Denník zdeptanej matky: Sedí na plyne a je jej dobre (8. časť)

Priznám sa, geografia nikdy nepatrila k mojim obľúbeným predmetom. A tak som vôbec netušila, že Holandsko sa pýši druhým najväčším plynovým ložiskom na svete. Nachádza sa akurát v okolí mestečka, kde študuje moja dcéra. Tak jej vravím, nech začne kopať potrubie a trošku odloží na horšie časy, keď nám Putin zatvorí plynový kohútik.

Celkom dobre sa zabávame na tom, že dcéra sedí na plynovom ložisku a ani o tom netuší. Smiech ma prejde v okamihu, keď zistím, že ťažobná činnosť zapríčinila v minulosti v Holandsku sériu menších zemetrasení. Akože, decká, vážne? To mám teraz ku všetkým svojim obavám a katastrofickým scenárom pridať aj zemetrasenie?

Kamoška do mňa hučí, že mám myslieť pozitívne a dôverovať vesmíru. „Jaj, drahá moja, to sa ti hovorí, keď máš obe decká pri sebe,“ pomyslím si.  Lenže asi mi nič iné ani nezostane, pretože na všetky tie predstavy, čo by sa mohlo posrať, mi už fakt dochádza energia.

Dcéra mi zatiaľ posiela fotografie parku plného rozkvitnutých krókusov, narcisov a tulipánov. Mám pocit, že to tam rastie ako burina. Keďže park sa nachádza hneď pri internáte, cez deň sú lavičky plné študentov. Kým svieti slnko, učia sa vonku, keď zapadne, hromadne zaliezajú do knižnice. Zostávajú po nich len odpadkové koše plné jednorazových pohárov od kávy a obalov od lacných sendvičov. Čím viac pohárov od kávy, tým bližšie sú skúšky. Predstava, že by im niekto mohol stopnúť plyn ich vôbec netrápi. Keby im však stopli prísun kofeínu, zaručene spustia revolúciu.

Mierové rozhovory pri pohári vína

Poprosím o okamžité ukončenie vojny na Ukrajine. O-kam-ži-té!

Pýtam sa dcéry, čo robila minulý večer, keď mi neodpisovala na správy. „Boli sme piť s jednou ukrajinskou kamoškou. Dávame ju dokopy, je zrútená z vojny,“ odpovedá.

O pár dní spolu telefonujeme, tak sa znovu pýtam, čo robila. „Boli sme piť s dvoma ruskými študentmi. Dávame ich dokopy, sú zrútení z vojny,“ povie mi.

Mám taký pocit, že vinári a protialkoholické liečebne majú v tejto dobe nadbytok klientov. Fakt netúžim po tom, aby k nim patrila aj moja dcéra. Navrhnem jej, aby zrúteným ukrajinským a ruským priateľom vyjadrovali podporu pri pudingu či palacinkách. Evidentne si myslí, že pijem aj ja, keď mám takéto nápady.

Keď niekto vraví, že na peniazoch nezáleží, tak je mimo

Keď vidím, akým tempom rastú ceny benzínu a potravín, nesmierne ma teší, že Holanďania nezdvihli ceny za internát. Zatiaľ. Rátam každé euro a keď počúvam rodičov, ktorých decká tiež študujú v zahraničí, robia to tak všetci. Preto ma nesmierne pobavili výsledky sociologického výskumu, podľa ktorého vraj o štúdiu v zahraničí nerozhodujú financie. Nechápem, ako dospeli výskumníci k takýmto výsledkom, ale asi sa nepýtali všetkých tých deciek, ktoré nenastúpili na vytúžené štúdium v cudzine práve kvôli tomu, že ich rodičia na to nemali. Alebo keď nastúpili, po čase sa z neho museli vrátiť. Prípadne zmenili krajinu – Anglicko či Ameriku za lacnejšie Holandsko. Verte, nie je ich málo. V porovnaní so štúdiom doma sú to fakt dobré pálky. Nielen za ubytovanie, cestovanie a stravu, ale minule len za jednu učebnicu dcéra zacvakala 110 eur. Ešteže ju na konci roka bude môcť zase predať. Síce so zľavou, ale aj tak…

Takže pri decku študujúcom v zahraničí sú dve práce rodičov úplná normálka. Alebo kadejaké brigády a fušky.  A samotní študenti tiež popri štúdiu makajú. Sranda je, že ich hodinová mzda je neraz aj 3-krát vyššia ako tá, za ktorú pracujú ich rodičia. Čuduje sa ešte niekto, že až polovica z nich sa po štúdiách už domov nevráti?

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)