Ekonomika, samovraždy a cikajúci Dunčík

Mám zmiešané pocity. Google Analytics mi denne ukazuje čo ľudia hľadajú na internete, vrátane Dalito. Pozerať sa na to, že ich zaujíma, ako spáchať samovraždu alebo do vyhľadávača zadajú “ako presne spáchať bezbolestnú a úspešnú samovraždu” a pritom pracovne sledovať Facebook premiéra a pozerať sa na jeho psa s textom: „Náš Dunčík, keď ociká niečo, čo vie, že by nemal ?“  to by malo znepokojiť každého. Mám z toho zlý pocit.

Osobne totiž „ľudského a obyčajného“ premiéra nepotrebujem. Potrebujem rozumného a múdreho, z ktorého si zahraničné médiá nerobia žarty a lídri ho rešpektujú.

Nemám z toho všetkého dobrý pocit. Aj pre desiatky tlačových správ, ktoré české vládne inštitúcie denne zasielajú do redakcie, tlačové besedy už ani nestíham. Slovenské áno, za posledné tri dni neboli žiadne. Akoby sme vážne aj ekonomické problémy nemali. Až na to, že tých pojmov o samovraždách Slováci vyhľadávajú na internete stále viac a zmenou akože kultúry a úrovne slovenskej politiky to asi nebude.

Mám zmiešané pocity z vyjadrení o tom, ako Slovensko najlepšie zvládlo pandémiu prinajmenšom v Európe, pritom svetové dáta hovoria jasne, klameme. Ešte aj pri úmrtnosti, ktorú meriame inak ako väčšina štátov.

Viem, dokonca sa celková úmrtnosť počas pandémie znížila, veď aj boli zatvorené zariadenia a ako sa hovorí, len sa nedostať do slovenskej nemocnice!

Mám zmiešané pocity, akoby sme sa na druhú vlnu covidu ani nepripravovali, pritom sme mali jedinečnú šancu, aby hospodárstvo mohlo fungovať aj popri nej ďalej. (ne)Testujeme ďalej a už sa mi ani vo svetovom systéme nechce hľadať, koľko štátov dokáže ešte dnes zverejniť denné testy iba v stovkách. Všimli si to už aj v zahraničí, a ani sa im nečudujem. Kto by do takej krajiny cestoval a hlavne, kto by v takej investoval?

Rovnako pre vyjadrenia premiéra, že ekonomika sa zotavuje a podnikateľom už netreba pomáhať, lebo vraj sa už odrazili od dna. To sa ale všade na svete, lebo takmer všetci zatvorili úplne všetko. Rozumné štáty pomáhajú domácim ako vedia, my neminieme ani to, čo dostaneme z únie a neustále dookola riešime hlúposti, ktoré by mali byť 158. prioritou možno až na budúci rok.

Mám zmiešané pocity z každého vyjadrenia ministra financií a to nemusím byť ani ekonómka, aby som cítila, že sám neverí alebo skôr nerozumie tomu čo hovorí. Aj minister hospodárstva sklamal. Mám zmiešané pocity z každého vyjadrenia podpredsedníčky vlády, ktorá vyštudovala “herectvo” a dnes šéfuje najzložitejším informačným systémom štátu. Nemusím byť ani IT expertka, aby som cítila, že tu niečo nesedí a zároveň sa necítila ako občianka úplne komfortne a bezpečne.

Veľmi rada by som sa mýlila, ale jednoducho mi to celé nesedí a ak sa tento diletantizmus veľmi rýchlo neskončí, zarobíme si spoločne na veľmi veľký prúser.  Upozornili už aj ekonómovia.

A najviac zmiešané pocity mám  z reakcií ľudí, ktorým stačí tak málo, aby tých, ktorí ešte používajú aspoň ako taký sedliacky rozum, značkovali iba za Ficovcov1 či Smerákov2. Akoby nič iné, vlastný názor neexistoval.

Nie, nie je mi to jedno, aj keď sa denne snažím o to, aby mi to bolo. Nemôže mi to byť jedno, keď denne vidím v Google, čo ľudia na internete hľadajú. A poviem vám, tých zadaní ako spáchať bezbolestnú a istú samovraždu je na môj vkus už naozaj príliš veľa a určite to nebude tým, že od šťastia zmeny, nádeje a kvality života nevedia čo so sebou.

Mnohí múdri už povedali, že ak naozaj niečo vláda zásadné neurobí, dopadneme veľmi zle. Ja nie som ani najmúdrejšia a ani odborníčka, ale veľa sledujem a porovnávam a poviem vám, je to u nás veľmi zlé a dnes nám a ani mestám a obciam nepomôže ani zatváranie všetkých podvodníkov sveta. Patria tam, ale tu nám kypí pred očami ekonomická katastrofa. Česi o nej hovoria, ak sa dostanú na 7% nezamestnanosť. U nás nezamestnanosť stúpla na 7,40 percenta. My sme už tam a kričí niekto?

Toto cikajúci Dunčík nezachráni. Nemám z toho dobrý pocit. Obávam sa, že to Slovensko nedá, až tak, že nám po prstoch dá aj Európska únia, ktorej budeme kaziť celé HDP.

Uvidíme, prvé slovenské čísla, ktoré sa už naozaj nedajú skresliť sa dozvieme už čoskoro, 14. augusta. Analytici predpovedajú dve čarovné číslice. Medzikvartálny pokles HDP 11% a medziročný 14,8% . Čistá katastrofa, ktorá už pomoc potrebuje? Či, pán premiér? Až keď to bude 15% a 20%, alebo ani vtedy? Kamarátka mi povedala, aby som nestrašila, vraj som čarodejnica a zatiaľ od marca vždy prišlo na moje slová. Tak dúfam, že sa budem tentoraz mýliť.

Mám z toho strašne zlý pocit, z toho diletantizmu, z ktorého som ako občan vystrašená. Lebo nie, mne cikajúci Dunčík naozaj nestačí. Nie som ani zabetónovaný štátny zamestnanec a ani dôchodkyňa. Ale ani im by to nemalo byť jedno…

Nikdy nezabudnem na nechutný výrok expremiéra Roberta Fica (SMER-SD), ktorý sa chválil, že sa ho európski lídri pýtali, ako je možné, že na Slovensku ľuďom stačí tak málo. Povedal, že najväčšou prednosťou Slovenska je schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov. To naozaj niekomu stačí tak málo? Cikajúci Dunčík? Veď je taký ľudský?!

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)