Aj zimu na Karlštejne musíte zažiť. Preniesť sa do čias, keď Praha bola už veľké mesto a Berlín osada

Je jedno, či toto unikátne miesto v strede Európy navštívite v lete alebo v zime. Vždy je to výnimočný zážitok. Rozdiel je iba v tom, že sa musíte vhodne obliecť. No a v zime sa aj nemusíte predierať turistami zo všetkých kútov sveta. Napriek tomu, že tento vzácny hrad zo 14. storočia patrí medzi najnavštevovanejšie v Českej republike. Je to česká klasika, ktorá sa vám navždy votrie pod kožu. Domáci ho volajú aj klenot české země. Ak ste neholdovali dejepisu a histórii, toto je presne to miesto, kde vás to zamrzí.

Prijmite pozvanie na miesto, ktoré patrilo medzi najstráženejšie vo veľkej rímskej ríši.  Nechajte sa vtiahnuť do čias, keď Praha už bola veľkým mestom a Berlín len osadou.

Hrad Karlštejn pri príjazde do obce hneď nezazriete. Strategicky sa schováva na skale v priľahlých lesoch. Veď tam strážili najcennejšie klenoty kráľa Karola IV. .V prvom momente vás zaujmú vinohrady, ktoré sa rozkladajú na okolitých svahoch na jednej strane a jazero s príjemným hotelom na druhej, kde si okamžite v duchu začnete plánovať letný výlet.

Rozľahlé platené parkovisko aj s čistými toaletami vám najmä počas hlavnej turistickej sezóny garantujú, že tu zaparkujete ako ľudia, bez obavy, že vás odtiahnu. A áno, aj tej, kde si odskočiť…

Na hrad na koňoch

Neleniví turisti pôjdu pešo stredom obce až do hradu, deti či inak znevýhodnení sa môžu nechať vyviesť konským záprahom. Samozrejme, zadarmo to nie je. Za takúto jazdu si rovno na parkovisku zaplatíte 1 500,- Kč za celý voz. Ak máte šťastie a nájde sa niekto rovnako lenivý ako vy, cenu rozpočítajú podľa osôb. Kočiš bol veľmi príjemný pán, z ktorého bolo cítiť, že na históriu svojej krajiny je patrične pyšný. Počas jazdy sa mu ústa nezatvorili.

„Málokto vie, že úplne prvou stavbou tu bol kostol naľavo, ktorý vybudovali remeselníci ešte predtým, ako sa pustili do výstavby hradu. Chudáci, vlastne si ho potom ani neužili. Karol IV. ich vraj nechal vyvraždiť, nič nenechal na náhodu. Lebo aj keď sa hrad tváril inak, nemal vlastnú studňu a to bol obrovský problém. Remeselníci to sfalšovali tak, že do hradnej studne odviedli potok, ktorý však mohol ktokoľvek z vonku otráviť. A tak to kráľ musel vyriešiť veľmi rýchlo,“ zasmeje sa pán a švihne silné kone po zadkoch.

„Tu vám môžem zastaviť, tu je najlepší výhľad na hrad,” ponúkne sa milovník koní, ktorí urobil všetko preto, aby sme počas zimnej jazdy nezamrzli. Zababušil nás do deky a rozprával a rozprával. O vyvraždení robotníkov hovoril tak zaujato, až som v istom momente začala malinkej vnučke zapchávať uši. A to sa naša jazda stredovekom iba začala.  Okrem toho som celý čas myslela na to, ako tu mohli v takej zime fungovať bez zimného oblečenia, ako ho poznáme dnes.

Dokonalý manažér

Karlštejn sme navštívili aj v lete ešte pred pandémiou, keď sme sa doslova predierali turistami. Vtedy som frflala, aj keď mne veľa ľudí neprekáža, vtedy to však už bolo naozaj veľa. Čo by som dnes dala za to, keby som tú atmosféru mohla prežiť znova.

„Kráľ Karol IV. bol vždy dokonalý manažér, myslel na všetko. V jednej krčme neďaleko potom všetkých, ktorí o klamstve o studni na hrade vedeli, nechal otráviť a v druhej „hospode“ potom zasa nechal zabiť aj tých, ktorí ich otrávili,“ rozprával nám uznanlivo k zodpovednosti bývalého pána krajiny kočiš a ja som si prestávala byť istá, čo už je historický fakt a čo už povera. Hlavne, že to nepočula vnučka, aj keď sa bránila zubami nechtami mojim pritlačeným rukám na jej ušiach. Rozhodnutá za každú cenu ju uchrániť pre krvavou minulosťou.  

Predierať sa vianočne a zimne vyzdobeným podhradím slávneho hradu na koči bol skutočný zážitok. Zvuk kolies vozu a kopytá koní boli už iba čerešničkou na torte. Zatvorila som oči a na okamih sa preniesla do stredoveku a užívala si to. Samozrejme, predstavovala som si, že som jedna zo štyroch manželiek hradného pána a nie nejaká poddaná, ktorú práve vezú do žalára. Však čo si budeme, treba byť náročná vždy. Prehnaná skromnosť ešte nikomu nepomohla.

Nezameniteľná zima

Dokonalá vianočná výzdoba do studenej zimy jednoducho zapadala. Je dobré, že táto národná kultúrna pamiatka je pre turistov prístupná celoročne. Vianoce na Karlštejne sú jednoducho dokonalé.

„Keď sa budete vracať, určite sa zastavte v tomto malom rodinnom vinárstve. Majú výborné domáce víno,“ odporúča nám kočiš, na ktorého radu sme našťastie pri návrate nezabudli. Je naozaj výborné.  

Hlavně levně

Kočom sme míňali množstvo obchodíkov so suvenírmi a domácimi výrobkami, ktoré striedajú reštaurácie s typicky českým jedlom, ktoré vám zaťaží žalúdok ešte na ďalšie dva dni. Našli sme aj pizzeriu. Ale kto by si práve tu nepochutnal na Čechmi najobľúbenejšom jedle vyprážanom „smažáku“ (syre) či rezňoch alebo na vepřo knedlo zelo, bez ktorých sa nedeľa v českých domácnostiach do života ani nepočíta. V lete na terasách s výhľadom na hrad, v zime v teple aj s vareným „svařákom“ či presláveným českým pivom. Ceny sú podľa mňa prijateľné, aj keď domáci frflú. Ale aj bývalá ministerka financií ČR Schillerová povedala v parlamente, že Česi sú známi tým, že sú citliví na každý halier. „Hlavně levně“ u nich počujete všade.

Studené a dlhé nádvorie

Prichádzame na nádvorie, kde si kupujeme lístky na jeden z troch okruhov prehliadky. Pozerám na dva a pol ročnú vnučku a rozhodnem okamžite.  Najkratší je základný okruh Cisárska rezidencia Karola IV. S cenným vybavením zo 14. – 19. storočia. Na výberový okruh Karlštejnska hradná kaplnka so svetovými unikátmi musím zabudnúť. Vzhľadom na odborný výklad a dĺžku okruhu to totiž deťom do sedem rokov ani neodporúčajú. A po vežiach v chladnom prostredí sa mi behať s malinkou vnučkou nechcelo, takže opäť raz zasa v lete.

Vianočná výzdoba cisárskych komnát aj tak bola dokonalá. Dýchali úplne inou atmosférou ako v lete. Zima na Karlštejne je úžasná. Dospelým s deťmi však odporúčam si lístky rezervovať dopredu cez internet, aby s nimi nemuseli čakať na nádvorí, kým pre nich príde sprievodca. Niekedy to totiž trvá aj viac ako pol hodinu. Fajčiar s kávičkou to prežije, ale malé deti môžu mať problém aj keď sa tam priamo môžete občerstviť či zohriať pri hrnčeku teplého čaju či vína. Ak fúka a naozaj mrzne, nemusí to byť pre deti celkom príjemné.

Ach tá akustika

Prehliadka sa deťom bude určite páčiť. Aj akustika kráľovských miestností, kde sa tak ozýva dupot každej topánky, že ak vaše dieťa neobsedí, nemusí ani zo seba vydať hlások, aj tak bude znervózňovať celé osadenstvo. Na tom hrade sa kedysi nič neutajilo. Tam je jednoducho počuť všetko.

„Prosím, zoberte si to dieťa na ruky, chodí a počuť to,“ povedal nám sprievodca, ktorému sa mi nechcelo vysvetľovať, že som po operácii a mám to zakázané, manžel má zasa prasknutú platničku a dcéra hodinový okruh s vnučkou na rukách nezvládne. „Aj bez toho už nespala dva a pol roka, takže som rada, že pri výklade po stojačky nezaspí a nezrúti sa na zem, kde si o podlahu zo 14. storočia rozbije hlavu a budú tam mať toľko krvi, že to nezažil ani Karol IV.,“ pomyslela som si a spomenula si na sprievodkyňu z leta, ktorá deti evidentne milovala. Celá jej prednáška pripomínala skôr interaktívnu hru s deťmi, ako klasické „uspávanie hada“. Však aj ty, mladý muž, budeš raz mať deti, pomyslela som si.  

„To je rímsky cisár Karol IV.!“ vykríklo asi sedem ročné dievčatko a ja som sa zahanbila, že som to už nevedela, že pre mňa bol tento výnimočný panovník „len českým kráľom“. „A miloval všetky štyri svoje manželky, ktoré mu poumierali na choroby,“ nakladalo môjmu egu malé dievčatko ešte v lete, kedy som po prvý raz zauvažovala, či ma to učili zle, alebo som už začala zabúdať. Veď som z dejepisu zmaturovala na 1!

Cisár Karol a Slováci

Karol IV. je historickou postavou európskeho formátu a to, čo po sebe zanechal, ďaleko presahuje rámec jedného štátu. Patrí do duchovného a kultúrneho dedičstva celej Európy. Ako uviedli pre denník Pravda historici, o Karolovi IV. sa Slováci dozvedeli viac až po roku 1918 so vznikom ČSR a až potom sa základné vedomosti o ňom a jeho panovaní dostali do dejepisu a vštepovali ich deťom od školských lavíc. V prvej republike sa navyše uplatňovala teória o jednotnom československom národe, slovenský národ bol jeho „vetvou“. A československá štátnosť bola akoby pokračovaním českej štátnosti, tak ju však chápali Česi, už menej Slováci. Aj Karola vnímali rozdielne, prví ako otca vlasti, druhí skôr ako otčima. Podľa profesora Matúša Kučeru navštívil Slovensko niekoľkokrát, dobre poznal Považie a veľmi dôkladne sa zoznámil s vtedajšími komunikačnými spojmi západného Slovenska.

Unikátny hrad za 17 rokov

Hrad Karlštejn založil v roku 1348 a medzi českými hradmi má výnimočnú pozíciu, pretože tu dlhé roky ukrývali korunovačné klenoty s celým kráľovským bohatstvom. Celý areál dokončili v roku 1365. Viete si to predstaviť, že takýto hrad postavili bez dnešných technológií iba za 17 rokov? Koľko trvá dobudovanie diaľnice z Bratislavy do Košíc? Škoda, že to už nemôže okomentovať aj samotný cisár.  

Okruh bol opäť zážitkom aj v zime. S rozvoniavajúcou vianočnou výzdobou to malo presne tú rozprávkovú atmosféru, po ktorej asi všetci túžime hlavne v zime. Všetko bolo presne tak, ako malo byť. Aj pešia studená prechádzka podhradím s hradom po pravej strane, ktorý nám neustále pripomínal, kde „české země“ začínali a akú významnú úlohu vo svete zohrali.

Na začiatku husitských vojen boli z bezpečnostných dôvodov práve na tento hrad prevezené české korunovačné klenoty, ktoré tu s krátkymi prestávkami zostali uložené až takmer 200 rokov. Hrad prešiel niekoľkými rekonštrukciami aj zmenami štýlov. Po roku 1480 ho upravili do modernej podoby gotiky, v poslednej štvrtine 16. storočia  zasa renesancie. Dnešnú podobu dostal koncom 19. storočia. Odborné stavebné práce vtedy riadil  architekt Josef Mocker, ktorý mu vdýchol štýl purizmu. A presne tento štýl a jeho atmosféru vydychuje hrad dodnes.   

Stačí sa len zhlboka nadýchnuť

Karol IV. bol najstarší syn českého a poľského kráľa Jána Luxemburského a českej kráľovnej Elišky Přemyslovny. Karol IV. Luxemburský, luxemburský gróf, moravský markgróf, rímsky kráľ, český kráľ, lombardský kráľ, rímsko-nemecký cisár a arelatský kráľ sa narodil 14. mája 1316 v Prahe a dožil sa na tú dobu úctyhodných 62 rokov. Pochovaný je v Katedrále svatého Víta, Václava a Vojtěcha v Prahe.

Stačí sa len zhlboka nadýchnuť a na hrade Karlštejn zažijete to, čo málokde. Atmosféru jedinečného výletu aj v zime, rovno do čias, keď Praha bola veľkým mestom a Berlín ešte iba obyčajnou osadou. Uvedomiť si naplno výnimočnosť tohto panovníka pre jeho schopnosť, múdrosť, vzdelanosť, vizionárstvo aj láskavosť kráľa, ktorý nemal ľahké detstvo ani život, a ktorý odišiel ako každý.  Ako obyčajný človek, ktorému sa však dodnes klania v katedrále celý svet.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)