Veľvyslanec Rastislav Káčer: „Dnešná nová koalícia indivíduí z domu hrôzy nás vlečie za Ural.“

Autorom je Rastislav Káčer, veľvyslanec Slovenska v Českej republike a predseda GLOBSEC. Skúsený diplomat v roku 2020 vymenil po siedmich rokoch vo funkcii v Prahe dovtedajšieho veľvyslanca Petra Weissa. Veľvyslanec Rastislav Káčer sa po ukončení päťročného (2003-2008) pôsobenia vo funkcii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v USA pripojil k poradenskej spoločnosti FIPRA Slovakia – Public Policy & Regulatory Advisers, ktorá je súčasťou FIPRA Group – vedúcej európskej skupiny pôsobiacej v oblasti verejných a regulačných politík so špeciálnym zameraním na strategické vládne vzťahy. 

Zverejňujeme so súhlasom veľvyslanca SR v Českej republike Rastislava Káčera.

• Asi ako keď v komplikovanom vzťahu sa niekto vyhráža odchodom a zrazu mu partner povie, “tak teda pál do prdele”
• Kto toto v súčasnej vládnej koalícii nevidí a nechápe, nech sa vykašle na politiku a nech ide robiť niečo čomu rozumie
• Ak nepovieme jasné nie tomuto odpornému divadlu, nevymedzíme cirkusantov tam kam patria, tak si svoj štát nezaslúžime

Formálne sme štát

Slovensko je štát. Formálne isto. Má svoje územie, suverenitu, občanov a štátnu moc. My sme svoj štát získali tak trochu náhodou. Asi ako keď v komplikovanom vzťahu sa niekto vyhráža odchodom a zrazu mu partner povie, “tak teda pál do prdele” a zrazu je pred domom s dvoma kuframi a nevie, čo so svojou slobodou.

Nechceli sme štát ani pred 1918. Stačili by nám ústupky vlády v Budapešti a “Slovenské okolie”. Nebyť Čechov, našich emigrantov v USA, vzdelaných Slovákov ako Štefánik a prezidenta Wilsona (áno priatelia, AMERICKÉHO PREZIDENTA, nie ruského cára) – tak sme dnes zhruba niekoľko tisícový folklórny súbor a človek ako Fico, by bol angažovaný líder peštianskeho parlamentu, ktorý by nevedel po slovensky.

Máme hendikep, že sme si nikdy nespravovali štát. Nemáme na to návyky, nemáme na to strategicky uvažujúce elity. Keďže sme k nemu prišli, ako slepé kura k zrnu, ani si ho nevážime. Štát má mať svoj účel, však načo by nám inak bol? Elementárny účel je garantovať suverenitu, teritoriálnu integritu, ústavný poriadok a prosperitu. Toto je štátny záujem, la raison d’etat, la ragion di Stato, state interest. Náš ústavný poriadok je parlamentná demokracia, sme členom Európskej únie a našu bezpečnosť garantuje spojenecký záväzok krajín NATO.

Štát nám pristál na dvore

Bizarná politická koalícia

Štát nám akosi bez námahy a boja pristál na dvore, trápime sa s tým 30 rokov, ale nie neúspešne. Krátka a komplikovaná história Slovenska je doposiaľ celkom úspešný príbeh. Doposiaľ.

Lebo ostatné týždne a včerajšok mimoriadne – vylial z útrob Slovenska to najúbohejšie dno. Bizarná politická koalícia podporená luzou mávajúcou ruskými vlajkami, kosákmi a kladivami. V bizarnej koalícii chápem náckov. Sú konzistentní, demokracia im smrdí, na Západe sú nie druhá ale piata kategória (za Uralom možno druhá…). Čo dokáže nacizmus sme si už skúsili. Čo už chápem menej, je trojnásobný premiér, ktorý sa k demokracii, EÚ a NATO hlásil. Chcel do jadra Európy, za fotku v Bielom dome by sa plazil v bahne a keď bol premiér, zmluva s USA sa mu zdala dobrý nápad. Ale tento človek už bol asi všetko. Aj nomenklatúrny komunistický štréber, aj birmovaný katolík. Aj premiér s ťahom na jadro EÚ, aj bojovník proti nadvláde Bruselu. Aj podlízavý prosebník v USA, aj bojovník proti americkej invázii. Človek by si myslel, že sa to za jeden život ani nedá stihnúť, toľko kabátov prevrátiť.

Ďalší bývalý premiér bez hanby a kože na ksichte popiera sám seba a asistujú mu ľudia o ktorých som si myslel, že majú elementárnu príčetnosť a charakter. Omyl. Do toho vstupuje, asi úplne najbizarnejšie človek, ktorý má byť strážcom vynucovania zákonnosti a teda z princípu mimo politický boj. A človek sa pýta prečo to robí a kto ho drží za gule (obrazne aj doslovne).

Malo to byť…

Formálne sme štát. Parlamentná demokracia, ktorá si raz za štyri roky volí svojich zástupcov, aby spravovali tento náš štát. Malo by to byť tých 150 výnimočných, nadaných a schopných ľudí. Ak aktéri tohoto zlého divadla sú to najlepšie z nás, tak sa na to radšej vykašlime a zbaľme to. Dnešná nová koalícia indivíduí z domu hrôzy nás vlečie za Ural. Samozrejme, že hodinky chcú švajčiarske, auto nemecké, víno francúzske, oblek taliansky, lyžovať v Rakúsku, deti pošlú na školy v Británii a USA.

Odpudzujúca, nekultúrna, agresívna koalícia, ktorá sa narodila v boji proti imaginárnej americkej hrozbe, ohrozuje to, čo je náš štátny záujem. Našu teritoriálnu integritu, náš ústavný poriadok a našu prosperitu. Nejde o nič menej.

Kto toto v súčasnej vládnej koalícii nevidí a nechápe, nech sa vykašle na politiku a nech ide robiť niečo čomu rozumie. Nie Korčok, Naď, Čaputová a Heger sú vlastizradcovia. Toto sú ľudia, čo sa snažia, aby Slovensko bola bezpečná a suverénna krajina. Našu vlasť zrádza tá najdivnejšia zmeska. Zhnití, skorumpovaní, bezcharakterní, prevracači kabátov, bezbrehí populisti, pomätenci ku ktorým ešte nedorazila ani renesancia a humanizmus, nieto demokracia, odporní náckovia a užitoční idioti. Tých, ktorých sa to týka, vyberte si kam patríte.

Asi to beriem osobne

Dlhý text. Neviem kto dočíta až sem. Asi to beriem osobne. Ale strávil som 30 rokov v službe Slovensku. Venoval som veľa energie a času pre to, aby náš štát bol slobodný, bezpečný, prosperujúci a v dobrej spoločnosti iných štátov. Aby naše deti neodchádzali, ale cítili zmysel a chuť žiť na Slovensku a boli naň hrdí. Ak nepovieme jasné nie tomuto odpornému divadlu, nevymedzíme cirkusantov tam kam patria, tak si svoj štát nezaslúžime.

(Ak vás komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)