Š. Martinovič musel pre pandémiu prepožičať meno reklame. Aj o hercoch, ktorí predávajú majetok

Pandémia mimoriadne zasiahla aj divadelníkov. Ako sa držia nad vodou súkromné divadlá, či sa už niektorí umelci stihli rekvalifikovať, prezradil herec Štefan Martinovič, ktorého diváci poznajú z televíznych obrazoviek, dabingu i sociálnych sietí. Rodák zo Zlatých Moraviec a herec bratislavského divadla La Komika priznal aj to, že v čase koronakrízy prepožičal svoje meno reklame a produktom.

Aký je váš pohľad na situáciu v divadle, v čase koronakrízy herci nemajú kde hrať a je otázne, kedy vôbec a či budú môcť hrať?

Situácia je, samozrejme, zlá a zložitá. Väčšina z nás čelí pandémii po prvý raz a nikto presne nevie, ako a kedy sa to celé skončí. Každé divadlo to zvláda inak. Závisí od toho, či je dotované štátom, patrí pod kraj alebo je súkromné. La Komika musí stále platiť nájom, napriek tomu, že si nemá ako na seba zarobiť. Snaží sa využiť pomoci, akej sa len dá. Napríklad ako občianske združenie sa uchádza o dve percentá z daní. Ja ako herec sa snažím zubami nechtami nezakrnieť. Spolu s kolegami Oľgou Belešovou a Romanom Pomajbom skúšame online s režisérom Viktorom Csudaiom a hudobníkom Mariánom Čurkom hru Rozbité Vianoce. Kedy, kde a pre koho ju budeme hrať, je zatiaľ otázne.

Z čoho vlastne teraz žijú herci? Zvládate situáciu a nehrozí vám, že svoju profesiu budete musieť zavesiť na klinec?

Každý herec to zvláda individuálne. Niekto je zamestnaný a dostáva aspoň časť mzdy. Niektorí majú šťastie a nakrúcajú. Niektorí predávajú autá. Ja sa snažím pracovať na sociálnych sieťach a privyrobiť si aspoň niečo v online priestore.

Aj herci majú svoje zastúpenie vo výkonnej moci v podobe Ministerstva kultúry SR, robí vaša pani ministerka dostatočné kroky pre záchranu kultúry na Slovensku? Teraz nemám na mysli rekonštrukciu hradov, zámkov a podobne. Robí dosť napríklad aj preto, aby nezanikli súkromné divadlá? Narážam na to, že ste súčasťou divadla La Komika, získalo divadlo nejakú formu pomoci?

Divadlo La Komika nezískalo žiadnu formu podpory z ministerstva kultúry.

Aké opatrenia na záchranu kultúry by ste prijali vy?

Neviem. Nie som manažér ani minister, som herec. Každopádne by som sa snažil viac o transparentnosť. Kultúra by si zaslúžila mať na vrchole človeka, ktorý má rešpekt a ktorý má prehľad a nie je len nominantom víťaznej strany.

Čo hovoríte na to, že slovenskí herci na sociálnych sieťach robia reklamy rôznym produktom a spájajú s nimi svoje meno?

Robím to aj ja. Samozrejme, neberiem každú ponuku, ale vyberám si. Nechcem si zahltiť siete reklamou. Momentálne je to však pre hercov a nielen pre nich (sociálne siete vyprodukovali množstvo rôznorodých osobností) možnosť zárobku.

Čo by ste odkázali verejnosti, ktorá hercov posiela “k lopate”?

Väčšina ľudí si myslí, že herectvo nie je ozajstná práca. Buď si doktor, alebo robotník. Keď som na Facebooku zdieľal žiadosť divadla La Komika o spomínané dve percentá, veľa ľudí sa do mňa obulo. Mali pocit, že to žiadam pre seba. Veď herci sú predsa bohatí, majú domy a chaty. Neviem, odkiaľ to majú. Netvrdím, že niektorí herci nebývajú v dome, ale si naň predsa zarobili. Pokiaľ majú niektorí pocit, že v herectve sú peniaze a oni po nich túžia, nech sa prihlásia na herectvo. Pre mňa je každé povolanie dôležité a hlavne obdivujem každého človeka, ktorý ho robí s nasadením a chuťou.

Poznáte prípady hercov, vôbec ľudí v kultúrnom a kreatívnom priemysle, pre ktorých môže COVID-19 znamenať, že sa k svojej profesii už nevrátia a musia robiť niečo iné?

Áno, poznám kolegov, ktorí sa rekvalifikovali. Napríklad výborný režisér Viktor Csudai, s ktorým skúšame, si urobil IT kurz a Olinka Belešová si urobila kurz na profesiu inštruktorka sociálnej rehabilitácie.

Čo bude s divadlom, keď sa aj uvoľnia protipandemické opatrenia? Myslíte si, že ľudia bez peňazí si budú kupovať vstupenky na divadelné predstavenia?

Neviem, snažím sa byť optimistický. V prvom rade musíme byť zdraví.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)