“Haló? Tu je Igor. Som späť z dofče, pome na to!”

Prvé dva týždne nového školského roka by mali mať deti vyšších stupňov počas vyučovania na tvárach rúška.

Podľa mňa to bolo nejako takto:

ÚVZ: Haló?

Igor: To som zasa ja, som späť z dofče, pome na to.

ÚVZ (trochu neisto): Áno, počúvame…

Igor: Tak šak vymyslite niečo.

 ÚVZ: A čo? Všetko už bolo.

Igor: Čo ja viem… Ide škola, nech majú decká rúška. Móže byť né?

ÚVZ (slabým hláskom): Ale má byť teplo, deti budú nervózne, budú ich bolieť hlavy, nedokážu sa sústrediť, vyučovací proces bude sťažený. A ako sa najedia?

Igor (predstiera premýšľanie): Tak to dajte aspoň na dva týždne. V jedálni nemusia. Potom chvíľu počkáme a zrušíme… vianočné večierky?

ÚVZ: Ale…

Igor: Tlačofku dáme ráno, nejak to zbúchajte. Nepokazte mi to.

Lebo neverím, že to tam funguje inak. Nech sa mi niektorý z elitných hygienikov pozrie rovno do očí a bez toho, aby uhol pohľadom, povie, že najnovšie „opatrenia“ sú múdre a nevyhnutné.

Mesiac bol pokoj a tak sa pýtam, kde asi bol vírus. Čas pokojných, a najmä zaslúžených dovoleniek je teraz zrazu fuč, hoci je len polovica augusta. No, aby som nebola za múdrosráča  (mimochodom, vás to neuráža, keď vás takto nazýva najvyšší výkonný štátny úradník, ktorého platíte za to, aby vám s úctou k svojmu mandátu slúžil?), tak si to poďme rozmeniť na drobné.

Koniec prázdnin od začiatku augusta

Takže nám už de facto vyhlásili koniec prázdnin, nikam nechoďte, seďte doma, traste sa. A pripravujte svoje deti na to, že prvé dva týždne strávia v škole s rúškami na tvárach. Áno, v tej škole, z ktorej ste ich vy, elitní hygienici, zo dňa na deň vytrhli na dlhé mesiace a mnohým tým spôsobili nielen technické, organizačné či finančné, ale aj zdravotné problémy.

Už vieme, že tretina študentov začala počas nedobrovoľnej domácej izolácie trpieť psychickými poruchami, najmä úzkosťami a depresiami, že na internete stúpol počet vyhľadávaní návodov, ako spáchať samovraždu a že toto sú len výsledky prvých prieskumov. Deti – malé, stredné aj veľké – sa do školy skrátka tešia. Tak prečo im to trošku neosladiť, však?

Pozrime sa reálne na to, ako bude výkon opatrení vyzerať v praxi.

To o rúškach v škole si skúšam predstaviť na mojich deťoch. Tak napríklad, syn nastupuje do prvého ročníka strednej školy, v triede ich bude 29.

Dvadsaťdeväť talentovaných, bystrých a vnímavých deciek dusiacich sa v centre mesta celé dni pod rúškami, keď podľa predpovede počasia má byť stále tesne pod 30 stupňov. Ako budú podávať špičkový duševný výkon, ktorý sa bude od nich od prvého momentu požadovať, nehovoriac o tom, že pôjde o nový kolektív, ktorý sa musí zoznámiť?

S prekrytou polovicou tváre, bez mimiky, bez úsmevu. Zaujímal by ma názor ozajstných odborníkov – pediatra, detského psychológa a áno, aj skutočný názor hygienika. Mám veľa otázok. Bude deti bolieť hlava? Budú sa môcť sústrediť? Nebudú mať závrat? Nebude im zle? Nebudú nervózne? Nebude to pre ne v novom prostredí a pri množstve nových podnetov ďalší zbytočný stres? Budú môcť v noci spať? Neochorejú?

Desiata cez rúško

Potom ma zaujíma, ako budú desiatovať. Asi v triede, keďže na chodbách budú musieť nosiť rúška. Čiže cez desiatovú prestávku si na 20 minút všetci rúška zložia. Cez hodinu v rúškach, cez prestávku bez nich. Tí istí ľudia v rovnakom priestore. Niečo mi tu asi uniká.

A potom obedy. Na „našej“ škole nás ešte v júni ako nových upozornili, že kapacita jedálne je vzhľadom na počet žiakov nízka, a tak predĺžili obednú prestávku na hodinu, aby sa všetci stihli najesť bez náhlenia.

Elitní hygienici deťom veľmi múdro povolili, že pri jedle rúška mať nemusia. Takže, keď sa zíde v jedálni naraz okolo stovky detí bez rúšok, a po nich tam príde hneď ďalšia neorúškovaná stovka, bude to v poriadku? Povedzme, že v záujme zachovania zdravia pristúpi škola k nariadeniu odstupov pri stoloch.

Nech rátam ako rátam, vychádza mi, že keď si všetci švihnú, obedná prestávka by mala trvať okolo troch – štyroch hodín. Čiže do takej štvrtej poobede by mohli byť všetky decká naobedované. Samozrejme, v súlade so stále platnými staršími opatreniami by mali pracovníci jedálne po každom stravníkovi dezinfikovať stôl aj všetky plochy, ktorých sa dotkol.

Po skončení obeda čakajú deti ešte zvyšné dve až štyri vyučovacie hodiny – a bude večer. Pre takéto prípady však treba vydať nariadenie, aby školy podávali deťom rovno aj večere, ktoré uhradí štát.

Elitne bez logiky a odpovedí

A ktorý elitný hygienik mi dokáže presvedčivo zargumentovať, prečo môžeme od septembra chodiť na kúpalisko iba v polovičnej kapacite? Znamená to, že presne 1. septembra sa začnú vírusy a iné patogény nekontrolovateľne šíriť? Čiže aj keď bude stále okolo 30 stupňov, neexistuje, že by sme sa ešte relatívne normálne vykúpali ako v auguste? Ak nie, tak prečo? Prečo nie?

No a potom tá vec s interiérovými podujatiami. Vidím, že hnusoba je nevyspytateľná. Zakazujú nám podujatia po 23. hodine, čiže vtedy sa vírusy začínajú šíriť, lebo všetci automaticky pijú? Doteraz sa šírili od 21. hodiny… Svadby majú výnimku, takže keď nazvem svoje hromadné podujatie svadba, bude to ok?     

Máme deti sledovať, lebo doteraz “sme to nerobili”

Elitní hygienici ma pobavili aj tým, že rodičom ukladajú povinnosť sledovať zdravotný stav dieťaťa – to vážne??? Tak vďaka za upozornenie, lebo mi to zatiaľ za sedemnásť rokov ešte nikdy nezišlo na um. Pardon, zle čítam, máme sledovať zdravotný stav dieťaťa v prípade, že sme boli v zahraničí alebo na hromadnom podujatí. Čiže inak nie?

Vystrašení poslúchajú

Vážení elitní hygienici, rozmýšľajúci človek vo vás číta ako v otvorenej knihe. Zamerali ste sa na strašenie ľudí, lebo vystrašení ľudia poslúchajú. Možno aj vás samých prekvapilo, kam až to zašlo. Robíte od buka do buka celonárodný cirkus za okolností, ktoré by ešte pred polrokom nestačili ani na vyhlásenie chrípkových prázdnin na jednej škole.

Vráťte sa k svojej náplni práce. Povedzte nám, ktoré vody sú nezávadné a vhodné na kúpanie, ktoré kozmetické výrobky si nemáme kupovať a či nám zamestnávatelia zabezpečujú zdravé pracovné prostredie.

Držte nákazlivé choroby na uzde bez toho, aby ste nám napáchali v hlavách a životoch obrovské škody. Pripomínajte ľuďom, aby si umývali ruky mydlom a zostali doma, keď sú chorí. Budete mať potom menej roboty. A hlavne, hlavne nám už konečne dajte pokoj a nechajte nás konečne žiť, zodpovedne, ako sme drvivá väčšina žila.

Autorka blogu: Henrieta Halasová