Zachránila som sa, vypla som

Vypla som. Na istý čas. V záujme svojho vlastného duševného zdravia.  Prestala som sledovať správy, počúvať rádio, čítať noviny a dokonca aj písať. Už som nebola schopná absorbovať a triezvo vyhodnocovať všetko to, čo sa všade vôkol deje.

Prestala som sledovať počty nových denne nakazených, aby som nemusela  neustále zvažovať, či je už čas mať ten nútený strach. Unavovalo ma rozlišovať, ktoré opatrenia sú ešte rozumné a ktoré už za čiarou. Aj tak je to jedno.  Všade mi povedia čo mám robiť a ako sa mám správať. Jedno rúško (v mojom prípade už postrach hygienika) nosím stále v kabelke a druhé mám v aute. To pre prípad, že by som menila kabelky a niekde by mi niekto s rúškom pod bradou neumožnil vojsť bez rúška.

Prestali ma baviť odborno-politické debaty na tému korony, pri ktorých som sa už dlhodobo nič nové nedozvedela, len zabila hodiny pri telke a žasla nad ďalšími opatreniami.

Odmietla som už venovať čas akýmkoľvek rozpravám o plagiátorstve diplomových prác či polemizovaní o odbornosti našich amatérskych politikov. Už ani neverím, že by tam ešte mohol byť niekto, kto by poctivo vyštudoval nejakú školu a nedajbože ešte aj v požadovanom odbore.

A vonkoncom som stratila záujem venovať energiu informáciám o sexuálnych či iných úchylkách našich vysoko predstavených. Obzvlášť, ak im túto „aktivitu“ vytýkajú tí, ktorí robia to isté.  Napriek poctivému odizolovaniu ma žiaľ neminula informácia o nevine Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Zbavili ich viny pre nedostatok dôkazov. Dobré, nie? „Sme mafiánsky štát“ na mňa vyskakovalo odvšadiaľ. Neviem či sme, lebo je veľmi ťažké tomu neuveriť. Keď oslobodíme vraha, odhalíme korupciu, roky nevyšetríme žiadnu závažnú kauzu a život ide pekne ďalej, tak niečo nie je v poriadku.   

Tak som sa odpojila, venovala som sa rodine, napriek všetkým hrozbám som sa vybrala na dovolenku do zahraničia, konečne som prečítala knihu a o nič som neprišla. Naopak, zostal mi, verím, zdravý rozum, získala som čas pre seba, nabila som sa slnečnou a morskou energiou, zrelaxovala a vyčistila informáciami zamorenú hlavu. 

Korona nás všetkých kvalitne zresetovala, ale nie u všetkých dosiahla ten požadovaný efekt, pre ktorý zvykneme resetovať svoje mobily či tablety.

Niektorým zdvihla sebavedomie, niektorým prevetrala vzťahy, niektorých úplne zmagorila, mnohých vystrašila a mnohých paralyzovala. Všetkým však zmenila život.

Každému tak, ako to bol schopný chápať a dokázal rozlíšiť. A ako sám dovolil. Vnútila zmenu aj tým, ktorí nič meniť nechceli.

Darmo, zmena je život a nie vždy sa pre ňu rozhodujeme slobodne. Ale vždy sa môžeme rozhodnúť pre slobodu. A na to nesmieme zabudnúť, aj keď sa nám ju snažia potajomky vziať. Ešte stále máme dosť času, tak si to nepokazme.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)