Veľmi vám to prajem!

Stál na peróne a pozeral sa na mňa cez okno ako to dokáže len on. Ak nepomohla posunková reč, drobnosti sme si spresnili po telefóne. Ja potichu, aby som v železničnom vagóne nerušila ostatných. „A ja teba“, povedala som na záver do telefónu a zložila.

„To je krásne ako medzi vami ešte funguje chémia,“ obrátil sa na mňa sympatický tridsiatnik. Poďakovala som mu za milé slová a nezabudla potvrdiť, že mám nesmierne milujúceho manžela a život s ním je naozaj krásny.

Jeho údiv nad našou partnerskou komunikáciou ma neprekvapil. Stáva sa nám, že aj nezainteresovaní si všimnú ako veľmi si rozumieme a aj po dlhých rokoch milujeme. Začína ma ale prekvapovať, že v poslednom čase stretávam stále viac chlapov, ktorí neskrývajú to, ako je pre nich láska dôležitá. Mladých aj starých.

Ešte hľadá

„Veľmi vám to prajem,“ dodal mladý muž a ja som si uvedomila, ako málo ľudí to vlastne tak nezištne dokáže povedať a že to asi naozaj nie je také bežné. Zapriala som mu to isté, aby sa mu v živote podarilo nájsť presne to, čo by si v živote prial. Milo sa usmial.

Obaja sme evidentne cestovali na služobnú cestu. Vytiahli notebooky a začali pracovať. Vlak sa pohol, v kupé ostalo ticho. Možno pod vplyvom zážitku vyťukal číslo a zavolal niekomu, na komu mu evidentne záležalo. Telefonoval dlho, zaľúbene a chápavo. Po čase sa postavil, možno si vyznanie lásky nechal na súkromie prázdnej uličky vo vlaku. Vyzeral motivovane.

Mladé dievča sa v sedačke oproti usmialo, že „tuším ste ho s manželom inšpirovali“. 

Krásny život

Ak sme s manželom niekoho inšpirovali, ak sme niekomu urobili krásne ráno a možno mu naštartovali príjemný pracovný deň, mám z toho radosť.  Lebo čím viac spokojných ľudí v živote stretnete, tým krajšie sa bude žiť aj nám. Mám totiž takú skúsenosť, že najviac nám v živote závideli a ublížili nespokojní a nešťastní ľudia.

A asi sa zhodneme na tom, že tej nefalšovanej partnerskej lásky je v posledných rokoch akosi stále menej. Takže vám to nesmierne prajem. Prežiť život nepretržite milovaní. Je to naozaj krásny život a viem, že nás je našťastie takých viac.

P.S.

S tým štátnym českým dopravcom, s ktorým som cestovala na novinársky trip do Brna na pozvanie Českej centrály cestovného ruchu – CzechTourism Slovensko to vôbec nebolo zlé. Áno, presne s tými Českými dráhami, ktoré poslali naštvaný list slovenským železniciam, že máme tristný stav koľajníc a kazia im vlaky. A to sa ešte na pretras nedostali havarijné slovenské mosty, ktoré ohrozujú každý aj vlak, ktorý pod nimi alebo nad nimi práve prechádza.  

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)