tak isto na poste manažéra.. taký amaterizmus som nezažil každý chceme aby slovenský hokej napredoval. Slovensko milujem, je pre mňa česť reprezentovať svoju krajinu. Po takýchto skúsenostiach sa však nečudujem, keď niektorý nemajú záujem reprezentovať Slovensko. Nechápem prečo nás nemal pán tréner Javorčík tento ročník. To je tréner, ktorý vie ako na hráčov aj po mentálnej stránke, je to na slovenské pomery veľmi dobrý tréner a tak tiež mal s nami veľmi dobré výsledky a hrali sme krásny kombinačný a tak tiež tvrdý a rýchly hokej. Tieto veci asi nikdy nepochopím.
Vrátim sa ešte k mentálnemu trénerovi, čo tam snami bol. Ďakujem pánovi Šatanovi, že zabezpečil takého skvelého mentálneho trénera od, ktorého som prebral veľmi veľa skúsenosti a rád, ktoré mi dal počas dvojhodinového mítingu.
Tento pán mal vplyv aj na zápas proti USA, keď namotivoval team a všetci bolo s ním veľmi spokojní. Nezabudnem keď mi povedal Martin na ľade si vyberáš či budeš lovec alebo korisť vždy musí byť pre teba super korisť a ty musíš byt lovec nemôže to byt naopak lebo potom zlyháš.
No a pán Bokroš ten ho od začiatku nemal rád lebo mu nerozumel ale na začiatku povedal, že ak budete vy hráči s nim spokojní, tak bude s nami celé majstrovstvá. No, realita bola iná a už po prvom zápase na MS ho poslali preč, lebo že nie sú peniaze a že ak ho strašne chcete tak zavolajte Satanovi. a ja si vravím to si robia srandu, že toto má vybavovať kapitán cez Majstrovstvá, načo tam je potom ten manažér!? Všade sa čakalo, hráči mali nervy, organizácia a práca manažéra katastrofálna a to sa potom odzrkadľovalo aj na ľade, nakoľko sme nemali pohodu v teame.
Nikdy nezabudnem na týchto chalanov a budú mi chýbať. Je mi ľúto, že takto dopadli tieto MS, ale každý hráč dal do toho 100% , a chcem im popriať hlavne veľa zdravia a aby sa im darilo v hokejovej kariére a ešte raz ďakujem všetkým ktorý nás podporovali na MS a tak isto aj kritikom. Kritika musí byť, a aj ja som si ju zaslúžil- prišiel som z ligy ako najproduktívnejší hráč a nevedel som streliť gól na MS. Taký je však niekedy hokej a aj takéto veci sa v športe stávajú. Napriek tomu to beriem aj pozitívne a poučím sa z chýb, ktoré som spravil. Ďakujem, že ste si prečítali tento text. Možno sa to nebude páčiť každému, ale je to môj názor, mám 19rokov a som dospelý chalan. Rozhodol som sa s priateľmi a fanúšikmi podeliť o tom čo sa vlastne dialo na MS.”