Katastrofa prevencií po COVID-19: „Vytváranie strachu vnímam ako lekár veľmi intenzívne na pacientoch. Veľmi zazlievam politikom, ako ľahko si osvojili opojnú moc manipulovať s ľuďmi. “

• pribúda neistota, depresie a panické úzkosti
• výrazne stúpol počet pacientov, ktorí si vyžadujú antidepresívnu liečbu aj počet pacientov s poruchami spánku
• stúpajú depresie aj rakovina, šokujúco nám chýba vitamín D
• lekári vyzývajú na preventívne prehliadky, zisťujú zhoršenie stavu, vinia za to aj politikov
• pacientom odporúčajú aj more

Lekári už vidia, čo spôsobil stres z koronavírusu. Vďaka preventívnym prehliadkam, ktoré sa pomaličky vracajú do ambulancií. Stres a strach sa však uvoľňujú pomaly. Dalito.sk to potvrdila aj všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Diana Ganajová, ktorá rovnako ako jej kolegovia mala počas núdzového stavu prevencie nariadeniami zhora stopnuté. Prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth upozornil, že percento prehliadok je už aj tak dlhodobo na Slovensku veľmi nízke.

„Dôvodom je aj ich náročnosť. Ich súčasť je aj fyzikálne vyšetrenie, EKG , odbery a iné inštrumentárne výkony. Aj preto je v súčasnosti návrat pacientov  pozvoľný. Samozrejme strach zo šírenia je veľký ešte aj dnes a práve STRACH je náš najväčší nepriateľ. Odbúravať ho chcú už aj zdravotné poisťovne, aby sa percento preventívok zvýšilo,“ povedal pre Dalito.sk prezident ASL doktor Šóth.

Lekárka Diana Ganajová už radšej svojich pacientov osobne obvoláva, aby sa vrátili do ambulancií. Hneď ako videla prvé výsledky tých, ktorí prišli na preventívne prehliadky. Z výsledkov aj z laboratórií totiž nemá dobrý pocit.

„Pre strach z korony trvalo naozaj dlho, kým boli pacienti ochotní prísť k lekárovi ako predtým. Teraz však dodržiavame nový organizačný poriadok s objednaním na konkrétny termín, aby sme dodržiavali prísny hygienicko-epidemiologický režim a zabránili možnému šíreniu infekčných ochorení. Je to dôležité, lebo mesiace izolácie si vybrali svoju daň,“ upozornila lekárka, ktorá si všimla, že aj zdraví pacienti už po korone neboli až takí zdraví. Vysvetľuje si to dlhodobým a nadmerným stresom z koronavírusu.

Máme problém, vážny

„Stres odjakživa vplýva na výskyt a zhoršenie stavu už prítomných ochorení ako je hypertenzia-vysoký krvný tlak, diabetes- cukrovka, ochorenia srdca, vertebrogénneho aparátu, ale spôsobuje aj problémy tráviaceho traktu- bolesti brucha, najmä žalúdka, hnačky… , či migrény. Často sa nám v tomto období stáva, že pacient príde na prehliadku len pre-alebo vďaka týmto ťažkostiam. Mnohí nedokážu spracovať všetky negatívne informácie a strach, či úzkosť ich jednoducho vnútorne premôžu, hoci si to navonok nechcú pripustiť. Časté sú aj bolesti chrbtice, kedy sa všetko napätie a stres sústreďuje do svalstva, ktoré je stuhnuté a ubolené, neraz s tým úzko súvisia aj bolesti hlavy. Pri kontrole laboratórnych parametrov u veľkého počtu pacientov pozorujem zhoršené hodnoty lipidového statusu- teda hladín cholesterolu a triglyceridov v krvi, taktiež zvýšené hodnoty krvného cukru. Vzhľadom na veľmi často sa opakujúce únavové symptómy vyšetrujeme aj hodnoty hormónu hypofýzy, ktorý nepriamo svedčí o kompenzácii štítnej žľazy, taktiež hladinu vitamínu D v krvi. Neraz ma doslova šokujú nepriaznivé výsledky hlavne vitamínu D,“ hovorí lekárka z Košíc Diana Ganajová.

Politici to prehnali

MUDr. Marián Šóth upozoruje, že aj on za posledné mesiace zistil diagnózy, ktoré ho nepotešili.

„Za pandemické obdobie sa nám podarilo odhaliť u nejedného pacienta  arytmie srdca, vysoký krvný tlak , cukrovku, ochorenia  štítnej žľazy, množstvo prietrží a, bohužiaľ,  aj onkologických ochorení. Je pravda, že mnohé boli v počiatočnom štádiu, takže liečiteľných, za čo som veľmi rád,“ s úľavou konštatuje odborník na všeobecné lekárstvo.

Priznal, že strach z nepoznaného majú nielen pacienti, ale aj lekári. „Veľmi zazlievam politikom, ako veľmi ľahko si osvojili opojnú moc manipulovať s ľuďmi. Neschopnosť prevziať zodpovednosť a skrývanie sa za odborníkov označujem za veľkú slabosť . Manipulovanie a vytváranie strachu vnímam ako lekár veľmi intenzívne hlavne na svojich pacientoch . Tento strach vytvára v mnohých ľuďoch neistotu, depresie a panické úzkosti. Aj ako predstaviteľ ASL som sa snažil aj na pôde parlamentu voči tomuto fenoménu bojovať . Z demagogického manipulovania a vytvárania strachu mám strach zasa ja. Pripomína mi to roky minulého storočia, keď možno podobná manipulácia a vytváranie strachu nás doviedlo do II. svetovej vojny. Nechcem strašiť, ale paralela to je,“ povedal lekár z Nitry, ktorý v týchto dňoch pozoruje zhoršený stav pacientov rovnako, ako jeho kolegyňa z Košíc.

„Ani ja som nemala priamo COVID pacienta, ale tí, u ktorých len bolo vyslovené podozrenie na COVID 19, to nezvládali po psychickej stránke ľahko. Už samotný chaos okolo testovania, obavy z ochorenia samotného, strach z nepoznaného a neznámeho, potencovaný dennodenným mediálnym tokom informácií aj u silnejších pováh vyvolávajú úzkosť, vnútorné napätie, prehnané reakcie, stres, neraz až paniku. Výrazne stúpol počet pacientov, ktorí si vyžadujú antidepresívnu liečbu aj počet pacientov s poruchami spánku. Určite pravidelné sledovanie televízie a tzv. COVIDových správ, kde sú strašenia a hrozby na dennom poriadku, neprospievajú ani ľuďom  s dobrým zdravotným stavom, nie to pacientom, trpiacim na chronické ochorenia. Zodpovedný prístup každého z nás je samozrejme namieste, ale COVIDová davová psychóza – to už je iný level. Veľmi často v tieto dni u nás v ambulancii končieva telefonický rozhovor s pacientom ohľadom jeho stavu otázkou: „ A čo keď to mám?!!!“ rozhovorí sa lekárka Diana Ganajová, ktorá svoju prácu vníma ako poslanie, preto stav, v ktorom sa jej pacienti počas hrozby koronavírusu nachádzajú prežíva. Robí všetko pre to, aby do svojej ambulancie „nahnala minimálne tých“, ktorí to podľa nej potrebujú. Najradšej by bola, keby prišli všetci, keďže vidí, aké výsledky sa jej vracajú aj z laboratórií.

Pribudlo rakoviny

COVID sa pod zdravotný stav jej pacientov podpísal veľmi, aj bez diagnózy COVID-19.

„Vzhľadom na zanedbanú preventívnu prehliadku, či odložený chirurgický zákrok, mi pribudli pacienti s pozitívnym testom na skryté krvácanie v stolici, s rakovinou prsníka, štítnej žľazy aj malígnym melanómom… Smutná bilancia,“ skonštatuje Diana Ganajová.

„Nie som zástancom prehnaného pozorovania sa, aj to je možno patológia, ale preventívna prehliadka je presne tá, ktorá upozorňuje to, čo by sa ešte dalo zmeniť,  či už je to hmotnosť, možno úprava diéty,  zníženie cholesterolu , skončenie s fajčením, pripadne úprava tlaku liekmi a možno i operačné riešenie, pretože ho v súčasnosti ešte” neobťažuje”,“ doplní ju šéf súkromných lekárov s tým, že zhoršený stav ich pacientov si nevysvetľuje iba zvýšenou konzumáciou jedla a slabým pohybu.

„Ak sme chorľavejší a ešte aj v strese, vyberie si to svoju daň. Presne, ako ukázala súčasná stresová covid situácia. Ako veľmi sa stres podpisuje na obezite, zvýšenom tlaku aj cukru v krvi. Z môjho pohľadu je to najväčší nepriateľ, sociálny stres z možnej straty zamestnania, z nesplatenej hypotéky… všetko sa podpisuje  na zvýšenej chorobnosti,“ upozorňuje lekár dopredu, keďže budúcnosť ekonomiky a tým aj zamestnanosti, nevyzerá nasledujúce mesiace a roky dobre. Nezamestnanosť na Slovensku je momentálne najvyššia za posledné tri roky a veľkí zamestnávatelia už vládu upozornili, že ak nezačne naozaj konať, jeseň bude pre mnohých zamestnancov krutá. Upozornil na to klub najväčších zamestnávateľov Klub 500.

„Určite za zhoršený zdravotný stav mojich  pacientov môže sčasti nedostatok pravidelného pohybu na čerstvom vzduchu, ktorý je výborným liekom na fyzické aj psychické neduhy, ale aj zhoršenými diétno-režimovými opatreniami. Na otázku pri preventívnej prehliadke ohľadom aktuálnej hmotnosti mi takmer bez výnimky každý pacient odpovedá: „ Po korone XY“- hodnota vždy pár kg naviac… ale v neposlednom rade hrá dôležitú a žiaľ negatívnu úlohu samotný stres ako taký,“ hovorí MUDr. Ganajová.

Lekári vidia za obzor, k moru

„My ako lekári neriešime hodnoty tlaku krvi ani výšku cholesterolu a cukru v krvi , riešime to komplexne a pozeráme sa za obzor, čo to môže spôsobiť. Možno sme tí najpesimistickejší ľudia pre to, že uvažujeme v prvom rade o tých najhorších dôsledkoch. Snaha o nápravu pre nás neznamená útechu v podobe znormalizovanie sa hladiny cukru pri opakovanom vyšetrení, ale zmena správania pacienta dlhodobo,“ povedal šéf súkromných lekárov na Slovensku.

Aj preto by aj toto leto odporúčal niektorých svojich pacientom pobyt pri mori.

„Tak ako som hovoril aj v minulosti, klimatické prostredie veľmi blahodarne vplýva  na kožné ochorenia aj dýchacích ciest i kardiovaskulárne ochorenia,“ nebojí sa povedať svoj názor MUDr. Marián Šóth napriek odporúčaniam politikov necestovať za hranice. Kolegu podporí aj MUDr. Diana Ganajová.

„Jednoznačne alergici, astmatici, či ľudia s chronickými ochoreniami dýchacieho systému, pacienti s kožnými ochoreniami-ekzémy, psoriáza, určite oddych pri mori prospeje aj pacientom s vertebrogénnymi problémami. Samozrejme aj pobyt na čerstvom horskom vzduchu je veľkým benefitom, kde klimatoterapia robí zázraky, ale more je more. Aj počas tohto obdobia sa dá dovolenka absolvovať v relatívne bezpečných destináciách aktívne, pre telo aj ducha prospešne a zážitkovo. Ale pokiaľ sa niekto aktuálne na žiadne cestovanie necíti a má mu to spôsobovať stres, aj pobyt na záhrade mu dokáže poskytnúť potrebný relax,“ dopĺňa ho odborníčka z Východného Slovenska.

Stres ako fatálny následok

Dlhodobý stres, za ktorý sa považuje už aj stres počas prvej vlny koronavírusu, na každého podľa Mariána Šóth totiž vplýva inak. A ako dlho takýto stres môže telo uniesť?

„To je veľmi individuálne, od konštitúcie jedinca, až po prípady nahromadenia viacerých faktorov. Treba povedať, že opakovane akumulovanie  bez kompenzácie môže mať až fatálne následky,“ zdvihol varovný prst odborník.

Diana Ganajová upozornila aj na výskumy, ktoré jednoznačne dokazujú, ako sa takýto stres podpisuje pod zdravie jedinca.

„Výrazne viac štúdií a výskumov je venovaných vplyvu chronického stresu na imunitu. Ale aj u krátkodobého – akútneho stresu môžu byť taktiež individuálne rozdiely, čo sa týka času, po ktorý stresor pôsobí a akú odozvu daný časový úsek potom u jedinca vyvolá. Tiež niektoré silné akútne podnety môžu spustiť reakciu, ktorá prejde do chronickej choroby, aj keď už pôvodný spúšťač prestane pôsobiť. Pozitívnym dôsledkom krátkodobého stresu je, že stimuluje imunitný systém, čo v istej miere môže pomôcť v boji s infekciou. Pri strese telo produkuje vyššie hladiny stresového hormónu-kortizolu, ktorý má vplyv aj na tvorbu bielych krviniek. Ich úlohou je rozpoznať a zneškodniť mikroorganizmy, ktoré by mohli byť príčinou rôznych ochorení. Menej bielych krviniek znamená vyššie riziko infekcie a taktiež dlhší čas potrebný na zotavenie sa z choroby. Kortizol má aj ďalší dôležitý účinok, protizápalový. Z krátkodobého hľadiska je znižovanie zápalu v tele  veľmi užitočná vlastnosť, z dlhodobého však už nie. Imunitné bunky si navyknú na vyššiu hladinu kortizolu v krvi, stávajú sa voči nemu necitlivé a imunita prestane fungovať ako má. Pri dlhšom trvaní stresu dochádza k oslabeniu imunitného systému a k vyššej náchylnosti na vírusové aj bakteriálne ochorenia. Hovorí sa tomu „stresová imunosupresia.“ Imunitný systém nie je v organizme izolovaný, ale veľmi úzko súvisí a spolupracuje aj so systémom endokrinným a nervovým. /neuroendokrinný systém/, pričom niektoré imunitné bunky slúžia ako receptory pre mnohé hormóny. Pri dlhodobom strese môže dôjsť k zníženiu tvorby viacerých hormónov a látok produkovaných imunitným systémom- cytokínov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že chronický stres nám dokáže rozhodiť celý imunitný systém. Nejde pritom len o zvýšenú chorobnosť na vírusové a bakteriálne ochorenia, ale môže mať za následok aj omnoho závažnejšie choroby- napr. autoimunitné- celiakia, cukrovka, zápalové ochorenia čriev, ochorenia štítnej žľazy, potravinové alergie, ekzémy, astma, srdcovo-cievne či dokonca nádorové ochorenia,“ vysvetlila podrobnejšie MUDr. Diana Ganajová.

Odporúčanie pred možnou druhou vlnou COVID-19

A čo by obaja odborníci odkázali a prízvukovali ľuďom do budúcnosti, možno aj pred druhou vlnou koronavírusu vo svete?

Praktická lekárka pre dospelých MUDr. Diana Ganajová dodáva, že aj keď si to možno neuvedomujeme – keď dennodenne sledujeme v napätí negatívne informácie v médiách, správy v súvislosti s aktuálnou situáciou, dopadá to na naše zdravie.

„Bičujeme, vyčerpávame a oslabujeme tým úplne zbytočne náš imunitný systém – vlastne celý organizmus a škodíme tým sami sebe. Namiesto zbytočného stresovania sa tým, čo nevieme ovplyvniť, by sme mali svoju pozornosť sústrediť na pozitívne a konštruktívne veci, ktoré nám pomáhajú v rámci možností so stresom bojovať. Musíme sa snažiť žiť zdravým životným štýlom a predchádzať chorobám a pravidelne absolvovať preventívne prehliadky. Vďaka nim dokážeme odhaliť mnohé ochorenia už vo včasných štádiách, kedy sú ešte relatívne ľahko liečiteľné,” odporúča Diana Ganajová.

„Pre jednotlivca  je čas, ktorý obetoval na preventívnu prehliadku minimálny, pol hodina zo života, pripadne následný telefonát o výsledky, je nič v porovnaní s kvalitou života onkologického pacienta roky. A nielen on,  ale aj jeho práca, hypotéka, rodina a deti, na ktorých nám záleží,“ hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov a všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Marián Šóth.

Ako si môžeme jednoducho vysvetliť pôsobenie stresu na organizmus

MUDr. Diana Ganajová vysvetľuje, že pri stresových podnetoch sa všetko začína prostredníctvom centrálneho nervového systému. Mozog vyšle príkaz, aby sa v nadobličkách uvoľnili stresové hormóny- adrenalín a kortizol. Tieto hormóny majú za následok zvýšenie frekvencie srdca, zúženie ciev, zvýšenie tlaku a prietoku krvi, ktorá začne prúdiť do oblastí, ktoré ju potrebujú v núdzovom stave najviac- srdce, svaly a iné dôležité orgány.

Pri nadmernom strese tak rastie riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody.

Stresové hormóny ovplyvňujú aj dýchací systém, počas stresovej reakcie je dýchanie rýchlejšie v snahe distribuovať krv bohatú na kyslík do celého tela. Hlavne u ľudí s astmou alebo CHOCHP stres negatívne vplýva na ich zdravotný stav.

Kvôli zvýšeným energetickým nárokom tela sa pri strese zároveň zvyšuje hladina glukózy v krvi, čo má za následok zvýšené riziko cukrovky 2. typu.

Vplyvom stresových hormónov, zrýchleného dýchania a zvýšenej tepovej frekvencie môže pri strese dôjsť aj k poruchám funkcií tráviaceho systému- čo sa prejavuje často bolesťami žalúdka, pálením záhy, hnačkami, pocitom nevoľnosti až zvracaním, nechutenstvom a rizikom vzniku žalúdočných vredov.

Stres však ovplyvňuje aj mužské a ženské pohlavné hormóny. Dlhodobý stres zapríčiňuje u mužov zníženie tvorby testosterónu, čo sa negatívne odráža na tvorbe spermií a potencii, u žien môže stres ovplyvňovať menštruačný cyklus, či menopauzu.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)