Koľkí z vás dostali taký list zo škôlky?

Letenky do Nórska na apríl už kúpené. Veď škôlka v septembri poslala rodičom plán na celý školský rok a v apríli je predsa ten deň. Deň starých rodičov a rodiny. A my tam predsa nemôžeme chýbať! Lebo v Nórsku je to tak, skúsení, starší aj starí ľudia sú pre spoločnosť a najmä výchovu nových generácií dôležití.

Tešíme sa na „náš familien deň”, kedy do škôlky prídu starí rodičia s misami jedla a iným pohostením a strávia so svojimi vnúčatami aspoň pol dňa v školskom zariadení. Budeme sa s deťmi hrať aj sledovať ako trávia čas, keď nie sú s najbližšími. Učíme sa aj nórsky, takže panie učiteľky aj deti nám opäť položia srdce na dlaň.

Atmosféra múdrej spoločnosti

Fascinuje nás, ako v „našej škôlke“ kladú dôraz na úctu k skúseným aj starším. Vlastne v celej nórskej spoločnosti. Ako deti od deviatich mesiacov (nástup do škôlky) učia úcte k starším. Tešíme sa na deň, keď spoznáme ďalšie rodiny a starých rodičov a budeme súčasťou spoločnosti, ktorá nám je nesmierne blízka. Že zažijeme to, čo sme nezažili a nezažívame na Slovensku.

Zakaždým, keď vnučku privezieme do škôlky, pocítime atmosféru múdrej spoločnosti, ktorá od malička nenecháva nič na náhodu. Na deti vplýva takou automatickou rôznorodosťou a pochopením až nám je ľúto, že takú tolerantnosť nezažívame doma ani dnes. A to všetko v úzkej symbióze s prírodou. Vnučka najradšej kreslí dúhu, lebo presne tak vidia deti svoj život v Nórsku. Veselý a pestrofarebný. Dokázali to aj v záhrade nórskej kráľovskej rodiny, kde postavili ihrisko presne podľa návrhov detí.  Taký iný svet a spoločnosť. Taký iný dôraz na hodnoty.

Obálky do celého sveta

Pred mesiacom nám do Prahy prišla obálka. Aj babke a dedkovi z druhej strany na Slovensku. Bola z Nórska. Všetkým starým rodičom zo škôlky ju zaslali panie učiteľky. Nech už žijú kdekoľvek na svete. Poslali maľby vnúčat, pekne podpísané aj s dátumom. Bol to najkrajší list aký sme kedy dostali. Okrem toho, že nám cudzia vyspelá spoločnosť dala pocítiť, akí sme pre ňu dôležití. Veď vplývame na ich obyvateľov a vzťah detí a starších generácií považujú za veľmi dôležitý. Bolo to najmilšie nórske gesto, aké sme doteraz zažili. A že ich ale bolo doteraz neúrekom! Ruku na srdce, koľkí z vás ste taký list mimo sviatkov dostali zo štátnej škôlky čo i len do susednej obce?

A možno to je naozaj iba o ľuďoch. Doma aj v práci. Za hranicami a aj na Slovensku.

Pohŕdanie pre vek

Kým list z Nórska cestoval, na slovenských sociálnych sieťach ma pre moje životné skúsenosti atakovali mladí ľudia najhrubšími invektívami. Na oslovenie stará pi… už nereagujem asi od mojich štyridsiatich siedmych rokov. Dnes mám 51 a už ma neuráža ani to, že by mi vraj mali zakázať voliť. Je mi to jedno, lebo už necítim, že by som patrila do rodnej spoločnosti. Nie je to paradox? Občas čítam, že za stav slovenskej spoločnosti môže moja generácia, a že kým nevymrie, nebude na Slovensku dobre. Pritom najhrubšie a najprimitívnejšie ataky aj s proruským teroristickým tónom mi adresujú mladí. Čo už, na Slovensku je to tak. Inak. Vraj by ľuďom po 50-tke mali zobrať volebné právo. V pohode, je mi to už jedno. Nech sa mladí na Slovensku majú dobre…

Tešíme sa na deň v Nórsku, keď v škôlke spoznáme ďalšie rodiny a starých rodičov a opäť budeme súčasťou spoločnosti, ktorá je nám nesmierne blízka. Že zažijeme to, čo sme nezažili a už evidentne nezažijeme na Slovensku. Som nesmierne vďačná, že to, po čom sme snívali doma od roku 1989 , zažívame aspoň za hranicami.   

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)