Celoplošný skríning. O čo tu ide?

Akokoľvek sa snažím triezvo a racionálne vnímať najnovšie protipamdemické opatrenia, nespochybňovať, nehejtovať, nekritizovať, skôr pochopiť, prejaviť súčinnosť a zodpovednosť voči sebe i okoliu, hlava mi to nepúšťa.

Už je tomu rok, čo sme sa začali boriť s týmto záhadným vírusom. Nik nevedel čo pomôže, čo ublíži, čo zaberie, tak sme skúšali. Ako jednotlivci, ale hlavne ako spoločnosť. Vládnymi nariadeniami a ich vynúteným dodržiavaním. Lockdowny, blackouty, zákazy, uvoľňovania, sprísňovania, celoplošné testovania, opätovné testovania, testovania v ohniskách…

Po roku sme si nielen na Slovensku vyskúšali, odžili a zistili, čo asi funguje a čo už nie. Mnohí sme sa osobne s ochorením stretli a preto absolútne nespochybňujeme prítomnosť vírusu a jeho rôzne, častokrát naozaj ťažké, prejavy. Nespochybňujeme ochorenie ako také a s obdivom, pokorou a veľkou vďakou vzhliadame k zdravotníkom, ktorí sú už rok v jednom náročnom, únavnom a nebezpečnom pracovnom kole. Zatiaľ čo mnohí zdraví občania, zamestnanci, podnikatelia, živitelia rodín, pracovať nemôžu. Sedia doma a čakajú na zázrak. 

Chápem potrebu zasiahnuť z najvyšších miest riadenia štátu, aj snahu pomôcť situácii a zlepšiť ju. Koniec-koncov, prechádzajú si tým všetky národy sveta, nielen my Slováci. Niektoré si počínajú lepšie, niektoré horšie. Niekedy stačí len sledovať okolité krajiny, ktorým sa darí lepšie, a vziať si príklad.

To by sme však nemohli mať lídra, ktorému som už úplne prestala veriť, že mu ide o nastolenie fungujúcich opatrení. Jemu ide o prvenstvá. Aj preto bezostyšne prijal výzvu prvenstva v celoplošnom experimentovaní, ktorému niekoľkokrát podrobil cele Slovensko. Pre potvrdenie statusu experimentu sa samozrejme testovanie muselo opakovať. Nám neprinieslo v podstate žiadne zlepšenie, lebo ľudia v klamlivej predstave svojho dočasného zdravia potvrdeného negativitou na modrom papieri, začali opatrenia viac či menej vedome porušovať. Nezlepšilo to ani situáciu v nemocniciach. Neklesli počty pozitívnych, ani počty zomierajúcich. Obchody, reštaurácie, kiná, divadlá a športové zariadenia ostali naďalej zavreté.

Ľudia prichádzajú o prácu, zdravotníci o posledné zvyšky síl. A v takejto situácii náš “vodca” považuje za najlepšie riešenie predĺžiť stav, ktorý už ľudí celé mesiace privádza do zúfalstva a k tomu ich ešte nahnať do ďalšieho kola celoplošného experimentu. Tentokrát už pod hrozbou zákazu vystrčiť nohu z domu.

Neviem, či niekto sleduje, pre koho sú tieto pokusy na Slovákoch (ako jediných na svete) vykonávané, ale mňa by to celkom zaujímalo. Tak ako ma zaujíma aj celý zmysel ďalšieho masívneho testovania (teda okrem tohto finančne lukratívneho), výsledkom ktorého je papier o momentálnej negativite, s ktorým sa môžem oháňať celých 17 dní v naivnej predstave, že som zdravá, nikoho neohrozujem a nič sa mi nemôže stať. Ak teda dobre počítam platnosť testu vykonaného 18. januára, ktorým dostanem priepustku do života a slobodného pohybu až do 3. februára.

A vyrušuje ma aj zverejnený dokument, ktorý doslova popisuje akt tohto vedeckého experimentu a výskum celoplošného testovania, a ktorý dodnes nikto poriadne nevysvetlili. Na konci tohto dekrétu totiž autori deklarujú v odpovedi na otázku č. 3, že všetci účastníci štúdie podpísali informovaný súhlas. Vy áno? (celý text štúdie s názvom Účinnosť celopopulačného rýchleho skríningu na základe antigénového testu pri znižovaní prevalencie infekcie SARS-CoV-2 na Slovensku TU podpísali Martin Pavelka, Kevin Van-Zandvoort, Zam Abbott,  Katharine Sherratt,  Marek Majdan, pracovná skupina CMMID COVID-19, Inštitút Zdravotných analýz, Pavol Jarčuška, Marek Krajčí, Stefan Flasche, Sebastian Funk) Okrem iného…

Dokonca môžem s výsledkom testu o svojom zdanlivom zdraví legálne presviedčať všetkých policajtov, kolegov, ľudí v okolí, ľudí v MHD, v prírode či v autoservise. Ak na test nepôjdem, nič sa na mojej situácii nezmení, akurát môžem predísť možnosti prípadného infikovania sa v zariadení, v ktorom by ma otestovali, a k tomu dostanem ako bonus zákaz vychádzania z domu kdekoľvek, dokonca aj do prírody na čerstvý vzduch.

Nedovolím si spochybňovať odborníkov a príčetných a kompetentných členov protipandemickej komisie, ale ako laik viem, že pre moju imunitu je pohyb na čerstvom vzduchu v každom počasí priam nevyhnutný. A ten mi úplne (alebo len zdanlivo?) legálne zakazujú pod hrozbou nepreukázania sa výsledkom testu, ktorého výpovedná hodnota sa stráca už nasledujúcim dňom po testovaní. A ešte budem čeliť aj trestu vystavenia pokuty v takých sumách, že som sama zvedavá, ako ju idú od bežných ľudí, v mnohých prípadoch už na pokraji bankrotu, vymáhať.

Keby bol tento celoplošný manéver aspoň prepojený s vakcináciou. A tí negatívni by napríklad hneď dostali možnosť sa zaočkovať. Ale nie je. Tak sa len zamýšľam nad významom, zmysluplnosťou a pridanou hodnotou tohto opakovaného celonárodného testovacieho počinu. Ale odpovede nenachádzam.  Verím, že nemám byť len súčasťou nejakej medzinárodnej štúdie s názvom Účinnosť celopopulačného rýchleho skríningu na základe antigénového testu pri znižovaní prevalencie infekcie SARS-CoV-2 na Slovensku.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)