Znášam to čoraz horšie

Rovno z práce sme išli nakúpiť. Bolo niečo po piatej a ľudia dokupovali ešte posledné potraviny. Rovnako ako my. Unavení po celom dni práce. Niekto za počítačom, niekto rúbaním nekonečných liesok v záhrade. Aj malá vnučka sa zo škôlky vrátila uťahaná. Úmerne k veku spustila klasické večerné mrnčanie.

Po nákupoch sme si sadli do malej reštaurácie. Nič luxusné, ale zato veľmi chutné. Vstúpili sme do nej prví, plniť sa začala až po nás. Objednali si čapované a nealko, spravili objednávku jedla podľa škŕkajúcich žalúdkov. Veď sme naposledy raňajkovali.

Hladní a smädní

Po prvej polhodine objednávky nám doniesli piť, po druhej hlavné jedlo. Na predjedlo obsluha úplne zabudla. Mala totiž veľa práce s objednávkami donášky. 

Reštaurácia sa zaplnila. Po hodine sme jedlo dostali ako prví, keď sme odchádzali, jedlo na stole pribudlo iba na jednom stole. Zvyšok stále čakal. Napriek tomu som si atmosféru užívala plnými dúškami. Fascinovalo ma, ako sa nikto nesťažoval, nikto sa nepostavil a neodišiel, nikto personálu nenadával. A to aj napriek tomu, že niektorí ešte aj takmer hodinu po objednávke nemali ani čo piť.

Veď sa nikam neponáhľame

Ak sa niekto z nespokojnosti začal vrtieť, bola som to iba ja. Nenápadne som sa spýtala dcéry, či je tam taká rýchlosť servisu bežná. „Veď sa nikam neponáhľame, či áno?“  zasmiala sa a ja som sa aj trochu zahanbila. Samozrejme, že mala pravdu. Jediná som znervóznela, prečo to tak dlho trvá.

Fascinovalo ma ako sa nikto nesťažoval, nikto nenervačil. Nikto nevrčal na personál, ktorý nestíha asi vždy, rovnako, ako to poznáme aj z iných reštaurácií v Nórsku. Všetci pokojne sedeli. Predstavila som si, čo by na takú rýchlosť asi povedali zákazníci doma. Lebo toto som zažila v Nórsku, kde sa piesok sype a voda leje, nie naopak.

„Aký zásadný rozdiel vidíš medzi Nórskom a Slovenskom?“ spýtala som sa dcéry, ktorá bola napriek nekonečnému čakaniu na jedlo aj s malinkou unavenou vnučkou stále v pohode. „Zásadný. Na Slovensku sa všetci všade ponáhľajú, sú nervózni, zamračení, a hlavne nesmierne nevrelí,“ zareagovala dcéra, ktorá v Nórsku žije zopár rokov.

Poobzerala som sa okolo seba, kde ďalej hostia trpezlivo čakali na objednané jedlo. „Čo si myslíš, ako by asi reagovali u nás doma ľudia, keby na objednávku museli čakať tak dlho?“ položila som básnickú otázku, ktorá bola mierená aj na mňa. Veď som tam znervóznela jediná. Odpoveď je možno aj v rebríčku OSN najšťastnejších národov. Najšťastnejšou krajinou sveta sa v minuloročnom rebríčku zostavenom pre OSN už po štvrtýkrát stalo Fínsko. Za ním nasleduje Dánsko, Švajčiarsko, Island, Holandsko a Nórsko. Českej republike patrí 18. mesto.  Slovensko skončilo 34. .

Rozdiel v nastaveniach našich duší

Fascinuje ma pokojná atmosféra, ktorú v Škandinávii zažívam vždy a všade. A to do Nórska nechodím na dovolenky, ale Nórsko pravidelne žijem. A priznám sa, ten priepastný rozdiel v nastaveniach našich duší znášam čoraz horšie.

A potom som si spomenula, ako pred obchodom každý rok predávajú vianočné stromčeky. Len tak na ulici, nezamknuté a inak chránené pred zlodejmi. Jednoducho non-stop vystavené, mnohé rovno v stojanoch si tam do rána počkajú na nového majiteľa. Vraj sa ešte nikdy nestalo, že by ráno čo i len jeden chýbal.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)