Pol kráľovstva za ortopéda či imunológa a celé, ak naňho nečakáte 2 mesiace
Neviete, čo sa stalo s tou vzletnou myšlienkou, že pacient už viac nebude blúdiť v zdravotnom systéme a nebude si musieť hľadať špecialistu sám? Lebo do reality sa zaručene nedostala. A tak trochu nechápem, kde sa zasekla. Čarovná formulka „nie sú na to peniaze“ tu predsa len neobstojí. Dobrá vôľa a ešte lepšia logistika by podľa mňa mohli stačiť. Veď napokon, pediatri takto bežne fungujú. Prečo to nejde u dospeláckych lekárov, je mi záhadou.
Keby som dostala čo len jediné euro zakaždým, keď sa ma niekto z mojich známych spýta, či nepoznám dobrého ortopéda alebo imunológa, ktorý berie nových pacientov, spolupracuje s poisťovňami a nečaká sa uňho na termín dlhšie ako dva mesiace, tak som za vodou. Žiaľ, vždy musím odpovedať, že nepoznám. A že keď takých nájdu, nech mi určite dajú vedieť. Zatiaľ mi však nedal vedieť nikto. A keď tak jedine s tým, že nakoniec skončili u súkromného lekára a celé vyšetrenie si kompletne zaplatili. V prípade ortopédov niekedy aj následnú operáciu a rehabilitáciu. Dali si to ako darček – namiesto rodinnej dovolenky pri mori.Škoda len, že z peňazí, ktoré takto zbytočne roky lejú do zdravotného poistenia, im dovolenku nezaplatí nikto.
Mali ste prísť, keď to bolo akútne…
Nedávno som prekonala akútny zápal štítnej žľazy. Teda takto… Mierne teploty, šialená bolesť krku, v oblasti štítnej žľazy dve zdureniny, ktorých keď som sa dotkla, od bolesti sa mi zatmilo pred očami. Lekárka ma poslala na ultrazvuk štítnej žľazy. Za 35 eur som si ho vybavila do dvoch týždňov. Lekár vyslovil podozrenie na akútny zápal štítnej žľazy a vraj mám ísť k endokrinológovi. Obvolala som ich zopár. Niektorí nových pacientov nebrali, ďalší mali voľný termín o štyri mesiace, napokon sa mi podarilo zohnať vyšetrenie s čakačkou len sedem týždňov. Parádička! Až na tú bolesť.
Takže na rad prišiel „doktor Google“. A je mi srdečne jedno, čo si o tom myslia lekári. Keď pre bolesť krku nemôžete spať, každá rada je lepšia ako nič. Kúpila som si odporúčané voľnopredajné lieky, užívala som ich dostatočne dlho a bolesť takmer úplne vymizla. Keď som následne išla k endokrinologičke, skonštatovala, že asi to naozaj bol akútny zápal, ktorý som prekonala, a teraz je už na ústupe. Ale keďže som už užívala lieky – ktoré by mi na to ona predpísala tiež – tak to už nevie posúdiť na sto percent. Vraj škoda, že som neprišla, keď to bolo akútne. „Rada by som prišla, ale nemali ste voľný termín,“ zašveholila som. Chápavo prikývla, ale to bolo všetko.
Výmenné lístky končia v kabelke
Známa sa mi nedávno posťažovala, že mala dvakrát zvýšenú hladinu cukru v krvi a jej všeobecný lekár jej vypísal výmenný lístok k diabetológovi. Vraj nech si nejakého nájde. Dvaja jej odporučili, nech skúsi inde. Mali plný stav. A tak hľadá ďalej. Alebo aj nie. Výmenný lístok má v kabelke a hovorí si, že to snáď nebude až také zlé a možno sa jej ten cukor v krvi upraví aj sám. Možno…
Úplne jej rozumiem. Tiež mám v kabelke nejaký výmenný lístok, ktorý už dávno neplatí.
Roky som na tlačových besedách počúvala ponosy lekárov, akí sú pacienti nezodpovední, ako kašlú na prevenciu, ako nechodia k špecialistom, keď ich tam pošle ich všeobecný lekár. A nechápala som, prečo sú tí ľudia takí blbí, že na to vyšetrenie nejdú. Dnes viem, že je to inak. Aj preto ma nesmierne potešili minuloročné vyhlásenia ministra zdravotníctva, že pacient už nebude blúdiť v systéme a špecialistu si nebude musieť hľadať sám. Dajte mi, prosím, vedieť, keď to už nebude len fikcia.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)