Vážený pán premiér! Viete… ako sa mám fantasticky?

Videla som Vás včera v televízii. No poviem Vám, vôbec nevyzeráte dobre, tak som si povedala, že Vám aspoň napíšem, ako sa mám ja a moja rodina. Viem, že Vám záleží na každom ľudskom živote slovenského občana, tak som si povedala, že Vás možno  poteší pár riadkov o tom, ako sa nemusíte o nás báť, lebo sa máme všetci  fantasticky! Snáď Vám dobrými správami zlepším náladu, veď v týchto časoch ich nikdy nie je dosť.  

Vážený pán premiér, naozaj nemusíte mať o nás strach! Za hranicami sa máme fantasticky v rámci covidových časov! Najprv som to zle znášala, keď ste nás na jar nechceli pustiť domov bez deportácie na neznáme miesto štátneho tábora, ale už som si u susedov zvykla. A je to čoraz lepšie.

Viete pán premiér, vlastne som Vám nesmierne vďačná. Je síce pravda, že sme ostali v krajine, ktorá na tom bola týždne najhoršie dokonca na svete, ale už je dobre. Čísla klesajú, pripravili sa tu už na všetky scenáre, ale zvládajú to. Máme tu síce preventívne postavené poľné nemocnice, ale zatiaľ prázdne a dúfam, že to tak aj ostane. O vojnovej medicíne hovorí iba slovenská bábkoherečka. Tu nám už vysvetlili, že je stále v nedohľadne. Žiadne Bergamo sa zatiaľ nekoná, veď im pomáha celý svet. Nemocnice majú stále 30% lôžok s kyslíkom voľných a aj ARO.

Pán premiér, viete… aj to R číslo majú už iba 0,9, takže radšej takmer zatvorili hranice so Slovenskom, keďže experiment s celoštátnym testovaním národa považujú za zbesilú jazdu až hazard. Takže sa tu už nemáme prečo báť. Oni sa tu tak nejako na všetko snažia pripraviť dopredu, až z toho mám lepší pocit. Aj tá Praha je už zelená. Po 21,00 hodine síce nemôžeme ísť von, ale nevadí, cez deň zoženieme všetko zásadné aj bez „certifikátu slobody“. Nikto nás tu nijako neznačkuje. A aj tie súdy o Covid zákonoch rozhodujú priebežne. A hlavne športujeme.

Aký ste mali pán premiér víkend? Ja fantastický! Celé dni na golfovom ihrisku s celým svetom. Nebojte sa o mňa pán premiér. Sme naozaj zodpovední, veď sme všetci svojprávni. Keď síce golfistom rozprávame o opatreniach na Slovensku, majú výraz nechápavých jednobunkových organizmov, ale nevadí. Mnohí si nás aj tak mýlia so Slovincami, takže tú hanbu nenecháme na Vás, pán premiér.

Podvečer sme si pozreli hokej. Hrala česká reprezentácia. Viete, to je ten šport, čo sme kedysi v ňom boli majstri sveta. Ozaj, pán premiér, neviete, či má Slovensko vôbec ešte nejakého reprezentanta? Nevadí. Však ste vyhrali prvú vlnu olympiády v Covid, môžete aj v Tokiu o prvé miesto najviac zdeprimovanej, ale najzdravšej, repre na svete. Dobre to s pánom Mikasom robíte! Zdravie je na prvom mieste! Blahoželám! Vy ste pre mňa borec už dnes!

Večer som si po golfovom víkende čistila vak. A tak mi napadlo, keďže v ČR je už predaj dovoleniek na úrovni pred pandémiou, že zimu strávim aj pri mori. Nebojte sa pán premiér, určite dám vedieť ako sa tam mám.  Ale nebojte sa o mňa! Budem zodpovedná! A ak predsa, určite zostanem v Prahe, nebudem predsa zaťažovať slovenské nemocnice, ktoré už aj tak kolabujú. Som solidárna, stačí, že Vám platím zdravotné poistenie.

Zatiaľ však sadám do auta a vyrážam do Nórska. A to sa už pán premiér o mňa vôbec nemusíte báť! To je vám taká múdra krajina, že je až nezodpovedné sa tam v čase pandémie nepresunúť, aby človek nestratil zdravý rozum. Veď ak nefunguje hlava, nemôže ani telo, však pán premiér! No povedzte! Aká som ja len zodpovedná!

Vážený pán premiér! Viete, naozaj si so mnou nemusíte robiť starosti. Naďalej som tu svojprávna a zodpovedná. Aj tú aplikáciu eRouška mám v mobile a únia nás už prepája so všetkými krajinami Európy. Či neviete o čom píšem? Aha, prepáčte, chápem. Zabudla som, že o takej Slováci môžu iba snívať. Raz, keď vás stretnem osobne, tak vám to vysvetlím.  

Vážený pán premiér, naozaj, nemusíte mať o mňa strach. Všetko zvládam za hranicami aj bez vás. Aj k lekárom chodím normálne bez čakania, testov, dokonca aj certifikátu slobody či merania teploty. Zdravotníctvo tu stále funguje ako na bežiacom páse. Aj na röntgen pľúc som sa dostala do troch hodín. Nebojte, nič vážne, prevencia tu fičí stále. Očkovanie proti chrípke už mám dávno, pneumoky naplánované. Mali by ste zo mňa radosť, pán premiér. Aj tie lieky mi na Slovensko pomohli dostať českí vojaci, naozaj, starajú sa tu o mňa pekne.  Fakt, prosím, šetrite sa pán premiér, kvôli mojej rodine energiou neplytvajte. Aj tak, čím menej sa o nás obtriete, tým mi pani doktorka vraj namieria lepší tlak, preventívne mi odporučila nesledovať vaše tlačovky.

Vážený pán premiér, máme sa fantasticky aj počas pandémie. Nebojte sa. Povinnosti voči SR si platím ďalej. Už aj tú daň za rok 2020 som pre likvidáciu firmy (ostala iba živnosť) zaplatila, budete mať aj na 8. kolo celoplošného testovania. Aj na testovanie 24. decembra ak Vám bude treba…

Vážený pán premiér, viete… strašne ma však mrzí, že tie tisíce eur som chcela míňať na Slovensku, len akosi od jari nevydalo. Škoda. Veľmi sa Vám ospravedlňujem, ale aj to nové auto si budem musieť kúpiť nakoniec v Prahe, keďže Slovensko už Česi vyhlásili za rizikovú krajinu a doteraz ste ma za rizikovú zasa považovali Vy. No čo už, ale veď keď podporujeme akúkoľvek krajinu EÚ tak vlastne podporujem aj Slovensko, či nie pán premiér? Nie? Nevadí, tak som kúpila aspoň slovenskú parenicu v českých potravinách. S tým domom v Nórsku na dožitie dôstojného dôchodku si to mám ešte premyslieť, pán premiér? Či mi bude dôstojnejšie na Slovensku? Čo poviete, pán premiér?

Vážený pán premiér! Nebojte sa o nás, naozaj. Máme sa za hranicami Slovenska veľmi dobre a sťahujú sa aj známi, tak tu už nebudeme sami. Už aj tých českých priateľov nám od jari pribudlo. Nikto nás tu zásadne neobmedzuje, nikto neuráža a nikto sa nám ani nevyhráža. Správajú sa aj k slovenským občanom pekne. Aj keď teda naši českí bratia sú už ohľadom vnímania slobody kdesi v úplne inej galaxii ako Vy a tak by svojich politikov mnohí najradšej už obrazne videli napichaných na Staromestskom námestí. No čo Vám poviem, je to jednoducho náročnejší národ, ale ja im zasa vždy poviem pár príkladov zo Slovenska a oni sa potom tak potešia, že sú Česi! Takže sa o nás naozaj nemusíte báť, nálady tu nie sú až také radikálne, že by už český premiér musel cestou domov prestupovať z auta do auta a ešte aj opancierovaného ako Vy, slovenský pán premiér. Naozaj sa o nás nemusíte báť. Naozaj som  si túto bezpečnostnú informáciu overila.

A moja dcéra? Vážený pán premiér! Môžete byť hrdý aj na ňu, bývalú reprezentantku Slovenska. Keby ste len videli aká je šťastná! Dokonca vám porodila už aj ďalšieho občana.

Vážený pán premiér! Keby ste ich len v tej bezrúškovej krajine, ktorá zatiaľ vedie druhú vlnu covid, videli akí sú šťastní! Ako sa im darí pri príčetných politikoch, ktorí myslia na budúce generácie nielen po psychickej stránke! Lebo v Nórsku je to tak! Keby ste ich len počuli! Ako sa vaši slovenskí občania tam smejú od ucha k uchu ešte aj dnes! A keby ste videli tú našu vysmiatu vnučku, slovenskú občianku! Už od mája sa teší z detičiek v škôlke Však je to krajina, pre ktorú je vzdelanie a veda na prvom mieste, takže určite z nej vychová aj kvalitného a múdreho občana Slovenskej republiky aj počas Covid a takých nikdy nie je dosť, čo poviete? Už, aby sme boli spolu. Stačí sadnúť, a aj sadneme už o pár dní do auta…

Takže tak, pán premiér. Takto sa my máme za hranicami. Už je dobre, už sme si od jari zvykli. Chvíľu to bolelo, ale už je naozaj dobre. Už sa o nás nemusíte báť! Opatrujte sa, pán premiér. Určite sa ešte ozvem, však dobrých správ nikdy nie je dosť!

S úctou vaša občianka a daňová poplatníčka SR už takmer 30 rokov

Lucia Tomečková  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)