Pri nezaočkovaných v nemocniciach už necítim nič

Vraj máme pochopiť tých, ktorí dnes ležia v nemocniciach a bojujú o život, lebo sa len báli očkovať. Pred takmer rokom som ich ešte chápala, dnes už nie. Necítim pri nich nič. Žiadnu ľútosť. Už bolo totiž dokázané a povedané všetko.

Je mi smutno len pri tých, ktorí sa očkovať dali, ale pri ich diagnózach im vakcína proti covidu nepomohla a tak doplatili na nezaočkovaných, ktorí koronavírus šíria oveľa oveľa radikálnejšie ako očkovaní. Aj to už vedci dokázali.

Nesúhlasím s lekárom  

Nemôžem už súhlasiť ani s lekárom, ktorého si veľmi vážim, ktorý denne nezaočkovaným už dva roky zachraňuje život, ale ich aj prikrýva bielou plachtou, lebo to nedali. zakročiť proti dezinformáciám a proti alternatívnym odborníkom a treba jednoznačne morálne odsúdiť politikov spochybňujúcich očkovanie. A je zrejme aj treba rázne pristúpiť ku krokom, ktoré zaočkovanosť môžu zvýšiť. (Zamyslím sa ja: „To ako, keď nejaký hlupák povie skoč z mosta skočím?“)

Trpím s lekárom

Trpím s pánom doktorom, ktorý s kolegami musia takú dlhú dobu znášať nepredstaviteľný stres v práci úplne zbytočne. Trpím a cítim s ním rovnako ako mnoho ďalších. Ale ja už naozaj nedokážem obhajovať nezaočkovaných s hadičkami v nose s tým, že ich nemáme súdiť, dokonca ich máme chápať. Už to nedokážem. Kedysi na začiatku áno, ale ja už neverím, že toto je iba o strachu. Každý totiž žije len tak, ako si zaslúži. Ak osud rozhodne inak, takým treba pomáhať. Ale nie takým hlúpym, ktorí už ani nedokážu rozoznať akí sú hlúpi.

Myslím si, že takéto dobre myslené riadky “porozumenia” od lekára len podporujú nezaočkovaných, že ich vlastne máme ľutovať aj keď už všetko bolo vedecky aj medicínsky dokázané. Dokonca vidím už aj komentáre „hrdých“ koviďákov, ktorí sa pýšia, že covid už prekonali aj s malými príznakmi, že sa už očkovať nemusia. Nič o tom, koľko ďalších pri svojej ceste za slobodou rozhodovania možno aj zabili. Na takých sa nemám hnevať?

Nie, nedokážem to. Nedokážem už chápať ani “vyľakaných” starých rodičov, ktorí sa odmietajú očkovať, ale požadujú kontakt s nezačkovanými malými vnúčatami, pre ktoré vakcína ešte nie je. Určite lekári aj vedci poznajú aj prípady malinkých detí aj s následkami. Ja aj smrti.

Keď hlúposť nepozná hranice

Nie, dnes je mi už ľúto iba zdravotníkov a tých zopár zaočkovaných v nemocniciach, ktorým vakcína nepomohla napríklad po transplantácii, či sa naozaj nemohli dať očkovať. Poznám aj takých. Majú naozaj veľmi vážne až unikátne diagnózy, nie, nepobolieva ich len žalúdok. Presne takí sú dnes obeťami nezaočkovaných. NIE, všetkých ostatných mi už nie je ľúto. Necítim pri nich vôbec nič a majú obrovské šťastie, že počas ich nedôstojného boja o život majú okolo seba takých ľudí ako je Peter Sabaka a jeho kolegovia.  Majú veľké šťastie, lebo keby som o neočkovaných z vlastnej vôle mala rozhodovať ja, vystavovala by som im aj po ich smrti také faktúry za liečbu, že by na to nezabudla celá generácia ich rodiny, akí boli hlúpi. Každý žije len tak, ako si zaslúži. Ak osud rozhodne inak, takým treba pomáhať. Ale nie takým hlúpym, ktorí už ani nedokážu rozoznať akí sú hlúpi.

Lebo nie, covid nie je fajčenie, ani obezita, dokonca ani alkoholizmus… Lebo nezatvárajú nemocnice, do ktorých sa potom nedostanú plánovaní pacienti, ktorí si pre koviďákov musia v bolestiach požiť ďalší rok. Či ďalšie dva, či tri? Alebo aj nepožijú?

Príde aj na vás

Plánovanú operáciu presunuli aj mne. Mala byť laparoskopická, po roku pandémie už bola urgentná, dokonca dve a miesto dvoch bodiek v tele mám rozpárané a zašité celé brucho. Tak díky neočkovanci! Čo už, raz príde aj na vás. Ani vtedy vás už chápať nebudem a už vôbec nie ľutovať. Lekári asi musia, ale ja už naozaj nie. Každý žije len tak, ako si zaslúži. Ak osud rozhodne inak, takým treba pomáhať. Ale nie takým hlúpym, ktorí už ani nedokážu rozoznať akí sú hlúpi.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)