KULTAN: „Ak by mi zavolal premiér, zvážil by som svoju funkciu.“
Martin Kultan chcel byť ako dieťa sprievodcom vo vlaku alebo poľnohospodárom. Po absolvovaní Ekonomickej univerzity pred štrnástimi rokmi začínal v poisťovni na priehradke a dotiahol to až na stoličku generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera. Riadi takmer 600 zamestnancov a zodpovedá za 1,5 milióna klientov. Rodák z Liptovského Mikuláša spolu s medicínskymi odborníkmi rozhoduje o úhrade najdrahšej liečby a myslieť musí aj na hospodárenie firmy. Pre niekoho odborník, pre iného hazardér so zdravím.
Ako dlho ste zvažovali, či prijmete ponuku na post generálneho riaditeľa?
Tak medzitým bol víkend a pár dní, čiže neboli to žiadne týždne ani mesiace.
Ponuka, ktorá sa neodmieta?
Každá sa odmieta, no keby som nebol presvedčený, tak to nezoberiem. Tuším to bolo 1. júna 2012. Mesiac nato pán premiér vyhlásil, že ideme rušiť poisťovne a vyvlastní ich. Vtedy som si povedal, či mi to bolo treba, no inak som nikdy neľutoval. Politika ma dokáže vnútorne vytočiť. Niekedy si človek povie, či to má zmysel, no nikdy som nemal chuť to vzdať.
Nadávate niekedy v práci?
Ani nie… nie.
Kedy teda?
Keď som sám, tak si niekedy zašomrem, no nie som typ, ktorý by prejavoval emóciu alebo sa zrazu pre niečo rozkričal či búchal a inak si uľavoval. Mne to nepomáha.
Máte malú kanceláriu a stále na nej otvorené dvere.
Pre mňa a ďalších dvoch hostí stačí. Nepotrebujem väčšiu, takto sme si bližší. Ľudia vedia, že keď mám otvorené dvere, tak je vstup voľný, a keď sú zavreté, tak sa musím nad niečím zamyslieť. Poznajú ma.
Ako si vyberáte spolupracovníkov?
Snažím sa ich vyberať z poisťovne. Dobrý manažér pracuje s vlastnými ľuďmi, ktorí neskôr prinesú výsledky. Výber ľudí je jedna z najťažších vecí v manažmente.
Už ste sa pri ľuďoch sekli?
Nemyslím si, aj keď niekedy mi veľmi dlho trvá výber správneho človeka. Potrebujem ľudí, ktorí chápu veci z dlhodobého hľadiska.
Viete si priznať chybu pred podriadenými?
Myslím si, že áno, hoci keď niečo skúšame a nevyjde to, tak to nepovažujem za chybu. Aj ja niekedy na niečo zabudnem, ako každý. A občas ma chytí lajdáckosť, ako každého, ale chybu si priznám.
Vlastní vás PENTA. Sú to tvrdí biznismeni, ktorých zaujíma hospodársky výsledok firmy. Boli ste už u akcionárov na koberci?
Nikdy som to nevnímal ako koberec. Máme relatívne otvorenú dennú komunikáciu, čiže nie je to tak, že raz za mesiac by som mal ísť niekde prezentovať, ako sa darí. Denne si voláme a stretávame sa, veď sedia o tri poschodia vyššie. Nereportujem raz za kvartál, nemáme tu zviazaný korporačný štýl.
Neverím, že debata s finančným žralokom nemá niekedy zvýšený tón.
Niekedy je naozaj vášnivá, najmä ak je téma do veľkej miery ovplyvnená rozhodnutiami politikov. Vtedy si niekedy aj pokričíme, no určite nie na seba a určite si nič nevyčítame.
Včera som bola na pohotovosti. Katastrofa, ako to tam vyzeralo. Vy ako generálny riaditeľ by ste asi mali prednosť pred ostatnými a možno aj preto máte skreslené predstavy o realite v zdravotníctve.
Práveže nie. Nedávno som bol so synom, ktorý mal zápal pľúc, na Kramároch. Niekedy si robím na mieste poznámky, keď sa mi niečo nepáči, a riešim to neskôr. Veľmi často som úplne klasický konzument zdravotníckych služieb, chcem si to vyskúšať na vlastnej koži.
Povedali ste, že ľudia hovoria, že zdravotníctvo je nestabilné, no podľa vás je extrémne stabilné.
Veď to vidíte. Do zdravotníctva môžeme kopať, búchať, váľať ho, no ono stále nejako „pôjde“. Dobré veci sa zavádzajú roky, no pomyselný vlak s názvom Zdravotníctvo stále ide. Naozaj je to ťažko naložený vlak, ktorý je ťažko zastaviť, ťažko pohnúť a aj ťažko vychýliť z cesty.
Nekope do neho aj Penta s Dôverou?
Nálady verejnosti a možno aj odbornej verejnosti to naznačujú, hlavne pre zisk v zdravotníctve. Keď sa o tomto bavíme s kolegami niekde v zahraničí, niekedy si vravím, že doma človek nie je prorokom. Jediná odpoveď je dlhodobo pôsobiť a dobre fungovať. Netvrdím, že niekedy si v Dôvere aj neponadávame, že by išli veci ľahšie, keby sme neboli spojení s Pentou a jej ziskom. Na druhej strane sa po tých rokoch ukazuje, že hoci vznikala nejaká miestami až hystéria, čo naše spojenie s Pentou spôsobí, ukazuje sa, že Dôvera je stabilná a darí sa nám prinášať veci, ktorých profit uvidíme o pár rokov.
Ako sa žije s nálepkou zlodeja v zdravotníctve a obchodníka so zdravím?
Ročne prejdem desiatky zariadení a odborných fór. Nastane tam aj takáto výmena názorov, často si to však oponenti dajú vysvetliť. V mojom okruhu, a stretávam sa s množstvom ľudí, to takto negatívne nevnímajú.
Pri debate vám však vysokoškoláci poriadne naložili.
No skôr Ľubošovi Lopatkovi, ktorý šéfoval Svetu zdravia. Vysokoškoláci majú prirodzene radikálnejšie názory, rovnako ako kedysi ja. Po tom, čo vhupnú do pracovného prostredia, začnú triezvejšie uvažovať. Debaty so študentmi ma však vždy obohatia. Diskutujú otvorene či PENTA hento, PENTA tamto, zisk, kradne − nekradne… Vekom ich jazyk naberá viac diplomacie.
To znamená, že vás nikdy žiadny útok netrápil?
Stane sa. Najviac ma trápi to, že zdravotníctvo je hračkou politických garnitúr. Keby ste sa ma spýtali, čo by som v zdravotníctve spravil ja, tak aspoň päť rokov po sebe nič. Radšej to možno nechajme na lekároch, školách, lekárnikoch či pacientoch. Nech ukážu, či vedia v tomto prostredí niečo spraviť, a myslím si, že by sa to dalo.
Pre vaše podnikanie je aká vláda prijateľná, pravicová alebo ľavicová?
Skôr som pre ekonomickú stránku liberálnejší a nie za nekonečnú reguláciu. Príde mi divné, aby sa vláda predvádzala, že ja som múdrejšia a, milí občania, ja vám nakážem toto. Nie vy si vyberáte, ale ja vám prikážem. Regulácia všetkým zväzuje ruky. Sloboda pacienta a občana sú mi prednejšie. Keď si zoberiem odkedy som v Dôvere, tak väčšinou sú tu vlády, ktoré sa dajú nazvať ľavicové a napriek nejakým verbálnym útokom, že bude tu jedna zdravotná poisťovňa, v snahe zakázať zisk, sa ukazuje, že určite sa dá fungovať za akejkoľvek vlády.
Podľa vyjadrení premiéra to vyzerá až tak, že vás nenávidí. Keď sa stretnete, normálne si podáte ruky?
S premiérom sa nestretávam, ani som sa nestretol, nie je to pre nás partner.
Čo by ste urobili, keby vám zavolal premiér a zverejnil váš hovor na FB?
Určite by sa mi to nepáčilo a pravdepodobne za takýchto podmienok by som nechcel byť v kľúčovej pozícii vo VšZP. Počas vlády Ivety Radičovej som tam bol vyše roka a pol. Netvrdím, že neboli tlaky. Bol som vtedy práve v časti nákupu zdravotnej starostlivosti. Nestalo sa mi však, že by sme dostali nejaké príkazy.. Ak si to človek chráni a chce niečo dokázať v štátnej inštitúcii, tak má na to veľmi krátky čas, lebo v prípade nejakej osvietenej vlády dostane rok − dva na to, aby robil nejaké osvietené veci. Potom sa to aj tak prispôsobí najbližším voľbám v politike. Potrebuje mať ozaj voľné ruky a musí si dať podmienku, aby mu nemohol volať ten a ďalší. Vtedy som to šťastie mal a generálny riaditeľ mi voľnú ruku dal.
Napriek tomu, že vám novinári nakladajú, aktívne sa s nimi stretávate.
Ja by som to už nenazval slovom nakladajú, aj keď možno pred takými piatimi rokmi som si to myslel. Často som nechápal, prečo píšu iba o zlých veciach a nie o dobrých. No naučil som sa, že treba riešiť veci, ktoré sa ovplyvniť dajú, a neriešiť tie, ktoré sa nedajú. Netvrdím, že ten vzťah je teraz ideálny, že by sme sa objímali, no taká tá otvorenosť z našej strany je určite oveľa lepšia než nejaké dokazovanie sily či nekomunikovanie.
Necítite sa trápne, keď novinári zverejnia prípad, že ste niekomu odmietli liečbu?
Na prvý pohľad to vyzerá ako bezcitný krok, liečbu však nikdy nezamietame v prípadoch, ak neexistuje iná alternatíva. Zamieta sa skôr vtedy, a to nielen na Slovensku, ak možno 20-30% zdravotnej starostlivosti je poskytovanej zbytočne. Na druhej strane áno, Dôvera má zisk, posledné tri roky sa pohybuje okolo 1% z vybraného poistného. Tento zisk nepovažujeme určite za nejaký neprimeraný. Pozrime sa dlhodobo na zdravotníctvo, ktoré sa zadlžuje, kde musia byť peniaze v úvodzovkách dolievané. Myslím si, že zodpovednosť za hospodárenie s viac ako miliardou eur, aby boli použité limitované zdroje, naplnené potreby pacientov, zabezpečené financovanie liečby, si zasluhuje odmenu aj vo forme zisku pre akcionárov.
Platí ešte na Slovensku ústava, ak si platím zdravotné poistenie, mám na všetko nárok?
Na papieri platí, reálne neplatí. Od čakacích lehôt až po rôznu dostupnosť v regiónoch. Čiže áno, deklaratórne máme na Slovensku na všetko nárok, tu si však treba uvedomiť, že jednoducho takýto univerzálny prístup nemá žiadna krajina a nebudeme ho mať ani na Slovensku − všetko zadarmo, všetko včas. Pri súčasnej výške odvodov do zdravotníctva je to jednoducho nereálne.
Je už zdravie biznis?
Zdravie nie, ale zdravotná starostlivosť všade vo svete, azda s výnimkou Venezuely, Severnej Kórei, možno Bieloruska, je klasickým odvetvím ako akékoľvek iné. Veď lieky sú medzi piatimi najziskovejšími odvetviami na svete.
Je Dôvera miestom pre odkladanie vyslúžených či odvolaných štátnych úradníkov? Rozpoznám ich podľa firemných áut vo vašej garáži.
Ani neviem, kto je v Dôvere …
Bývalý predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalší.
Tak ten bol v Dôvere, myslím, že pri zlúčení s Apollom, keď k nám prešiel ako zamestnanec Apolla. Momentálne robí v inej firme. Možno by sme našli ľudí, ktorí predtým tiež boli v štátnej správe. Nám skôr vyčítajú, že ľudia, ktorí boli v Dôvere alebo mali skúsenosti s PENTOU, skončili na úradoch alebo ministerstve, to je častejšie.
Takže Dôvera je školiacim strediskom pre budúcich ministerských úradníkov?
Sám som dvakrát odišiel z Dôvery do štátnej správy. Raz to bolo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, oslovila ma vtedajšia šéfka. Druhýkrát som bol vo VšZP, keď ma oslovil vtedajší generálny riaditeľ. Dnes sú zdravotné poisťovne tri. Možno relevantné inštitúcie v zdravotníctve sú dve − úrad pre dohľad a ministerstvo zdravotníctva, je to veľmi úzky okruh. Možno to pôsobí zvláštne dvaja − traja ľudia z pár stovák na ministerstve majú skúsenosť s Dôverou, čo je prirodzené, aj u nás sa stane, že máme pár ľudí, čo predtým boli v konkurencii vo Všeobecnej.
Ktorá vláda podľa vás urobila pre zdravotníctvo najviac?
Myslím si, že druhá Dzurindova vláda s ministrom Zajacom, aj keď s viacerými ideami som nesúhlasil. Mali však myšlienku, ktorú síce nedokázali dotiahnuť úplne do konca, no bola to jasná vízia. Nešlo len o zobanie populistických zrniečok a ukazovanie, že z toho vrecúška vytiahnem to a z toho iné.
Prečo nedokážete zabezpečiť pre klientov, aby ležali v nemocniciach v dôstojnom prostredí s toaletným papierom? Sú to vaši klienti.
Boli by sme radi, keby sme to mohli robiť, momentálne však na Slovensku prevláda solidárny systém. Človek si myslí, že platí do svojej zdravotnej poisťovne vysoké poistné, nie je to však celkom tak. Až 95% toho, čo zaplatí, teda takmer celé, ide do mlynčeka, ktorý sa volá prerozdelenie. Možno ten človek zaplatil tisíc eur ako zdravotný odvod, no jeho poisťovňa dostane len 20 eur. Zvyšok ide na niekoho, kto chronicky užíva lieky a vieme, že bude potrebovať zdravotnú starostlivosť, hoci je poistený v inej zdravotnej poisťovni. Bol by som najradšej, ak by sme na Slovensku mali základný balík, nech je solidárny pre všetkých, no potom nech existuje slušná časť, o ktorej si bude rozhodovať človek sám. Napríklad či chce platiť poistku aj na zákroky u zubára alebo na kúpeľnú liečbu.
Trochu zo života chlapov: rýchle autá, nič?
Priznám sa, nie som autičkár. Keď sa ma spýtajú, aké mám auto, tak väčšinou poviem strieborné, a keď ich zaujíma výkon, tak sa musím pozrieť do technického preukazu. Naposledy, keď som si vyberal auto, tak sa do neho museli vmestiť dva kočíky a tri detské sedačky.
Môže vás zaujať: