Boh pomáhaj všetkých slovenským netradičným rodinám!

V Denníku N ma oslovilo vyjadrenie sociológa Romana Džambazoviča o tradičnej slovenskej rodine.

„ Častou predstavou tiež je, že taká rodina žije v širšej príbuzenskej sieti a dobre fungujúcom spoločenstve a že spolužitie partnerov a rodinných príslušníkov je plné lásky, porozumenia a je bezkonfliktné. To je práve jedna zo spomínaných idealizovaných predstáv o tradičnej slovenskej rodine a vlastne aj o kráse vidieckeho života. Ako vieme, ani v minulosti to neplatilo. Stačí sa pozrieť na výstižné zobrazenia rodinného života slovenských rodín v literatúre, ktoré sú plné opisov konfliktov, závisti a nenávisti medzi jednotlivými členmi rodiny.”

Aká je teda moja „tradičná slovenská rodina“? Plná nenávisti, závisti a konfliktov, týrania, zloby a prebdených nocí. Inak si ju nepamätám.

Matka s otcom sa hádali celý život. Otec sa hádal s matkou, matka s otcom. Matka so súrodencami, matka s deťmi, matka s celou rodinou. Otec s matkou, tiež s deťmi, otec so súrodencami, otec s rodičmi… Rodičia  nás s mojim súrodencom fyzicky a psychicky týrali celé detstvo. Dnes sme už dospelí a zmenilo sa iba to, že nás týrajú podľa vlastných egoistických úmyslov dodnes, ale už „iba“ psychicky.

“Tiež mama” sa so súrodencom nevidela už desaťročia a ani neuvidí. Sám jej súrodenec mi povedal, že si nepraje byť ani na jej pohrebe a ani naopak. A ani sa mu nečudujem. Netere a synovcov nevidela ešte dlhšie, niektoré dokonca v živote.

“Tiež otec” nevidel desaťročia svojich súrodencov, netere a synovcov…  mnohých vôbec, ja vďaka mojim “tiež rodičom” ani neviem, kto sú moje sesternice a bratranci. Či majú deti, kde žijú a čo robia. Ostali mi len dvaja, ktorých som si od ich zloby ochránila.

Vraj sme veľká rodina, na svadbu však moje dieťa nemá koho ani pozvať. Cez slzy som povedala, nech nemá strach, v najhoršom zaplatíme nejaký komparz.

S mojim súrodencom som sa už nevidela vďaka našim rodičom roky, jeho deti ma nenávidia a závidia všetky úspechy a kyslík, ktorý dýcha aj moje dieťa. A ja? Neviem sa z toho všetkého spamätať.

Súrodenec sa mi hanbí pozrieť do očí a mám čo robiť, aby som mu odpustila, toto všetko dopustili naši „tiež rodičia“ z „tradičnej slovenskej rodiny“.  Manžel už roky nevidel mojich „tiež rodičov“ a ani ich už vidieť nechce…

Matka nevie prísť na meno otcovi, vlastne áno, často ho volá ko… , môj otec za mojim súrodencom chodí potajomky a ja, ja som konečne našla odvahu a ukončila som s nimi akýkoľvek kontakt.

V skratke, celá tradičná slovenská rodina je hore nohami a už sa nikdy za jeden stôl neposadí. Evidentne ani na kare, karoch, ani mojom.

No a ako vyzerá dnes moja vlastná rodina? Je to netradičná slovenská rodina, kde všetko funguje a žije vo vzájomnom porozumení, láske a symbióze. Fakt, nepreháňam. Aj také sú na Slovensku. Ale, ako to už býva, dosť je tým netradičná. Takže, ako to už tradične na Slovensku býva, už to je dôvod, aby ma mnohé tradičné rodiny za tú netradičnosť tradične utopili v lyžičke vody.

Boh pomáhaj všetkých slovenským netradičným rodinám! Lebo miluj blížneho svojho! …farizeji.

Autor Mullerovie: Pod týmto pseudonymom zverejňuje redakcia Dalito.sk názory autorov, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu verejne písať pod vlastným menom. 

“Tiež rodičia”: Do tej vane musím opatrnejšie…