Leoš Janáček napísal svoju najznámejšiu operu po smrti svojich detí, písal ju 10 rokov

Spolu s Antonínom Dvořákom a Bedřichom Smetanom patrí k najvýznamnejším českým skladateľom. Svojim osobitým i originálnym štýlom a neobyčajnou melodikou vychádzajúcou z ľudovej hudby moravských regiónov výrazne prispel k formovaniu nielen českého, ale aj svetového hudobného dedičstva. Významný hudobný skladateľ, hudobný teoretik, pedagóg a zbormajster Leoš Janáček sa narodil pred 165 rokmi.

Leoš Janáček sa narodil ako deviate dieťa dedinského učiteľa 3. júla 1854 v obci Hukvaldy ležiacej na severovýchode Moravy. Po otcovi zdedil husté čierne vlasy, po matke neveľkú postavu, ale po obidvoch vzťah k hudbe. Pochádzal z hudobnej, ale chudobnej rodiny.

Už ako malý chlapec spieval v kostolnom zbore. Neskôr ho rodičia poslali do kláštornej školy v Brne, kde ako 11-ročný začal získavať prvé hudobné vzdelanie u moravského skladateľa piesní a zborov a zbormajstra Pavla Krížovského a potom aj na organovej škole v Prahe. Tam sa zoznámil s Antonínom Dvořákom, s ktorým si vymieňal názory na hudbu a vybudovali si priateľstvo, ktoré pretrvávalo dlhé roky. Leoš Janáček študoval nielen v Brne a v Prahe, ale aj na konzervatóriu v Lipsku a vo Viedni.

Prišiel o milované deti

Po štúdiách sa v roku 1881 oženil so Zdeňkou Schulzovou, s  ktorou mal dve deti, dcéru Oľgu a syna Vladimíra. Obe deti však zomreli – chlapček ako dvojročný na šarlach a dcéra po ťažkej chorobe ako 21-ročná.

V tomto období Janáček písal svoju najznámejšiu operu Její pastorkyňa, ktorá vznikala takmer desať rokov.

“Její pastorkyni by som viazal len čiernou stuhou dlhej nemoci, bolesti a nárekov mojej dcéry Oľgy a chlapčeka Vladimíra,” vyznal sa Leoš Janáček.

Operu sa rozhodol napísať v roku 1894 po nie veľmi úspešných prvých dvoch operách Šárka (1887) a Počátek románu (1891) na prozaický text. Vychádzal z divadelnej hry Gabriely Preissovej Její Pastorkyňa.

Cesta do sveta

Uplatnil úplne nový prístup, ktorý ho vyniesol medzi popredných svetových skladateľov. Úspech sa ale nerodil ľahko a nedostavil sa rýchlo. Po dokončení opery v roku 1903 trvalo ešte dlhých 13 rokov, než sa mu otvorila cesta do sveta.

Najskôr to bola pražská premiéra v roku 1916, po ktorej nasledovalo v apríli 1918 uvedenie opery Její pastorkyňa v Dvornej opere vo Viedni. Toto naštudovanie zaznamenalo obrovský úspech a z Janáčka sa stal medzinárodne uznávaný skladateľ.

Počas nasledujúcich desiatich rokov uviedli operu v osemdesiatich divadlách. V roku 1918 mala premiéru v Kolíne nad Rýnom a v roku 1924 dokonca v Metropolitnej opere v New Yorku. “To je najviac, čo som mohol dosiahnuť,” napísal Leoš Janáček.

Inšpirovaný slovanským folklórom

Na začiatku svojej skladateľskej dráhy bol inšpirovaný slovanským folklórom, najmä moravskou ľudovou piesňou. Študoval jej nápevy, rytmiku a intonáciu reči. Vďaka tomu sa stal originálnym autorom novej národnej českej hudby nazvanej neofolklorizmus.

Za najplodnejšie tvorivé obdobie Leoša Janáčka sa považuje posledných desať rokov jeho života. Vznik Československej republiky v roku 1918 privítal plný síl a plánov do budúcnosti.

“Prichádzam s mladým duchom našej republiky, s mladou hudbou. Nie som ten, ktorý sa pozerá dozadu, ale som ten, ktorý radšej hľadí dopredu. Viem, že musíme rásť a neviďme ten rast v bolesti, v spomienkach na utrpenie a utlačovanie. Zhoďme to zo seba! Sme národ, ktorý má vo svete niečo znamenať. Sme srdce Európy. To srdce musí byť v Európe cítiť,” povedal Leoš Janáček vo svojom prejave v Londýne v roku 1926.

Leoš Janáček zanechal rozsiahle dielo od komorných skladieb až po symfonické diela a opery.

Medzi veľkým množstvom jeho diel nájdeme napríklad úpravy ľudových piesní Kytica národných piesní či Moravská lidová poezie v písních, kantáty Amarus a Glagolská omša, Rozprávku pre violončelo a klavír, Suitu pre sláčikové nástroje, symfonické básne Taras Bulba alebo Balada Blanická, Sinfoniettu pre orchester, ktorú venoval “svojmu mestu” Brnu alebo balet Rákos Rákoczy. Celkovo napísal deväť opier.

Za svoju tvorbu Leoš Janáček dostal 28. januára 1925 čestný doktorát Masarykovej univerzity v Brne – vôbec prvý v histórii tejto poprednej českej univerzity. O dva roky neskôr bol menovaný za člena Pruskej akadémie vied a v tom istom roku mu belgický kráľ Albert I., pod dojmom obrovského úspechu opery Její pastorkyňa v Antverpách, udelil Rytiersky rád kráľa Leopolda.

Posledná rodná obec

Koncom júla 1928 odišiel skladateľ do rodnej obce Hukvaldy, pričom zobral so sebou aj opis partitúry svojej poslednej opery Z mŕtveho domu, aby nad ním ešte popracoval. To už však nestihol. So silným zápalom pľúc ho odtiaľ previezli do sanatória v Moravskej Ostrave. Leoš Janáček zomrel 12. augusta 1928 v Ostrave a o tri dni bol jeden z najpozoruhodnejších skladateľov 20. storočia pochovaný na Ústrednom cintoríne v Brne.