Všetko o kvapavke – evergreen nerozvážneho aj leta
S letom číha najmä na mladých ľudí, jedno z najznámejších sexuálne prenosných ochorení na svete. Vášnivé radovánky s náhodnými partnermi môžu viesť, aj vďaka nedostatočnej osvete a stálom tabuizovaní bezpečného sexu, k chorobe so vznešeným latinským názvom – gonorrhea – kvapavka.
Pohlavné ochorenie, z anglického STD (sexually transmitted diseases), je ochorenie, ktoré sa prenáša predovšetkým pohlavným stykom. Pohlavný styk však nie je jedinou možnosťou prenosu, typicky však najčastejšou. Podstatou prenosu je, že pri tom dochádza k veľmi úzkemu medziľudskému kontaktu.
Pôvodca kvapavky
Názov choroby – gonorrhea – pochádza z gréckeho gonos (semeno) a rhoia (tok). Slovenský názov kvapavka je odvodený od nemeckého slova tropfen, čo v preklade znamená kvapkať. Pôvodcom je baktéria Neisseria gonorrhea.
Baktériu objavil v roku 1879 Albert Neisser, dermatovenerológ nemeckého pôvodu. Ako uvádzajú učebnice, je to gramnegatívny aeróbny diplokok, ktorý vyvoláva zápal cylindrického, resp. prechodného epitelu. Pre svoj rast a rozmnožovanie baktéria potrebuje teplé a vlhké prostredie. Vo voľnej prírode sa preto nevyskytuje. Jediným zdrojom infekcie je človek.
Inkubačná doba
Inkubačná doba kvapavky je u mužov obvykle 5 dní, u žien cca. 2 týždne. Je čas, kedy sa ešte neobjavia prvé príznaky, ale človek je infekčný a schopný preniesť ochorenie na iného človeka. Práve veľmi časté striedanie sexuálnych partnerov a promiskuita je teda obrovským rizikom rozšírenia infekcie.
Miesto vzniku zápalu
Baktéria pri pohlavnom styku postihuje najskôr sliznicu močovej rúry a pohlavných orgánov, kde vyvoláva zápalový hnisavý proces. U žien krčka maternice, maternicu, vaječníky, vajíčkovody. U mužov nadsemenníky, semenné vačky, prostatu. Taktiež rada nasadá na sliznicu konečníka, hltana či očných spojoviek.
Spôsoby prenosu
Najčastejšou, ale nie jedinou, cestou prenosu je nechránený pohlavný styk. Vtedy zápal sprvoti vypukne najčastejšie v dolnej časti močovej rúry. Odtiaľ sa rozširuje na vnútorné pohlavné orgány. Tu vzniká riziko následného rozsevu baktérií krvnou cestou do ďalších orgánov.
Kvapavka sa však šíri aj ostatnými sexuálnymi praktikami. Pri zdanlivo nevinnom orálnom styku môže nastať zápal mandlí a hltana.
Pri análnom sexe sa zasa infekcia môže preniesť na konečník, typické je pri jeho zápale svrbenie.
Kvapavková infekcia sa môže preniesť aj pri pôrode – prechodom novorodenca cez infikované pôrodné cesty matky, prípadne kontaminovanými prstami zanesením infekcie do oka.
Zápal očných spojoviek je v tomto prípade výrazný, sú opuchnuté, je prítomný hnisavý výtok zo spojovkového vaku. Nebezpečné je súčasné postihnutie rohovky (keratokonjunktivitída), ktoré môže viesť až k slepote. Preventívne sa preto novorodencom krátko po pôrode kvapkajú do oka antiseptické kvapky.
Mimoriadne zriedkavou formou prenosu je z kontaminovaných predmetov – uterákov, spodnej bielizne, toalety.
Rizikové skupiny
Typicky postihuje mladých ľudí do 25 rokov. Rizikom je častá bezpríznakovosť ochorenia – osoba nemusí mať žiadne prejavy, no napriek tomu ochorenie „veselo“ prenáša. Rizikovými sú predovšetkým:
- ľudia vyhľadávajúci a často striedajúci sexuálne kontakty (cez sociálne siete a zoznamky)
- ľudia praktizujúci sex s neznámymi partnermi (na diskotékach, dovolenkách, teambuildingoch a pod.)
- nechránený pohlavný styk, ale aj orálny a análny sex
- promiskuita
- sexturizmus
- prostitúcia a eskortné služby
- drogovo závislí jedinci
- homosexuálni a bisexuálni muži a ženy
Proti gustu žiaden dišputát, ale určite by sme všetci mali v rámci osvety vedieť o kvapavke čo najviac informácií, aby sme čo najmenej ohrozili ako seba, tak svojich sexuálnych partnerov.
Klinické prejavy u muža
Po krátkej inkubačnej dobe 3-5 dní sa akútna kvapavka u muža prejaví zápalom prednej časti močovej rúry, čo je charakteristické:
- bolesťami pri močení a čírym výtokom z močovej rúry, ktorý neskôr zhustne a zožltne.
- veľmi často objaví komplikácia v podobe neschopnosti pretiahnuť predkožku cez žaluď penisu – tzv. fimóza
- alebo sa objaví parafimóza – predkožka zostáva zaškrtená za žaluďom.
Ak sa akútne štádium nelieči, po 3-4 týždňoch prechádza do chronického zápalu prednej časti močovej rúry. Vtedy je charakteristická tzv. „kvapka na dobré ráno“ – ranný hnisavý výtok z močovej rúry.
Chronický kvapavkový zápal ale často prechádza aj do zadnej časti močovej rúry. Vtedy je priebeh:
- bolestivejší
- je časté močenie s prímesou krvi
- muž má bolestivú erekciu
- je prítomná teplota okolo 38°C.
- uzliny v slabinách bývajú často zväčšené a bolestivé
Rozvoju chronického štádia zápalu často prispieva aj konzumácia alkoholu počas akútneho štádia, telesná námaha a nedodržiavanie zásad pri akútnej liečbe.
Klinické prejavy u ženy
U ženy je akútna kvapavka zradnejšia na diagnostiku, pretože oveľa častejšie ako u mužov je prítomný takzvaný bezpríznakový priebeh kvapavky.
Až 75% žien je asymptomatických. Žena teda po inkubačnej dobe 5-7 dní nemusí mať žiadne výraznejšie klinické symptómy. Tým bezprostredne, najmä pri promiskuitnom spôsobe života, ohrozuje kvapavkovou nákazou svojich sexuálnych partnerov. Fenomén bezpríznakovej kvapavky je však rovnakým rizikom aj pre mužov, aj keď v štatisticky menšej miere.
Žena sa môže v akútnom štádiu sťažovať na prítomnosť:
- menšieho množstva výtoku
- nevýrazného pálenia a bolestivosti pri močení.
Súčasne so zápalom močovej rúry býva zápalom postihnutý aj krček maternice. Odtiaľ zápal prechádza na močovú rúru. Je prítomné neurčité pobolievanie v oblasti podbruška.
Často sa pridružuje zápal tzv. Bartoliniho žľazy, ktorá vyúsťuje do vnútornej strany malých pyskov pri pošvovom vchode. Je prítomný výrazný opuch až hnisavá cysta a bolesť.
Po 4-6 týždňoch bez liečby prechádza kvapavka do chronického štádia, ktoré sa ale tiež prejavuje skôr subjektívnymi, málo výraznými príznakmi.
Komplikácie kvapavky
U muža:
Zápal pri nedostatočne intenzívnej liečbe a disciplíne pacienta postupuje na susedné časti močovopohlavného systému. Rozvíja sa zápal prostaty, semenných vačkov a nadsemenníkov, ktorý sa prejavuje:
- silnými bolesťami pri močení, stolici a erekcii
- zvýšenými teplotami, opuchom v oblasti jedného alebo obidvoch mieškov
- často hrozí mužovi neplodnosť.
- bolesti typicky vyžarujú do brucha, chrbta a stehien
- muž má pri zápale semenných vačkov pocit plného konečníka
- pri rektálnom vyšetrení lekár hmatá bolestivú a zväčšenú prostatu.
U ženy:
Nebezpečenstvom sú komplikácie, keď infekcia prenikne na vnútorné pohlavné orgány – maternicu, vajíčkovody a vaječníky, či na pobrušnicu. K vzniku komplikácií prispieva aj menštruácia, pôrod či potrat. Vtedy sú už prítomné veľmi výrazné príznaky:
- celková schvátenosť
- vyčerpanosť
- bolesti brucha
- vracanie, zápcha alebo hnačka
- vysoké teploty
- hlboký panvový zápal
- zápal pobrušnice je akútnou brušnou príhodou, priamo ohrozujúcu ženu na živote. Môže byť sprevádzaný zápalom pečene.
- komplikácie môžu u ženy viesť k neplodnosti, trvalej bolestivej menštruácii či črevným ťažkostiam.
Krvnou cestou kvapavková baktéria cestuje do kĺbov (hlavne kolenného) a srdca (vnútornej srdcovej výstelky – endokardu). Je možný rozvoj zápalu mozgových blán. Pri očnom postihnutí hrozí slepota. Prejavi na koži sú zriedkavé, ale môžu sa vyskytnúť na rukách v podobe červených pupencov, hnisavých vyrážok, či pľuzgierikov.
Diagnostika
Zásadným krokom k úspešnej diagnostike a liečbe kvapavky je skorý záchyt ochorenia. Po každom nechránenom pohlavnom styku, ale aj orálnom či análnom sexe s neznámym sexuálnym partnerom (vrátane homosexuálneho či bisexuálneho), pri hromadnom sexe a iných odviazaných sexuálnych praktikách je nutné bez akejkoľvek hanby navštíviť lekára.
Existuje domáci test na pohlavné choroby vrátane kvapavky, jeho výsledok je však len orientačný a negatívny výsledok rozhodne 100% nevylučuje prítomnosť kvapavkovej infekcie.
Diagnostiku vykonáva lekár. Jej súčasťou je:
- podrobná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie, vrátane podrobnej anamnézy sexuálneho života, preto je potrebné nehanbiť sa a povedať pravdu o sexuálnych kontaktoch, čím chránite seba aj všetkých sexuálnych partnerov
- výtery – sekrétu z močovej trubice ráno pred prvým vymočením, z konečníka a hrdla, krčka maternice – mikroskopický dôkaz baktérie z odobratého hnisu
- dôkazom baktérie v krvi – hemokultúra
- sérologický test – protilátok IgG, IgM, IgA – pri chronickej forme kvapavky
- na potvrdenie diagnózy sa ďalej využívajú metódy ELISA, DNA-diagnostika PCR, priama imunoflorescencia
- obvykle sa vykonávajú spolu s testami na kvapavku aj testy na HIV a syfilis, keďže kvapavková infekcia rozrušuje sliznicu a zvyšuje riziko týchto chorôb
Liečba
Liečba kvapavky patrí do rúk lekára – špecialistu (dermatovenerológa či infektológa) a pri skorej identifikácii chorého človeka prebieha ambulantne. Lieči sa postihnutý pacient a všetci jeho sexuálni partneri za uplynulých 60 dní.
Liekom voľby sú antibiotiká, keďže kvapavka je bakteriálne ochorenie. V minulosti bol mimoriadne účinný penicilín. Problémom je ale rozvoj rezistencie (odolnosti) kvasinkových baktérií na penicilín, ale žiaľ aj na ostatné druhy antibiotík. Z dôvodu rezistencie (ale aj pri alergii) na penicilín je v súčasnosti liekom voľby jednorazové podanie ceftriaxonu, ciprofloxacinu, spektinomycinu a cefalosporinov 3. generácie v kombinácii s azitromycínom.
Po podaní lieku sa po 48 hodinách robia kontrolné testy a potom každý týždeň. Proces kontroly trvá obvykle 4 mesiace.
Nevyhnutné sú prísne režimové opatrenia – úplná sexuálna abstinencia (vrátane masturbácie), prísna intímna hygiena, absolútny zákaz alkoholu, vykonávanie iba minimálnych fyzických aktivít.
Hospitalizácia nie je pri včasnom záchyte infekcie a dodržiavaní liečby a režimových opatrení potrebná. Realizuje sa na infekčnom alebo dermatovenerologickom lôžkom oddelení pri rozvoji komplikácií alebo hrozby neplodnosti pacienta.
Diagnostikovanie kvapavky podlieha povinnému hláseniu zo strany lekára, čo je nevyhnutné pre zisťovanie všetkých sexuálnych partnerov, z hľadiska štatistického a epidemiologického.
Prevencia
Jednoznačnou prevenciou je použitie kondómu a teda bezpečný bariérový pohlavný styk, sexuálna zdržanlivosť a dobre poznať svojho sexuálneho partnera.
Orálny a análny sex s náhodným sexuálnym partnerom je tiež rizikovým faktorom pre infekciu kvapavkou, ale aj pre ostatné sexuálne prenosné ochorenia, pretože sliznica úst a konečníka je mimoriadne náchylná na udomácnenie sa týchto mikroorganizmov a rozvoj infekcie.
Prevenciou u novorodenca pri podozrení na výskyt kvapavky u matky počas tehotenstva je aplikácia špecifických očných liekov bezprostredne po pôrode.
Autor MUDr. Michal Scheibenreif pochádza z Nitry a je absolventom Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.