FB nás sleduje cez GPS. Ivan Štefanec podá sťažnosť na gigant
Poznajú to používatelia Facebooku, ktorí si na sociálnej sieti založili akýkoľvek (okrem súkromných) profil. Ešte v apríli 2019 americká firma bez upozornení pristúpila k sledovaniu ich majiteľov cez GPS. Užívateľom oznámila, že ide o bezpečnosť identity majiteľov profilov, aby ich nikto nezneužil.
V praxi to znamená, že profil funguje iba vtedy, ak má jeho zakladateľ na mobile zapnutú lokalizáciu GPS. Platí to pre všetkých majiteľov profilov s väčším dosahom na užívateľov. A tak, ak chcete v dnešnej dobe, lebo musíte, fungovať aj na FB kdekoľvek sa nachádzate, autor účtu musí mať non-stop zapnutú lokalizáciu, dokonca s ďalšími osobnými dokumentami sa registrovať pri zabezpečení účtu. Inak profil nemôžete využívať.
Vyzerá to teda tak, že americká spoločnosť, napriek upozorneniam Európskej komisie a parlamentu, aj prísnym GDPR pravidlá na ochranu súkromia, si svoje vlastné pravidlá užíva už viac ako rok. Už viac ako rok tak môže sledovať každý krok mnohých užívateľov, napriek ich nesúhlasu. Tým ostala jediná možno, tlaku FB sa podvoliť. Inak o profil prídu.
Oslovili sme poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca (KDH), ktorý je aj členom Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.
Od apríla minulého roka platia pri firemných, podnikových a iných profiloch ako súkromných, nové pravidlá. Kto má iný ako súkromný profil, musí mať zapnutú lokalizáciu GPS. Americká firma sa tak dostala k absolútnemu prehľadu pohybu aj občanov EÚ bez toho, že by sa užívatelia mohli brániť a trvať na ochrane súkromia. Ako na to reaguje EP, keďže Európanov evidentne americký gigant môže denne sledovať?
Konanie veľkých sociálnych sietí je problémom, ktorým sa intenzívne zaoberáme. V roku 2018 bol na vypočutí v Európskom parlamente aj riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg. Žiaľ, stále nie je v tomto schválená príslušná legislatíva a spoločný postup. V prípade získavania firemných údajov sa obrátim na príslušný odbor Európskej komisie, aby prešetrili, či nejde o porušovanie práv občanov a právnických osôb.
Prečo opatrenia na odvrátenie sledovania užívateľov sociálnych sietí trvajú tak dlho?
Tieto firmy sa prevažne riadia zahraničným právom, napríklad americkým v prípade Facebooku. Ich vnútorné procesy sú často veľmi málo transparentné. Na strane druhej, členské štáty sa stále nedokážu dohodnúť a vyvinúť na takéto spoločnosti dostatočný tlak.
Kedy sa to reálne zmení a občania EÚ už nebudú môcť byť sledovaní? Nedá sa európska legislatíva nastaviť tak, aby už k podobným konaniam sledovania, pod rúškom ochrany užívateľov, nedochádzalo?
Sociálne médiá by sa mali riadiť minimálne európskou legislatívou o GDPR, ktorá je už schválená a má sa implementovať do národných zákonníkov do roku 2021. Európska politika voči nim by však mala byť omnoho razantnejšia. Verím, že príslušné regulácie budú súčasťou tvorby Jednotného digitálneho trhu.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)