Čas nestačil, vzťahy preverila až korona
Naposledy sa videli vo februári 2020. Dovtedy boli ako sestry. Jedna mala po 40, druhá dávno po 50. V tomto veku si už sotva nájdete priateľov, ktorých vpustite do rodiny a zdôveríte sa s najtajnejšími kostlivcami života. Boli ako jedna duša. Korona však všetko zmenila. Volala len jedna, až prestala.
Predtým celé roky nebol týždeň, kedy by si aspoň nezavolali, keď už pre pracovné povinnosti nestíhali spoločnú kávu. Dokázali prerozprávať hodiny. Plánov mali na tri životy dopredu. Pred rokmi jedna ostala doma. Prvá začala podporovať druhú, aby sa na to vykašľala tiež a plánovali ako budú spolu tráviť voľné chvíle, prípadne podnikať. Paradoxne tá, čo ostala doma oveľa skôr, začala mať ďaleko menej času na zamestnanú priateľku. Vídali sa stále menej. A potom prišla korona. Volala stále len zamestnaná, nezamestnaná stratila pojem o realite.
Raz vnúčatá, raz obchody, potom kozmetika, pedikúra, zasa obchody, manikúra, či kaderníčka, online obchody, internet, bulvár ….. Zavolať tej, čo nepracovala bolo pre zamestnanú časom stále väčšia trauma pre odmietnutie. Prepáč, zavolám ti zajtra, teraz nemôžem, jaj sorry, teraz utekám, zavolám ti zajtra, aha, tri dni som nereagovala na sms? To nie je možné! Zavolám zajtra. … a žiadne zajtra už nebolo. Domáca pani a babka zrazu zabudla na všetkých, ktorí ju mali veľmi radi. Totálne stratila pojem o reálnom živote a nedokázala sa už ani potešiť, keď jej len tak zavolala priateľka s otázkou, ako sa má. Vždy sa niekde ponáhľala, vždy rušila. Všetky telefonáty končili tým, že sa ozve na druhý deň, teraz nemôže. Na druhý deň však už nič nebolo. Nič z toho, čo sa dohodli, neplatilo už sekundu po telefonáte. Nezamestnaná už nevolala ani v čase, keď sa tá druhá ocitla v centre pandémie. Dokonca už nevedela zavolať ani vtedy, keď jej priateľka mala naozaj vážne zdravotné problémy. A keď sa chorá ozvala, tá dlhšie doma ju „ sfúkla“, čo sa neozveš?! Pritom všetky telefonáty mala chorá v mobile ako odchádzajúce, nie prichádzajúce od priateľky.
Poznáte to aj vy, keď niekomu po dlhom čase zavoláte a on vás sfúkne, že konečne voláte? Akoby on vaše telefónne číslo nemal tiež. Raz mi jedna kamarátka, ktorú poznám od roku 1993 po takej reakcii povedala: „Ale veď vieš, viem, že aj keď sa dlhšie nepočujeme a mne sa niečo stane, zrazu sa zjavíš ako anjel pomoci.“ Po korone však viem, že sa už nezjavím.
Poznám takýchto prípadov viac. Keď odchod z práce poznačil mnohé priateľstvá. Časom si jednoducho aktívne zamestnaný človek nemá čo s domácou pani povedať. Poznám aj opačné prípady, ale je ich ako šafranu. Ak totiž prestane mať niekto čas, tak sú to hlavne takí, čo ostanú doma. Mnohé sú domácimi paniami a babkami na plný úväzok, ktoré už vídavam stále menej a menej a keď sa predsa len stretneme, menej a menej si rozumieme. Možno by som bola rovnaká, neviem. Možno by som bola ešte horšia, ale zaujímalo ma, či sa jedna z takých nebojí, že jedného dňa ostane sama. Veľmi múdre žieňa sa na mňa pozrelo a povedalo.
„ A vieš, že som sa nad tým aj zamyslela? Priateľstvo si treba naozaj vážiť. Zvlášť také, ktoré overil čas. Som milujúcou babkou aj domácou gazdinou, ale skutočne nesmiem zabúdať na priateľky, ktoré ma majú rady. Aby som raz, keď ma už vnúčatá nebudú potrebovať, naozaj neostala sama….. lebo aj po 40 či 50 nemôžeme len brať, musíme aj dávať. Ďakujem, že si mi to pripomenula!“ (počas pandémie bola v Španielsku. Volala som pravidelne, či sú v poriadku. Keď dorazila nákaza k nám, zavolala po dlhých mesiacoch. Už som nereagovala. Jednoducho, nemôžete len brať, musíte aj dávať.
A možno naozaj platí, že všetko zlé je na niečo dobré. Dnes už nepripomínam nikomu nič. Korona veľa zmenila. Už to ani nebolí. Ostali naozaj najdôležitejší. Čas nestačil, vzťahy preverila až korona. Ostali len spomienky. Omyl, žiadna frustrácia či sklamanie, ale nové poznanie, že možno tie bývalé kamarátky ešte spred roka mali nakoniec predsa len pravdu. Priatelia nie sú až takí dôležití, ak máte skvelú rodinu. A tú, ja, našťastie mám. Samozrejme, ďakujem všetkým, ktorí nezabudli. Teším sa na spoločné chvíle!
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)