Svetový experiment celoplošného testovania Made in Slovakia

Experiment celoplošného testovania Slovákov a jeho zvláštna repríza mi dáva posledné dni riadne zabrať. Nielen preto, že sa už týždne snažím zistiť a pochopiť skutočný význam celej tejto záchrannej akcie, ale aj preto, že v sebe zvádzam vnútorný konflikt.

Nechcem zľahčovať situáciu a spochybňovať momentálne najzávažnejšiu tému presahujúcu hranice našej krajiny, ani popierať existenciu pandémie či podceňovať dôležitosť jej riešenia. Ale kdesi v hĺbke duše cítim, že niečo nie je v poriadku. (The Guardian: Štúdia ukazuje, že viac ako 50 % antigénových testov nezachytí pozitivitu, či veľmi rešpektovaný medicínsky týždenník The Lancet: Testovanie na Slovensku vyzerá ako skvelý nápad, ale  ide o veľmi zlú cestu, ako to robiť.)

Áno, som naozaj šťastná, že sme vďaka celoplošnému testovaniu prví v Európe, na svete aj v galaxii! Podľa premiérových slov máme dokonca v rukách atómovú zbraň proti Covidu! Ale teraz vážne.

Testovanie prvoplánovo znie ako dobrá prevencia. A tá je vždy účinnejšia ako liečba. Avšak pretestovať celý národ testami, ktorých spoľahlivosť sa nielen podľa štúdie pražskej fakultnej nemocnice Motol pohybuje pod hranicou 70%, ktorých použitie má podľa samotného príbalového letáku význam len v prípade testovania ľudí s preukázateľnými príznakmi, a ktorý zachytáva antigény celých rodín SARS, nielen súčasne obávaného SARS-Cov-2, mi príde minimálne zvláštne.

Obzvlášť ak je v tomto prípade výpovedná hodnota stavu nakazenosti obyvateľstva koronavírusom silno spochybniteľná. Napriek tomu sme v chvate tento experiment podstúpili a vďaka poslušnosti a disciplíne ľudí a šikovnosti záchranných zložiek a dobrovoľníkov zvládli. Dopadol nad očakávanie.

Dokonca ani ja som neverila v tak relatívne nízku nakazenosť v našej krajine. Zistenie, že nás aj napriek tomu čaká druhé kolo pretestovania, ma zaskočilo. Znova budeme testovať masovo a všetkých, teda pozitívnych aj negatívnych, ale tentokrát už vlastne nie všetkých, ale len niektorých. Stále viac ma to núti o celej akcii pochybovať a premýšľať, čo za touto formou ochrany zdravia, životov a prevencie zamorenia nášho obyvateľstva v skutočnosti je. Aj preto, že som obyvateľkou jedného z okresov, ktorý si druhé kolo záhadnými prepočtami opäť zaslúžil, hoci mal dlhodobo počty nakazených nižšie ako má napr. Bratislava alebo Trnava.

Záhadou pre mňa tiež ostáva, že aj napriek tomu, že ide o takzvané dobrovoľné testovanie, neúčasť na ňom je postihovaná ako pri neuposlúchnutí príkazu. To ma nechcene v spomienkach vracia do čias, keď sa chodilo slobodne voliť, ale bez možnosti výberu.  

Do detailov testovania nejdem zachádzať. Zavádzanie čipov do hláv ešte nedokážem spracovať, ale možno len preto, že miesto, kde žijem, ešte nie je pokryté 5G. Časom možno budem v tejto oblasti trochu múdrejšia.

Každopádne sa vo mne bijú dva svety. Zatiaľ vyhráva ten racionálny. Na opakované testovanie nakoniec „dobrovoľne“ pôjdem, pretože ma odmietnutie testovania výrazne obmedzí v mojom bežnom živote a v prípade pokuty aj zbytočne finančne zaťaží. A aj preto, že nechcem uškodiť svojmu zamestnávateľovi svojou vynútenou neprítomnosťou na pracovisku, hoci som zdravá a práceschopná.

A hlavne preto, lebo stále chcem veriť, že sa všetko toto deje pre naše dobro, s čistým úmyslom a v najlepšej viere chrániť sa individuálne aj navzájom. Možno ma len stačí uštipnúť, ak žijem v nejakej konšpiratívnej bubline a vidím veci inak ako sú. Prosím, urobte to, prebratie z tejto paranoje nutne potrebujem.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)