Lacný recept s príbehom: Pražienky – kukuričné placky
Pred preveľmi dávnymi rokmi som z platu sotva vyžila. Pôžičiek som mala vyše hlavy, ako naivná ručiteľka aj za druhých, a učila som sa vyrovnať s porevolučným obdobím, keď ešte neplatili žiadne pravidlá.
Chudoba nie je hanba
Zažila som časy, keď som si povedala, že to už nikdy nechcem zažiť, rozdeľovať si peniaze do obálok na šeky a to čo ostane vydeliť počtom dní, aby som deň pred výplatou mala ešte na jedlo. V peňaženke som denne nosila iba denný prídel, ktorý si môžem dovoliť minúť. A ak úplnou náhodou niečo ostalo, odložila som si to do „obálky šťastia“ na ešte horšie časy. Ak som rozdelila jeden pomaranč na dva dni, stalo sa mi aj také, že som ušetrila. To je však už našťastie minulosť. Dodnes som ale alergická na reakcie ľudí „ako sa ja mám dobre“ bez toho, že by tušili.
V mojich najťažších časoch života sa mi do rúk dostala kniha vydavateľstva Mladé letá od autora Petra Stoličného Kuchárska kniha pre nemajetných. Bez toho, že by o tom autor tušil ma zachránila. Na nie všetkých receptoch som si pochutila, ale hlavne, že som sa najedla. Dodnes však ostali recepty, na ktoré nedám dopustiť.
Racionálna antropofóbia
Dnes mám hojnosti ako nemá väčšina spoluobyvateľov. A som za to nesmierne vďačná. Najmä sama sebe, že napriek nesmierne ťažkému štartu v dospelosti som dokázala to, čo som dokázala a neskôr pre moju nesmiernu pracovitosť. Samozrejme aj manželovi. Na základe prežitého však nezabúdam na tých, ktorí na tejto ceste ku spokojnosti ešte len sú, alebo to u nich doma osud zariadil inak a nie pre vlastnú pohodlnosť či pestovanú neschopnosť sa nevedia vyhrabať z nedôstojného prežívania. Nechcem to už nikdy zažiť a denne prosím osud, aby si so mnou už nezahrával. Na druhej strane životná skúsenosť zo začiatku deväťdesiatych rokov ma dodnes drží pri zemi, aj keď pre objektívne dôvody reagujem niekedy až nadštandardne pravicovo. Dokonca sa musím priznať, že na vyplakávanie lenivých a neschopných ľudí som ostala až rezistentná a nesmierne alergická. Dokonca pri proruských slovenských hlupákoch, ktorí nám robia hanbu po celom svete a milovníkoch hoaxov začínam pociťovať už príznaky racionálnej antropofóbie (strach z ľudí). Ale ako sa poznám, poradím si aj s tým.
Pri neúmernom zdražovaní všetkého a najmä potravín som knihu s lacnými receptami vypátrala v antikvariáte opäť. Toto je prvý recept z nej, na ktorý spomínam dodnes s radosťou a pripomenul mi, ako už nikdy nechcem žiť.
Po rokoch sa zmenilo aj to, že som celiatička, takže ak sa vám také v živote stalo tiež stačí, tak hrubú múku len vymeníte za bezlepkovú na cestoviny, varenie a smaženie.
SUROVINY
600 g kukuričných zŕn, 100 g hrubej alebo bezlepkovej múky, 3 vajcia, 1 PL oleja, 1 ČL tymianu, tuk, soľ, strúhaný syr (môže aj nemusí)
POSTUP
- Kukuričné zrná poriadne vyvaríme vo vode do zmäknutia.
- Dôkladne ich premiešame až roztlačíme s múkou. Ak nevládzem rukou, použijem na to ručný drvič na zemiaky alebo ručný ponorný mixér.
- Pridáme tymian, olej, vajcia a soľ a zo zmesi vypracujeme pevné cesto, z ktorého tvarujeme malé okrúhle placky.
- Na panvici si rozpálime tuk a placky osmažíme z oboch strán.
- Ešte horúce posypeme strúhaným syrom, ktorý na horúcej placke krásne pustí. Ale ak už na syr nemáte, nič to, výborne chutia aj bez toho s teplým čajom.
Dobre vedieť
Placky môžete jesť samostatne alebo ich pripraviť ako prílohu k hlavnému jedlu. Nám chutia aj s tatárskou omáčkou, majonézou, alebo potreté bryndzou či cesnakovou nátierkou. Fantastické sú aj navrstvené: pražienka – šunka – syr – pražienka – syr a 2 až 3 minúty zapečené vo vyhriatej rúre na 200 stupňov Celzia.
(Ak vás tento recept zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)