Frontman Inekafe predal byt. Neuživí sa ani ako umelec, ani ako pilot Boeingu 737:„Je to jednoznačne najhoršia vláda, akú Slovensko kedy malo.“

Pandémia mimoriadne zasiahla aj umelcov. Vidieť ich v obchodoch za pokladňami, pri rozvoze tovaru, či ako pomocné sily v rôznych prevádzkach. Vláda, ktorá im pre pandémiu zakázala zarábať im nepomáha, alebo len minimálne. Začarovaný kruh, z ktorého si každý hľadá cestu von ako vie.

Niekto nachádza únikové cesty prostredníctvom internetu v online svete, niekto začrel hlboko do svojich úspor, niekto dokonca predáva majetok. Umelcov dnes nájdete predávať ovocie a zeleninu aj na ulici a spod aj ich respirátorov cítiť veľkú bezmocnosť a frustráciu. Niekto, aby uživil rodinu, rozbehol podnikanie úplne mimo kultúry. Pre väčšinu slovenských hudobníkov je však muzika, tvorivá činnosť a koncertovanie nielen zdrojom príjmov, ale aj záľubou, ktorej nie je jednoduché vzdať sa. Najmä, ak ste sa ňou živili celý život.

Tak ako väčšine muzikantov, aj Vratkovi Rohoňovi, frontmanovi a manažérovi skupiny INEKAFE, sa cez pandémiu výrazne zmenil pracovný, ale aj súkromný život.

„Áno, život sa mi výrazne skomplikoval. Po vydaní DVD Symphonic musela ísť muzika žiaľ bokom. Teraz sa v prvom rade sústredíme na to, ako prežiť, ako uživiť rodiny a seba. Sme závislí na hudbe a živom hraní, ktoré je už rok zastavené, je to katastrofa,“ zveril sa Dalito.  

Aj on patrí medzi tých, koho pandémia zasiahla tak, že musel zatiaľ zabudnúť na to čo miloval. Tak ako ostatní umelci aj on veril, že sa od štátu dočká aspoň nejakej podpory.

„Nedočkali sme sa nijakej pomoci, štát nám neposlal ani cent aj napriek tomu, že nám všetky koncerty zakázal a zrušil. Zo dňa na deň sme prišli o príjmy. Vypĺňame stále nejaké dotazníky a nič. Vyzerá to tak, že im ide len o čas. V iných krajinách kultúra dostala a dostáva okamžitú pomoc, tu nič,“ komentuje Vratko situáciu, s ktorou si náš štát absolútne neporadil.

Silné emócie nepotrebuje

Za takýchto okolností je pre umelcov veľmi ťažké tvoriť a nachádzať inšpiráciu. Vždy ma zaujímalo, či sa to vôbec dá. V Inekafe sa však k tomu postavili čelom.

 „Je to ťažké, ale hudba je zároveň aj naše hobby. Hľadáme teraz v prvom rade iné zamestnania ako sa uživiť, ale pesničky ďalej skladáme.“

A aj keby sa niekomu zdalo, že práve takáto silná emócia počas izolácie by mohla byť dobrým zdrojom na kreatívnu prácu, Vratko má na to iný názor. „Viem si predstaviť život aj bez takejto emócie. Napísal som 7 albumov pre Inekafe aj bez nej.“

Automaticky sa mi vnukla otázka, či je pre lídra kapely Inekafe teraz zdrojom obživy pilotovanie. O Vratkovi je totiž známe, že je pilotom na Boeingu 737. To bol aj dôvod, prečo v roku 2006 na štyri roky prerušil kariéru hudobníka a stal sa profesionálnym pilotom leteckej dopravy.

„Veľké letectvo je na tom rovnako ako muzika. Boeingy stoja na zemi,“ hovorí Vratko, ktorý po návrate na hudobnú scénu v roku 2010 rozbehol projekt AIR INEKAFE (Zalietaj si s Vratkom Rohoňom). jeho cieľom je zážitkové lietanie fanúšikov s Vratkom z dvadsiatich letísk v Česku a na Slovensku. Projekt funguje ďalej, ale len raz do roka.

 „Môj projekt Air Inekafe funguje ďalej, aktuálne už iba z letiska Senica. Tam sa raz do roka stretnem s fanúšikmi a polietame,“ dodáva Vratko s tým, že let je možné si objednať na stránke skupiny Inekafe.

Dve profesie nestačia, aby vyžil

Je iróniou, že človek s dvomi profesiami je donútený hľadať si tretiu, aby si dokázal zarobiť na život. Nik by asi netipoval, že Vratka zaveje do agrorezortu.

 „Predal som byt v Bratislave a snažím sa rozbehnúť malé agro u mňa na Kopaniciach. Takú mini farmičku. Rokmi som si ju nezávisle budoval. Bola to taká malá maštaľ, kde bývalo pár ovečiek a na druhom konci bol sklad na seno. Urobil som tam oplotky. Bolo to najprv len hobby, ale keďže nemôžem robiť ani jedno ani druhé, tak som sa rozhodol, že farmičku rozšírim. Mám teraz štyroch býčkov a deväť ovečiek. Sú to mäsové typy. Spásajú trávu a potom je z nich mäsko. Pre mňa, pre kamarátov a známych,“ reaguje na otázku z čoho teraz žije on a jeho rodina.

„blbuvzdornejšie“ typy

Viesť farmu nie je jednoduché a keďže Vratko vyštudoval strednú dopravnú školu a neskôr si spravil 4-ročný kurz na leteckej škole, zaujímalo ma, či pre  agroproblematiku absolvoval ďalšie štúdium. Teda odkiaľ berie na farmárčenie rozumy.

„Veci okolo farmárčenia boli pre mňa samoštúdium. Rokmi som už niečo vedel, pýtal som sa známych, znalých a googlil. Na začiatku som si naštudoval aký typ ovčieho plemena je do mojich podmienok najvhodnejší. Kopanice sa nachádzajú v nadmorskej výške približne  400-500m a preto mám suffolky. Sú to mäsové a ľudovo povedané „blbuvzdornejšie“ typy, ktoré vydržia drsnejšie podmienky, pretože nie sú také citlivé ako nížinné typy. Spásali mi sady a teraz aj lúčky. A potom je z nich mäsko.“

Vratko hovorí, že zvyšok kapely je na tom podobne. „Dodo (Jozef Praženec) učí na bicie a Vlado (Vlado Bis) učí na škole v 5.A. Každý si teraz zháňame robotu, ale radi by sme pokračovali ďalej vo vydávaní LP verzií našich doterajších albumov. Spolu máme na konte sedem albumov a na LP sa vydali zatiaľ iba štyri. Pripravujeme aj doplnenia na našom fanshope.  A samozrejme, dúfame, že sa situácia zmení čo najskôr a koncerty rozvoľnia,“ podotkne na margo obmedzujúcich opatrení, dúfajúc, že čoskoro bude svitať na lepšie časy.

Ponaučenia z „normálneho“ života

Za celé tie roky si kapela Inekafe prešla aj niekoľkými personálnymi zmenami. Práca s ľuďmi je jednou z najťažších a preto sa kolegiálnym konfliktom nevyhli ani členovia kapely.  Medializovaným bol v roku 2014 odchod basgitaristu Forusa (Petra Fóru), ktorý po 13 rokoch opustil kapelu. S odstupom času sa k 13-ročnej spolupráci v kapele Vratko stavia s nadhľadom.

„Je dôležité mať okolo seba kvalitných ľudí. So všetkým čo k tomu patrí,“ spomína s tým, že v minulosti bol jedným z hosťujúcich členov kapely aj známy „hexák“ Tomáš Yxo Dohňanský. Vratko vysvetľuje, ako sa pred 20. rokmi ku kapele bastgitarista skupiny HEX dostal.

„V časoch, keď sme vznikali, Hex bol na vrchole svojej slávy. Vydali album Ultrapop a ich koncerty mali skvelú atmosféru. Yxo si s nami strihol pár koncertov na gitaru. Povedal, že vždy chcel mať takú aj punkovejšiu kapelu,“ spomína na začiatky Vratko. Pre povinnosti v Yxovej kapele však spolupráca netrvala dlho.

„v hre už nie som len ja, ale aj moje deti“

O svojom súkromí Vratko veľa nehovorí. Svoju rodinu pred médiami a verejnosťou chráni. Je však otcom troch detí a ako živiteľ rodiny vníma túto dobu o to vážnejšie, pretože ako hovorí  „v hre už nie som len ja, ale aj moje deti.“ Nikdy nemal problém vyjadriť sa k aktuálnemu politickému dianiu a za posledné roky sa toho v našej krajine udialo viac než dosť. Súčasnú vládu vníma veľmi zle.

 „Všetci čakali zmenu, ale podľa toho ako sa táto situácia vyvíja je to jednoznačne tá najhoršia vláda, akú tu Slovensko kedy malo. Nulová empatia voči kultúre, voči obyčajným ľuďom. Už ani nesledujem správy, lebo je mi z tej nekonečnej arogancie a amaterizmu zle.“

Skupine INEKAFE sa ešte v minulom roku podarilo zrealizovať pôsobivý projekt. Oslávila 25. ročné pôsobenie na slovenskej hudobnej scéne naozaj veľkolepo. Odohrala dva najväčšie koncerty vo svojej histórii spolu so 60-členným symfonickým orchestrom v Bratislave a v Prahe. Bol to úžasný nápad prearanžovať všetky hity neo punkovej skupiny Inekafe práve takýmto spôsobom.

„Priznám sa, bol to môj nápad, ktorý som nosil v hlave už vyše 20 rokov,“ hovorí Vratko a dodáva, že „autorom aranžmánov je Lukáš Sommer, veľmi šikovný chalan z  Českých Budějovíc, ktorý sa venuje vážnej hudbe. Urobil skvelé až takmer filmové aranže, presne aké sme chceli.“

Posledný koncert

Túto energickú nakladačku skladieb v novom šate odohrala kapela so 40 muzikantami pražského symfonického orchestra ČSO a 20 členmi miešaného speváckeho zboru Tirnavia z Trnavy. O tom, že sa im podarilo naozaj krásne dielo a dôstojná rekapitulácia hitov, svedčia aj nadšení diváci, ktorí kapelu odmenili viacnásobným standing ovation. Strhujúca atmosféra koncertu, odohraného ešte 15. januára 2020 v Bratislave, je zachytená na DVD a CD s názvom  INEKAFE – 25 ROKOV SYMPHONIC – LIVE IN BRATISLAVA 2020, ktoré sa práve v týchto dňoch dostáva na pulty predajní, resp. e-shopov.

„Bol to výlet do úplne iného vesmíru hudby, veľmi sme si to užili. Škoda, že boli iba dva koncerty. Vzhľadom na náročnosť celej produkcie sme mohli dať iba hlavné mestá, čiže Bratislavu a Prahu,“ spomína si Vratko na projekt, ktorého príprava a realizácia zabrala kapele celé dva roky.

„Bolo to epické. Od začiatku komponovania, cez aranžovanie, nacvičovanie, samotný koncert a jeho natočenie až po spracovanie podkladov, strih a mixáž. Výsledok ale stojí za to. Veľmi neskromne treba ale naozaj povedať, že podobný projekt na Slovensku ešte nevznikol. Dynamika mixu, basy, živosť toho celého, fantastický obraz, strih, naozaj lahôdka. Koncert snímalo 12 kamier. Zaujímavá je zvuková stránka. Nasnímalo sa 80 stôp, ktoré sa v štúdiu zdvojnásobujú, kvôli efektovým cestám. Čiže mixáž spočívala zo 160 stôp, čo dalo naozaj zabrať,“ s úsmevom a nadšením spomína Vratko.

Nikto by si nebol vtedy pomyslel, čo sa stane krátko po odohraní oboch koncertov začiatkom minulého roka 2020. Celý svet začal bojovať s koronavírusom a zavedením tvrdých opatrení, vrátane zákazov zhromažďovania a koncertovania. 

„Tento koncert bol jedným z posledných veľkých koncertov na Slovensku. Prakticky mesiac a pol potom sa to všetko zavrelo. Stihli sme to s odretými ušami. Dnes by bolo niečo podobné zorganizovať nemožné,“ konštatuje Vratko. Kapela mala obrovské šťastie, že stihla ešte oba koncerty zrealizovať, a že ich dvojročná práca nevyšla nazmar. Napriek pochopiteľnému rozhorčeniu ale Vratko nestráca optimizmus.

„Budeme určite hrať, máme predbookované nejaké koncerty na leto, ale či budú, nikto nevie. Koncerty nám veľmi chýbajú – ľudia, atmosféra a živé hranie. Veríme, že sa situácia zmení k lepšiemu, ale určite to nebude zajtra. Držme si palce!“

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)