Medzinárodná štúdia „skríningu“ Slovákov, na ktorú premiér Matovič ani minister Krajčí nereagujú
Efektívnosť celoplošného skríningu založeného na rýchlom antigénovom teste pri znižovaní prevalencie infekcie SARS-CoV-2 na Slovensku. Tak sa volá dokument o štúdii, ktorú odbornému medicínskemu časopisu medRxiv ponúkli aj Slováci Martin Pavelka, Marek Majdan, Inštitút zdravotnej politiky SR, Pavol Jarčuška aj minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO). Ich štúdiu zatiaľ odborný časopis nezverejnil.
Pred oficiálnym uverejnením v odbornom časopise sú vedecké a lekárske štúdie a články podrobne posudzované prísnym odborným redakčným tímom, ktorý identifikuje jeho nedostatky v podkladoch, metódach aj záveroch. Časopis zvyčajne uverejní článok až potom, ako sa jeho vysokošpecializovaní redaktori ubezpečia, že štúdia splnila všetky platné pravidlá a prípadné nedostatky autori odstránili.
O štúdii Slovákov
Podľa zverejneného dokumentu, ktorý s kolegami zaslal odbornému časopisu aj slovenský minister zdravotníctva Marek Krajčí (celá štúdia TU), v závere dokumentu zo 4. decembra 2020 (predtým, ako slovenská vláda oficiálne 17. januára 2021 ďalšie celoplošné testovanie premenovala na celoplošný skríning), uvádza, že pri prenose nového koronavírusu SARS-CoV-2 sa zamerali na výsledky nefarmaceutickej intervencie, pri šírení Covid-19.
„Uvádzame výsledky nedávnych hromadných testov na SARS-CoV-2 na Slovensku, pri ktorých boli použité rýchle antigénové testy na skríning celej populácie a na izoláciu infekčných prípadov spolu s členmi ich domácnosti,“ okrem iného uvádza aj minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) v zosumarizovaní výsledkov štúdie celoplošného ešte testovania na Slovensku.
Financovanie štúdie
Pri financovaní uvádzajú, že štúdiu celoslovenského „skríningu“ obyvateľstva financovali okrem rôznych zahraničných grantov cez spoluautorov aj programu R2HC, ktorý financuje vláda Spojeného kráľovstva (DFID). Čiastočne aj Nadáciou Billa a Melindy Gatesovcov. Okrem toho autori štúdie či výskumu dostávajú finančné prostriedky aj od tímu rýchlej podpory pre verejné zdravie vo Veľkej Británii.
Sporné prehlásenia
Prevažne slovenskí autori štúdie čestne vyhlásili a potvrdili, že dodržali všetky príslušné etické smernice, a že pri získaní údajov majú všetky potrebné súhlasy IRB alebo etickej komisie. Autori údajne použili iba verejne dostupné údaje a od každého pacienta a účastníka získali potrebný súhlas, ktorý patrične archivovali.
Na Slovensku sa doteraz konali tri celoplošné testovania antigénnymi testami. Až posledné technicky vláda premenovala (17. 1. 2021) na skríning. Všetky slovenská vláda označila za dobrovoľné, neskôr premiér Igor Matovič priznal, že to nebola až taká pravda, keďže všetci, ktorí sa testovania (skríningu) nezúčastnili museli ostať doma. Nemali totiž takzvaný „modrý papierik-priepustku na slobodu.“ Ani pri jednom z testovaní nikto nepodpisoval žiadny písomný súhlas. Naďalej v krajine platilo, kto sa testovania nezúčastní, nemôže chodiť do práce ani žiť bežný život podľa prijatých opatrení.
Otázky bez odpovedí
24. januára 2021 sme oslovili hovorkyňu Ministerstva zdravotníctva SR Zuzanu Eliášovú s otázkami, ako to slovenskí autori štúdie mysleli najmä o dodržaní etických zásad pri získavaní údajov a aj písomného súhlasu zúčastnených na štúdii. Do dnešného dňa na otázky nereaguje ani šéf tlačového oddelenia Úradu vlády SR Richard Pekar.
1, Vo vyhlásení autorov aj zo Slovenska sa uvádza, že všetko bolo dobrovoľné a ničím podmieňované. Ako to autori mysleli, keďže nakoniec aj premiér priznal, že to bolo povinné a nútené, keďže bez modrého papieriku nikto nemohol ani do práce, ani von, ani k lekárovi…
2, Potvrdzujem, že boli dodržané všetky príslušné etické smernice a že dáta boli získané podľa pravidiel IRB / alebo etickej komisie/ aj s písomným súhlasom: Aký písomný súhlas dávali obyvatelia SR pri celoplošnom testovaní? A ako ste súhlasy archivovali?
3, Použili sa iba verejne dostupné údaje, a preto nie je potrebná žiadna výnimka. Súhlas pacientov vraj získali.. Akých pacientov? Boli to iba hospitalizovaní pacienti? Ak áno, ako sa archivovali?
4, Aké verejne dostupné dáta, keďže aj odborníci dlho kritizovali, že žiadne dáta z celoplošného testovanie neboli týždne zverejnené? Ak áno, kedy presne ste ich zverejnili?
5, Dostali alebo dostanú autori výskumu za čas a vypracovanie štúdie odmenu? Presne kto a koľko za to dostal či dostane?
6, Kto dal súhlas na spracovanie údajov o občanoch SR do medzinárodnej štúdie?
7, Bude takto spracovaný do štúdii aj posledný skríning obyvateľov SR? Ak áno, kto o tom rozhodol a kedy?
8, Kto rozhodol, že to budú práve spomínaní “autori” štúdie? Prečo práve napríklad aj Martin Pavelka a Marek Majdan?
9, Koľko presne celá medzinárodná štúdia stála peňazí daňových poplatníkov SR? Ako sa na nej podieľalo finančne Slovensko?
10, Kedy sa o štúdiu presne prihlásili jej autori v spomínanom inštitúte?
11, Kto všetko túto štúdiu financoval konkrétne a akou sumou?
12, Prečo vláda SR obyvateľov SR nijakým spôsobom neinformovala, že budú súčasťou medzinárodného výskumu?
Množstvo odborníkov už upozornilo na nezvládanie komunikácie vlády Igora Matoviča, čo len prehlbuje, aj podľa prieskumov verejnej mienky, nedôveru občanov nielen voči nemu, ale aj protiepidemiologickým opatreniach. Mlčaním len prehlbuje priestor mnohým špekuláciám a hoaxom. Potom aj premiér Matovič v prieskume dôveryhodnosti klesá na úroveň Kotlebu či Fica. Predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi dôveruje dnes 21 percent a nedôveruje 77 percent respondentov. Premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) vyjadrilo dôveru 21 percent a nedôveru 78 percent respondentov. Predsedovi opozičného Smeru-SD Robertovi Ficovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 20 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)