Martin Klement: Vojna na Ukrajine zvyšuje záujem o bojové umenia. MMA priťahujú ľudí brutalitou

Zmiešané bojové umenia, MMA (z anglického Mixed Martial Arts), priťahujú ľudí vysokou mierou násilia a brutality. Je pravdepodobné, že k ich veľkej obľube prispeje aj súčasná politická kríza. „MMA možno považovať za akýsi meteorit, ktorý vletel do sústavy  tradičných bojových umení a začal ich zásadným spôsobom meniť,“ hovorí Martin Klement  z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied Českej republiky. Podľa jeho slov, je veľká šanca, že MMA sa časom pomocou nových pravidiel „zjemnia“ tak, ako sa to stalo napríklad pri boxe, ktorý bol kedysi tiež oveľa brutálnejší a krvavejší.

● Násilie je prirodzenou súčasťou našej spoločnosti, deti ho sledujú už v rozprávkach

● Aj box bol v 17.storočí brutálny, trvalo 100 rokov, kým v ňom zaviedli rukavice

● O MMA sa hovorí, že sú spoločenským fenoménom, avšak nie je to tak

● Amatérski zápasníci majú viac pravidiel ako profesionáli

● Diváci sledujú MMA z rôznych dôvodov, no niektorí len preto, lebo ich práve vysielajú v televízii

Každá doba má svoje obľúbené športy. Dnes k nim patria tvrdé zápasy vrátane MMA. V čom tkvie ich obľuba? 

Dôvodov je niekoľko, napríklad dlhodobá obľuba bojových umení v niektorých krajinách, ako sú Japonsko, Brazília alebo Južná Kórea. Tam je aj obľuba zápasov MMA oveľa vyššia než v ostatných štátoch. Ďalší dôvod je, že MMA je niečo nové a ponúka divákom to, čo v iných športoch nemôžu vidieť – reálne násilie a veľmi brutálne scény. Aj preto sa diváci pozerajú na zápasy MMA.

Je nejaké vysvetlenie, prečo stúpa obľuba MMA práve v poslednom čase?  

Určite to súvisí aj so vznikom organizácie UFC, ktorá usporadúva zápasy MMA a zároveň robí veľmi dômyselnú mediálnu stratégiu ako osloviť divákov. Propaguje zápasy na sociálnych sieťach, v televízii, pomocou plagátov či billboardov, čo má veľký dosah a tým stúpa aj počet divákov a obľuba týchto športov. 

NÁSILIE JE VŠADE OKOLO NÁS, PRETO PRENIKLO AJ DO ŠPORTU

Tento šport je založený na sile a boji. Vypovedá to niečo o nastavení dnešnej spoločnosti, keď sleduje práve zápasy MMA?

Treba povedať, že násilie je prirodzenou súčasťou našej spoločnosti. Už odmalička ho pasívne konzumujeme, pretože sa vyskytuje v rozprávkach, animovaných filmoch, počítačových hrách, akčných či hororových filmoch, v novinách aj v literatúre. Je preto prirodzené, že preniklo aj  do športu. U MMA zaráža len vysoká miera násilia a brutality, ale aj tá má svoje vysvetlenie. Podľa mňa je to dané tým, že tento šport je relatívne mladý, organizácia vznikla v 90. rokoch a bude trvať ešte nejaký čas, kým sa tento boj „zhumanizuje“ a stane sa menej brutálnym. Dá sa to odhadnúť na niekoľko desiatok rokov.

Na základe čoho sa dá očakávať, že sa tento šport zhumanizuje a klesne miera násilia v ňom?

Možno to porovnať s inými bojovými športmi, ako je napríklad box, ktorý vznikol v 17. storočí v Anglicku. Spočiatku bol tiež veľmi brutálny, mal minimálne limity, bojovalo sa napríklad holými rukami, čo spôsobovalo obom  zápasníkom  vždy značné zranenia, a len po 100 rokoch padlo rozhodnutie zaviesť boxovacie rukavice. Povedané slovami sociológa Norberta Eliasa, doba procesu civilizácie trvala veľmi dlho. V prípade MMA to možno bude rýchlejšie, ale nemožno to jednoznačne predpovedať. 

ČO ROBÍ ZO ZÁPASNÍKOV HVIEZDY?

Zápasníci MMA sú verejne známe osobnosti, často sú napríklad hosťami talk show. Čo z nich robí také hviezdy? 

Opäť je tých motívov veľa, určite sú to aj ich mimoriadne výkony, ktoré sú niekedy skutočne ohromujúce, ale môže to byť aj ich charizma alebo sympatie, čo môžeme vidieť aj v prípade českých zápasníkov Karlosa Vémolu alebo Jiřího Procházku.

Ďalším dôvodom môže byť už spomínaná propagácia zo strany organizácie UFC, ktorá veľmi zdarilo propaguje svojich zápasníkov v médiách, zapájajú sa do toho sponzori, časopisy a vzniká istá mašinéria, ktorá keď sa rozbehne, tak sa už nedá zastaviť. 

Môžu zápasníci slúžiť ako vzor pre mladých ľudí?

Môžu, aj keď sú to vzory veľmi problematické. Keď sa dívame na zápasy MMA, vidíme skutočne tvrdé súboje, pri ktorých dochádza k zraneniam, tečie pri nich krv. Preto dávať cielene mladým ľuďom týchto zápasníkov za vzor je problematické, no mládež si vyberá svoje vzory sama a nemožno ich v tom ovplyvňovať. 

Sú MMA stále hlavne šport alebo aj spoločenský fenomén? 

MMA boli uznané za šport, čiže oficiálne je to šport. Ako MMA sa nazýva najmä v anglo-americkom prostredí, inde sa o ňom hovorí skôr ako o free fight. A či je to spoločenský fenomén? To by som úplne netvrdil. Pretože pri spoločenskom fenoméne by som očakával, že má vplyv aj na módu, myslenie, či na umenie a to MMA ešte tak úplne nemá. Je ale pravda, že ide o zásadnú revolúciu v oblasti bojových športov.

MMA SPÔSOBILI REVOLÚCIU V BOJOVÝCH ŠPORTOCH

V čom?

Bojové športy sa dlhú dobu vyvíjali akoby veľmi uzavreté  a dochádzalo v ich rámci k určitému skostnateniu. MMA je založené na eklekticizme, to znamená, že si z každého druhu bojového štýlu vyberá nejaké techniky a dáva ich dohromady, čo zo zápasníkov MMA robí úplne iný typ bojovníkov, líšiaci sa napríklad od bojovníkov aikida, taekwonda a iných bojových štýlov a umení. Na základe MMA si dokonca tieto bojové štýly začali uvedomovať skostnatenosť niektorých svojich systémov a začali do tréningov zapájať aj techniky, ktoré sa dovtedy v danom odvetví nerozvíjali. Takže MMA možno skutočne považovať za akýsi meteorit, ktorý vletel do sústavy tradičných bojových umení a začal ich zásadným spôsobom meniť. 

Ako dlho budú podľa vás MMA obľúbeným športom? Možno z histórie odhadovať, podľa čoho sú nejaké športy bojových umení v kurze? 

Odhaduje sa to veľmi ťažko, pretože boli športy, ktoré mali potenciál byť veľmi populárne a dnes ich prakticky už nikto nepozná. A, naopak, vznikali športy, ktoré na začiatku nemali príliš šancu uspieť a dnes sú veľmi populárne. Možno predpokladať, že obľuba MMA bude stúpať, ak organizácia UFC bude pokračovať vo svojej  marketingovej stratégii. A domnievam sa tiež, že aj v súvislosti so súčasnou politickou krízou môže dôjsť k zvýšenej obľube tohto športu. V poslednom čase sa hovorilo, že po útoku Ruska na Ukrajinu sa ľudia začali prihlasovať do rôznych krúžkov sebaobrany či na kurzy streľby. Takže je možné, že aj to prispeje k obľube MMA. No aby sa stali skutočne masovým športom, je dôležité, aby vznikli pravidlá, ktoré obmedzia brutalitu. Síce už nejaké existujú, a to najmä pre amatérskych zápasníkov, ktorí majú viac pravidiel ako profesionáli, ale aj tak miera zraniteľnosti pri tomto športe je oveľa väčšia ako pri iných bojových športoch, o iných športových disciplínach ani nehovoriac. Keď časom dôjde pomocou pravidiel k obmedzeniu násilia, potom sa možno viac ľudí rozhodne vyskúšať si tento šport, prihlásiť sa do nejakého MMA krúžku, prípadne rodičia zveria deti trénerom tohto športu. 

NIEKTORÍ SA POZERAJÚ LEN Z ČISTEJ ZVEDAVOSTI

Dá sa povedať, kto sú najčastejšie diváci MMA zápasov? 

Pokiaľ viem, doteraz nebola uskutočnená žiadna sociologická analýza tejto témy, je teda ťažké vyvodiť nejaké závery. Keď sa len zbežne pozrieme do publika, vidíme, že v ňom prevládajú muži mladšieho a stredného veku, ale už nič nevieme povedať o tom, z akej sociálnej vrstvy pochádzajú či aké majú vzdelanie. Existuje jedna štúdia z roku 2009, ktorá sa snažila prísť tejto veci na kĺb a skúmala motívy, prečo sa diváci MMA skutočne pozerajú na zápasy. A vyšlo najavo, že mnoho divákov sa na ne pozerá preto, lebo sami kedysi robili nejaký bojový šport a teraz sú jednoducho zvedaví, ako sa určité techniky štýlu, ktorý sa učili, dajú využiť v praxi. To je istá indícia, ktorá nám hovorí, že tento šport je divácky atraktívny najmä pre ľudí, ktorí už majú skúsenosť s nejakým bojovým umením.

To však určite ale nie sú jediní diváci.

Samozrejme, toto nemusí platiť vždy. Určite je medzi divákmi aj dosť ľudí, ktorí sa na zápasy pozerajú len z obyčajnej zvedavosti. A napríklad už zmieňovaná štúdia z roku 2009 zistila, že okolo 20 percent divákov sa na zápas MMA dívalo jednoducho len preto, lebo to práve šlo v televízii. Čiže sledovali TV, prepínali programy a akurát dávali zápas MMA, tak si ho pozreli. A možno sa na to pozerali len raz a potom už nikdy viac. Veľký počet respondentov uviedol tiež zaujímavú odpoveď, že sa na zápas pozerali preto, lebo sa naň pozerali ich kamaráti alebo niekto z rodiny. Takže vidíme, že tie divácke motívy sú skutočne  rôznorodé a určite by si to zaslúžilo podniknúť hlbší sociologický výskum.

Zdroj: rozhovor Akademie věd ČR

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)