Vedec Juraj Majtán patrí vo výskume medu k svetovej špičke. Chce, aby ho lekári viac predpisovali na hojenie rán, preležanín aj popálenín, lebo jeho antibakteriálne účinky sú jedinečné

• Liečbu medom prepláca aj zdravotná poisťovňa na Slovensku,
• o najlepšom aj najdrahšom mede na svete,
• o rozdieloch medu z mesta a vidieka,
• o plánoch, aby bol med ešte účinnejší,
• ak dáte med do horúceho čaju, môžu sa z neho uvoľňovať rakovinotvorné látky?

Vo výskume včelieho medu patrí Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie SAV medzi najvýznamnejšie svetové kapacity. Americká platforma Expertscape.com ho v rámci nezávislého medzinárodného hodnotenia lekárov, vedcov a inštitúcií pôsobiacich v biomedicínskej oblasti zaradila na 8. miesto z celkových 14 583 hodnotených pracovníkov. Hoci si veľmi dobre uvedomuje, že vo svete by mal lepšie podmienky aj viac peňazí na svoj výskum, zostáva na Slovensku a robí všetko pre to, aby dostal do popredia slovenský med. Snaží sa o to, aby ho lekári využívali pri liečbe rán, dekubitov aj popálenín, pretože má veľký liečivý potenciál. Ktorý med je podľa neho najkvalitnejší a ako si ním viete pomôcť? 

Sympatický, skromný a neskutočne zanietený pre svoj výskum. Presne tak na mňa pôsobil Juraj Majtán pri osobnom stretnutí vo svojom laboratóriu. Hoci si ocenenie Expertscape.com nesmierne váži, hneď na úvod nezabudol spomenúť, že v rebríčku sa umiestnili aj ďalší vedci zo Slovenska. Fakt ale je, že on sa ocitol najvyššie. Čo to znamená a ako to môže pomôcť jeho výskumu? A skutočne je pravda, že keď si dáte med do horúceho čaju, môžu sa z neho uvoľňovať rakovinotvorné látky?

Z takmer 15 000 vedcov vo svete byť ôsmy najlepší, čo to pre vás znamená?

Najviac ma teší, že toto ocenenie je zahraničné a úplne nezávislé, odbremenené od subjektívnych hodnotení. Platforma Expertscape hodnotí lekárov aj vedcov z oblasti biomedicíny na základe ich publikačných výstupov, čiže sleduje posledných 10 rokov vašej práce. Koľko toho o výskume publikujete, kde sú tieto publikácie zverejnené, či ste prvý autor, o akú štúdiu ide, či je to len nejaké krátke podanie informácie alebo klinická štúdia či opisný článok. Na základe toho som skončil ôsmy. Ale v rebríčku sú aj ďalší kolegovia,  s ktorými spolupracujeme, a to je skvelé. Je to pre nás veľká česť, pretože vieme, že robíme vedu dobre a sme schopní konkurovať aj zahraničiu.

Keď ste sa ocitli na 8.mieste spomedzi najlepších svetových vedcov zaoberajúcich sa medom, zrejme by ste mohli získať aj lepšie granty na svoj výskum. Máte na Slovensku rovnaké podmienky na prácu ako kolegovia v zahraničí? 

Je ťažké porovnávať podmienky vedy a výskumu v SR a v zahraničí. Tam máte iné možnosti a najmä zdroje financovania. Tu sme odkázaní len na pár grantových agentúr a získať financie je niekedy dosť ťažké. A hlavný záber je väčšinou na iné druhy výskumov, týkajúce sa napríklad srdcovo-cievnych ochorení či obezity. My sme trošku špecifickí v tom, že v okolitých krajinách, ako sú Česko, Maďarsko či Rakúsko, sa výskum medu až tak nerealizuje. Hráme v tomto prím, tak by sme radi boli viac podporení. Snažíme sa získavať peniaze aj zo súkromného sektora. Tiež spolupracujeme so zahraničím, čím získavame rôzne kontakty a snažíme sa aj takto nanominovať do väčších zahraničných grantov. 

Keď získavate peniaze od súkromných firiem, je to o tom, že si to musíte sami obehávať, alebo majú firmy už také povedomie, že chcú investovať aj do vedy a výskumu?

Na Slovensku máloktorá biotechnologická firma vznikla s tým, že chce robiť vedu a výskum. Väčšinou sú tu len pobočky veľkých firiem. Čiže ak nám firmy prispievajú na výskum, obyčajne je to len vďaka nejakému náhodnému kontaktu alebo že sa cielene tomu venujú. Niekedy aj my prichádzame s iniciatívou a povieme, čo sme schopní spraviť, a keď sa im to páči, tak sa to môže rozbehnúť. Ale je to ťažké. Verím, že aj toto ocenenie prispeje k tomu, že sa nám podarí získať väčšie financie na výskum. 

Možno si mnohí povedia, čo takýto úspešný vedec ešte robí na Slovensku, ako je možné, že už neodišiel? Nikdy vás nelákalo ísť do zahraničia, že by ste tam mali väčšie možnosti?

Bol som v Oxforde a Southhamptone v Anglicku, mal som tam zmluvu na viac rokov, no kvôli rodine som sa vrátil. A chcel som tiež začať s niečím tu, na Slovensku. Stále mám však ambíciu niekam ešte ísť, možno na polroka na nejaký študijný pobyt. Láka ma Nový Zéland či Austrália, kde sú veľmi dobré podmienky pre výskum medu. Je priamo financovaný zo štátu, lebo si uvedomili, že med je vhodný predajný artikel. Je pravda, že v zahraničí by som mal lepšie podmienky aj viac peňazí na svoj výskum. A zrejme by bolo možné zapojiť sa aj do väčších projektov so súkromnými firmami. Všetko vieme ponúknuť aj tu, ale Slovensko je malé a je tu málo firiem, ktoré by sa o to zaujímali. No napriek tomu chcem pomáhať Slovensku a našim včelárom. 

Čomu konkrétne sa pri svojom výskume venujete?

Využitiu medu v medicíne. Snažíme sa nájsť rôzne mechanizmy, ako med hojí rany a komplexne popísať celý tento proces. Pretože nejde len o jeho antibakteriálny účinok, ale už vieme, že med pôsobí aj na bunky kože, podporuje ich regeneráciu, delenie. Snažíme sa dokázať, že med naozaj funguje. To je dôležité pre lekárov z klinickej praxe, ktorí chcú mať medicínu založenú na dôkazoch, a my im tie dôkazy musíme priniesť.

Už sa u nás med bežne využíva aj v klinickej praxi?

Áno, máme niekoľko druhov medu, ktoré majú označenie „medicínsky med” a túto liečbu na Slovensku prepláca aj zdravotná poisťovňa. Chceme, aby aj náš slovenský med bol uznaný ako medicínsky. Vo výskume sme zistili, že najúčinnejšie sú naše medovicové medy. Môžu konkurovať aj najznámejším manukovým medom z Austrálie či Nového Zélandu. 

Čím to je, že zo všetkých našich medov je práve medovicový najúčinnejší?

Je unikátny v tom, že ide o med živočíšneho pôvodu. Ostatné medy sú rastlinné. Medovicový med vzniká tak, že vošky berú zo stromu miazgu, pretrávia ju, proteíny využijú a zvyšok vylúčia. Nie sú to však exkrementy, ale drobné výlučky, ktoré zbierajú včely. Čiže keď máme stopercentný medovicový med, mal by byť bez rastlinných proteínov, a teda je vhodný aj pre alergikov. Tento med je spravidla tmavší a má vyšší podiel polyfenolov. Vďaka tomu je najviac antibakteriálny, protizápalový a má vyšší imunostimulačný účinok ako kvetové medy. Zistili sme, že práve polyfenoly sa podieľajú na celkovom zvýšení antibakteriálnej aktivity medu, preto sú dôležité. 

Hovorili ste, že liečbu medicínskym medom prepláca aj poisťovňa. Dá sa taký med bežne kúpiť v lekárni? A môžem očakávať, že mi ním potrú rany v nemocnici?

Tieto medy nie je ľahké dostať, pretože sa až tak nevyužívajú ako iné preparáty. Je na prístupe lekára, či vám ich predpíše. Môže to urobiť,  pretože medicínsky med je normálne schválený ako zdravotnícka pomôcka na hojenie rôzneho typu rán, popálenín či preležanín. Ibaže lekár o tom musí vedieť a je dobré, keď aj pacient je edukovaný a pýta sa na to. Mnohí lekári, ktorí sú prírodne orientovaní, medu veria a predpisujú ho. Bežne tento med v lekárni nekúpite, možno len v nejakých špecializovaných. Ale určite sa dá objednať. Med si v lekárskej praxi zatiaľ len hľadá svoje miesto. Chceme, aby nebol poslednou voľbou lekára, po ktorej siahne, keď už vyskúšal hydrogély a rôzne náplasti, no nič  nefunguje, ale aby bol medzi prvými. Je prírodný, účinný, pomerne lacný. Nepôsobí na báze jednej molekuly, ale na báze rôznych mechanizmov, čo je pre med špecifické. Ak chcete izolovať z medu len jednu látku, ktorá je antibakteriálna alebo hojí rany, nikdy nie je taká účinná, ako celý komplex látok v mede. 

A keby niekto zaexperimentoval a dá si na ranu klasický med, ktorý kúpi od včelára? 

Na bežné ranky, odreniny, pľuzgiere či malé rezné rany si v pohode môžem dať aj bežný med od včelára. Len musí byť naozaj kvalitný. Už len prítomnosť cukru by mala spôsobiť vlhké hojenie rán, čo pôsobí blahodarne. Ale keď sú v rane odolnejšie baktérie, treba použiť med, u ktorého je overené, že je antibakteriálny. Stačí, že bežný med je zahriaty alebo nevhodne skladovaný a už nemá také účinky, ako by mal mať. 

Keď spomínate zahriaty med, dnes je bežné, že keď nám med skryštalizuje, dáme ho rozpustiť do hrnca s horúcou vodou. To mu škodí? Znižujeme tak účinné látky v mede? 

Všeobecne každá úprava medu, zahrievanie či dlhodobé skladovanie na teplom mieste môže spôsobiť, že sa znehodnotí a stráca svoje biologické vlastnosti. Zohrievanie medu nie je najlepšia voľba. Radšej konzumujte med skryštalizovaný. Vtedy viete, že nebol zahrievaný a máte záruku, že je kvalitný. Pretože med je biologicky aktívny aj vtedy, keď je kryštalický. Len má inú formu. Keď chcete, aby med vydržal dlhšie tekutý, zvoľte si agátový. Naopak, repkové či slnečnicové medy kryštalizujú veľmi rýchlo. Dnes sa využíva aj pastovanie medu za studena. Z kryštalického medu sa tak vytvorí akoby pasta, ktorá sa dá ľahko natierať na chlieb.

Vieme už dnes o mede všetko, alebo nám ešte niečo zostáva skryté?

Keďže med obsahuje viac ako 200 chemických látok, stále je tam čo objavovať. Rovnako ako aj rôzne mechanizmy, ktorými pôsobí. Pretože samotná jedna látka z medu vám nemusí nič spraviť, no v kombinácii s inou látkou, hoci v nízkej koncentrácii, má účinok. Naša snaha je skúmať tieto interakcie. A potom sú tu ešte rôzne praktické veci. Napríklad nie je úplne jasné, kedy môžeme povedať, že tento med je agátový alebo lipový. Máme zaužívanú peľovú analýzu, ktorá ale nie je najšťastnejšia, avšak je jediná. Čiže musíme hľadať nejaké nové markery určujúce, či med je naozaj jednodruhový alebo viacdruhový. No a potom medy, ktoré už sú používané v medicíne, chceme obohacovať o iné látky, aby boli účinnejšie. Napríklad o vitamín C.

Prečo práve vitamín C?

Zistili sme, že keď sa do medu pridá vitamín C (kyselina askorbová), tak jeho antibakteriálna reakcia je oveľa lepšia. Vie lepšie narušiť bakteriálny biofilm. To je veľmi dôležité, lebo v ranách nie sú baktérie len tak voľne, ako ich máme my v skúmavkách, ale sú viazané vo forme biofilmu. Zničiť ho je ťažké. Aj preto sa antibiotiká nedávajú priamo do rán, lebo sú tam neúčinné. Práve med má schopnosť narušiť vznik biofilmu, respektíve zabrániť jeho vzniku a rozbiť ho. Skúmame med už skoro 20 rokov a stále je čo hľadať. Radi by sme sa tiež podieľali na vývoji nových produktov pre medicínu, či už je to pridávanie medu do nejakého nosiča, alebo vytváranie náplastí s medom a podobne. 

Existuje rebríček krajín s najlepším medom?

Hovorí sa, že vynikajúce sú francúzske a talianske medy, ale ťažko povedať… Vždy to závisí od včelárov aj od daného roku. V neposlednom rade od používania rôznych chemických látok a postrekov. V tomto sa javí ako najlepší Nový Zéland, kde je zakázané používanie chemických postrekov a tamojší manukový med je najcennejší a najdrahší. Za polkila zaplatíte okolo 150 eur, čo je veľký rozdiel v porovnaní s našimi medmi. Pravda je, že manukový med má najviac vedeckých štúdií o tom, ako účinkuje. No podľa mňa naše medy sú rovnako účinné. Niečo je aj vec marketingu. A ten nášmu medu chýba. Napríklad aj včelári ho často predávajú vo veľkých kilových či päťlitrových pohároch bez označenia, na etikety neraz len rukou napíšu rok výroby. Manukový med sa vie oveľa lepšie predať.

Dnes sa často propagujú mestské včely. Napríklad aj v Bratislave také máme. Netreba sa toho medu obávať, keď je mesto oveľa viac znečistené ako vidiek?

Toto zaujíma aj nás a je to dobrý námet na štúdiu. Zatiaľ sa medy z mesta javia chuťovo ako vynikajúce a vlastnosti majú tiež výborné. Je dobré, že už tu nie sú ťažké kovy z výfukových plynov áut a výhoda je aj v tom, že v porovnaní s vidiekom v meste sa málokedy používajú chemické postreky. Tieto medy majú svoj potenciál. Nevýhodou je, že včely sú na strechách, kde je pomerne silné slnko a teplo, a tak sa viac narobia na tom, aby v úli udržali primeranú teplotu. Ale výsledky antibakteriálnych aktivít mestských medov sú vynikajúce. No keď sú v meste fabriky, kde sa vypúšťa odpadová voda alebo rôzne exhaláty, zrejme sa môže stať, že včely potom vedia pozbierať aj toxické látky. 

Vedci dnes vedia vyrobiť umelé mäso, vedeli by  vyrobiť aj umelý med?

Určite áno, nie je to nič ťažké. Stačí, že dáme včelám pretráviť glukózo-fruktozóvy sirup, ktorý je pomerne lacný, a už to prešlo spracovaním cez včelu, sú tam včelie bielkoviny, tak máme med. Síce nie pravý, ale to nie je vôbec ľahké odhaliť.  O  to je cennejšie, keď máte pravý med od včelára a máte istotu, že je poctivý. 

Mnohí si robia na jar púpavový med, má to niečo spoločné s medom?

Absolútne nie a nemožno to ani nazývať med. Podľa vyhlášky med je produktom včely medonosnej. Takže aj keď si donesiete poctivý pravý med z Ázie, kde žije iný druh včely, nie včela medonosná, tak v Európe už nemôže byť definovaný ako med. Napríklad medy z Malajzie sa nemôžu v EÚ predávať s označením med. Pritom včela z Ázie má tie isté proteíny ako včela medonosná, ktorá je v Európe, Amerike či na Novom Zélande… Tým, že ani v púpavovom mede nie sú výlučky enzýmov, bielkovín a peptidov od včely medonosnej, tak to nie je med.

Už asi všetci vedia, že med sa nemá dávať do horúceho čaju, lebo stratí účinné látky. V niektorých článkoch na internete sa však uvádza, že z medu sa v takomto prípade vylúčia rakovinotvorné látky. Je to pravda? Môže nám med v horúcom čaji aj uškodiť?

To si nemyslím. Možno dané štúdie opisujú vznik hydroxymetylfurfuralu (HMF), čo predstavuje toxickú  aj karcinogénnu látku vznikajúcu pri zahrievaní medu, resp. dlhodobým skladovaním medu. HMF však vzniká aj pri pečení, alebo aj pri výrobe piva. Nemyslím si, že by jedna lyžička medu v horúcom čaji a jeho následná konzumácia spôsobovala nežiaduce účinky. Škoda je len v tom, že keď máte kvalitný med a dáte ho do horúceho čaju, tak ho zničíte. Budete mať v čaji chuť medu aj sladkosť, ale ak čakáte benefit v podobe antibakteriálneho pôsobenia, to určite nie. Preto je lepšie užívať med na lyžičke nalačno a nechať ho v ústach chvíľu pôsobiť. V mede je včelí enzým, ktorý spôsobuje produkciu antibakteriálnych látok a pôsobí takmer okamžite, behom niekoľkých sekúnd. Takže keď vás bolí hrdlo a necháte si med v ústach doňho stiecť, môže vám to pomôcť proti baktériám. Je publikovaná veľká metaanalýza z Oxfordu, kde vedci dokázali, že med znižuje príznaky infekcií horných dýchacích ciest. Správna konzumácia medu, čiže nie v horúcom čaji, pôsobí blahodarne. 

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)