Mária Ďuríčková: „Dožičme detskej duši tú radosť, to splnenie, to uistenie, že dobrota, krása a neha kráčajú neomylne k víťazstvu spravodlivosti.”
Vidiecky svet, z ktorého pochádzala Mária Ďuríčková, sa navždy vryl do jej kníh. Majka Tárajka (1965) či Jasietka (1963), ale aj O Guľkovi Bombuľkovi (1962), sú príbehy z jej rodnej Zvolenskej Slatiny. Deti s obľubou čítali autorkine knižky o nezabudnuteľných dvojičkách Danke a Janke či pútavé príbehy My z ôsmej A.
29. septembra 219 uplynie 100 rokov od narodenia slovenskej spisovateľky, ktorej diela boli preložené do 21 jazykov.
“Dožičme detskej duši tú radosť, to splnenie, to uistenie, že dobrota, krása a neha kráčajú neomylne k víťazstvu spravodlivosti. Dieťa to potrebuje pre svoje duševné zdravie” – znelo motto úspešnej slovenskej spisovateľky.
Mária Ďuríčková, občianskym menom Mária Masaryková, rodená Piecková, sa narodila 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine do rodiny roľníka. Vyrastala v dome obývanom troma generáciami jej rodiny. Vrúcny vzťah si vytvorila najmä so starou mamou z otcovej strany, ktorá deťom pútavo rozprávala staré príbehy a v budúcej spisovateľke vzbudila záujem o ľudovú slovesnosť. Popri každodennej práci na gazdovstve si Mária Ďuríčková každý deň našla chvíľku na milované knihy.
“Dobrá kniha je zázrak: dáva a nič za to nežiada, nič z nej neubúda”, vravievala.
Ľudovú a meštiansku školu vychodila Ďuríčková vo svojom rodisku. Keďže chcela byť učiteľkou, v štúdiu pokračovala v Učiteľskom ústave v Lučenci (1934-1938). Po maturite učila v Hornom Tisovníku, Žitnej, Omastinej aj v Bratislave. Potom pôsobila ako šéfredaktorka časopisov Družba a neskôr Zornička, od roku 1954 bola redaktorkou vydavateľstva Mladé letá.
Vďaka osobnému úsiliu sa v roku 1969 stala šéfredaktorkou časopisu Slniečko. Odvaha, otvorenosť a autorská sympatia k spisovateľkám Hane Ponickej a Zlate Solivajsovej sa novej šéfredaktorke v časoch normalizácie stali osudnými. Ideová orientácia Slniečka nastupujúcej normalizačnej moci nevyhovovala, preto musela Ďuríčková z postu šéfredaktorky odísť.
Následne sa rozhodla pre dráhu profesionálnej spisovateľky. Zvolila si spisovateľské meno po dievčenskom mene svojej matky Ďuríčková. Knižne debutovala veršovanou Rozprávkou o dedovi Mrázovi (1954), ktorá upútala hravosťou oproti prevládajúcej vojnovej tematike v mládežníckej literatúre. Nasledovala zbierka epických básni Čarovná píšťalka (1958) a zbierka krátkych próz pre najmenších čitateľov Zajtra bude pekne (1959).
Viaceré jej diela boli sfilmované, napríklad My z deviatej A (1963), A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka, 1981), Kľúče od mesta (1982), Zázračná rosa (1988) či Bratislavské rozprávky (1992-1994). Veľký úspech zožali spisovateľkine príbehy dvojičiek Danky a Janky. Kniha vyšla v desiatich vydaniach. Už pri prvom vydaní Ďuríčková získala Cenu vydavateľstva Mladé letá a na jej motívy vznikli obľúbené animované televízne večerníčky. K jej dielam patria tiež knižky Jožko Mrkvička Spáč (1972), Najkrajšie na svete (1976), Zemský kľúč (1986), Janko Hraško (1988) alebo povesti a báje o Bratislave s názvom Dunajská kráľovná (1976) a Prešporský zvon (1978).
Venovala sa aj dramatickej tvorbe, editorským prácam, scenáristike, napísala viaceré rozhlasové a televízne hry pre deti a mládež.
Mária Ďuríčková bola tiež prekladateľkou. Prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny.
Tragickú udalosť prežila spisovateľka v súvislosti so svojím manželom Vojtechom Masarykom z Uhrovca. Počas Slovenského národného povstania (SNP) ho fašisti zatkli, väznili a nakoniec popravili. Bolesť z manželovej straty autorka prekonala práve svojou literárnou tvorbou.
Zomrela vo veku 84 rokov 15. marca 2004 v Bratislave.
Povesti o Bratislave Márie Ďuríčkovej poznajú aj na Taiwane. Stojí za tým Chen Liang Podstavek, ktorá študovala na Slovensku. Predovšetkým jej zásluhou v spolupráci so Slovenským ekonomickým a kultúrnym úradom v Taipai jednu z najobľúbenejších slovenských spisovateliek v lete 2018 predstavila aj taiwanským čitateľom.
https://www.dalito.sk/zomrel-scenograf-reziser-etnograf-viliam-jan-gruska/