Gitarista Peter Bič takmer zomrel. A nie raz. Vie čo je pokora

Už roky patrí k našim najžiadanejším gitaristom. Počas kariéry hral s Janou Kirschner, Petrom Lipom, Rišom Müllerom a dlhé roky bol aj členom kultovej kapely IMT Smile. Založil vlastný Peter Bič Project, s ktorým prerazil aj v zahraničí. Peter Bič sa neraz ocitol medzi životom a smrťou, v mladosti žil totiž na hrane. Dnes tvrdí, že je pre neho najpodstatnejšia práve pokora…

Štyridsaťtriročný Peter Bič patrí k najlepším gitaristom na Slovensku. Pochádza z hudobníckej rodiny, veľa príbuzných sa úspešne venovalo hudbe. Jeho rodičia boli obaja učiteľmi, otec bol dokonca úspešným športovcom a hudobníkom. „Mama bola profesorkou na gymnáziu. Učila ruštinu a slovenčinu. Môj otec napriek tomu, že bol muzikantom, bol aj veľkým športovcom, čo je pomerne zvláštna kombinácia. Dnes už všetci športujú, no kedysi muzikanti žili rock and roll. Otec však bol abstinent, nefajčil a športoval. Čiže keď prišiel na nejakú spevácku súťaž, tak skôr robil saltá a vedel urobiť veľkú šou. Od detstva sa motám v hudbe, všetko okolo mňa bolo spojené práve s hudbou,“ začína svoje rozprávanie Peter Bič.

Otec plával, venoval sa boxu a preto aj svojich dvoch synov učil láske k pohybu. Peťo dokonca osem rokov chodieval na plávanie, ktoré ho však veľmi nebavilo. Túžil robiť kvalitnú hudbu. V tom čase totiž vyrastal na slávnych kapelách ako AC/DC, Kiss či Deep Purple. „Otec mi často vravieval, že môžem v živote robiť maséra, vraj budem masírovať krásne ženy a budem si to užívať. Potom zvykol hovoriť, že môžem byť farárom, lebo tí na pohľad nič nerobia. Vždy som však túžil po hudbe a napokon som si svoj sen aj splnil,“ tvrdí Peťo.

Jeho mama vraj bola voľnomyšlienkarka, ktorá milovala kvalitnú literatúru. „Vždy mi bola obrovskou oporou, vždy mi radila a podporovala ma. Mali sme obdobie, keď sme sa pár rokov veľmi nerozprávali, pretože som mal divokú pubertu. Časom som však pochopil, aká je v mojom živote dôležitá…“ Otec však bol na svojich synov veľmi prísny. „Keď som cvičil husle či klavír, tak bol schopný pri mne sedieť aj tri hodiny,“ spomína hudobník. Tvrdý dril sa mu neskôr v živote oplatil. Možno aj vďaka výchove, ktorá mala svoje pravidlá, dnes Bič patrí medzi muzikantskú špičku.

Kariéra nie len pre peniaze

Peter Bič podobne ako mnoho ďalších muzikantov vyštudoval konzervatórium. Jeho spolužiakom bol vtedy aj Miro Tásler. Spoločne hrávali dobrú hudbu. Frontman IMT Smile Ivan Tásler bol Mirovým mladším bratom a veľmi túžil spievať. Toto priateľstvo z detstva bolo prvým krokom k založeniu známej slovenskej kapely IMT Smile.  „Mali sme školskú kapelu. Potom vzniklo IMT Smile, túto skupinu založili Miro s Ivanom. Do projektu ma prirodzene zavolali, lebo sme si jeden druhého vážili a chceli sme hrať spolu. Hudobne sme si rozumeli,“ vysvetľuje Bič.

V čase, keď založili IMT Smile, u nás dominovali kapely ako Tublatanka či Elán. „Túžili sme hrať a chceli sme byť v muzike tí najlepší. Myslím si, že práve IMT Smile za posledných 20 rokov výrazne ovplyvnila slovenskú hudobnú scénu,“ domnieva sa gitarista.

Počas kariéry sprevádzal veľké osobnosti našej hudobnej scény. Spolupracoval s Janou Kirschner, Rišom Müllerom či Katkou Korček. „Všetci sme mali rôzne obdobia. Chceli sme robiť kvalitnú hudbu a žili sme len pre ňu. Nie je to len o peniazoch. Ja ako gitarista som si chcel vyskúšať hrať s tými najlepšími. Jana Kirschner sa výborne vypracovala a keď som pracoval s Richardom Müllerom, tak bol na vrchole hudobnej kariéry. Vždy som hral len s áčkovými ľuďmi,“ vraví Peťo Bič. Tieto rôznorodé spolupráce ho veľmi veľa naučili a má pocit, že každej jednej práci vedel dodať ten správny punc a drive. V začiatkoch kariéry sa stretol aj s Katkou Knechtovou, ktorá bola v IMT Smile vokalistkou. Dnes je na vlastných nohách, patrí k top slovenským speváčkam a Peter má na ňu len tie najlepšie spomienky.

„My sme vlastne vytvorili hudbu, ktorá vznikla po socializme. Katka mala vtedy len 14 rokov a Ivan Tásler o dva roky viac. Každý z nás mal pocit, že môže robiť, čo chce. Katka časom z kapely odišla a založila skupinu Peha. Dodnes si vážim tých ľudí, ktorí vydržali. Išli sme si za svojím cieľom. Všetci sú dnes úspešní. No pravdou je, že keď sme začínali, tak sme boli deťmi. Chceli sme sa zabaviť, hrať a ukázať, že v nás niečo je. Stvorili sme novú éru slovenskej hudobnej scény,“ myslí si.

K spomienkam Petra Biča patrí aj spolupráca s Rišom Müllerom. Bol to práve on, ktorý s ním hral, keď sa známy spevák vyzliekol na koncerte úplne donaha.  „To sú vždy trošku šokové veci. Osobne si myslím, že to patrí k rock and rollu a patrí to aj k hudbe. Richard bol vždy trošku kontroverzný, vždy išiel iným smerom, ako sme šli všetci. Skrátka sa niekedy vyzliekol. Niekedy povedal, čo si myslel. Umelci však môžu byť takí… Nehovorím, že by sa mali vyzliekať na každom rohu, ale myslím si, že je to ok. Je to šou a je to šoubiznis. Treba si za tým stáť…“ zamýšľa sa známy gitarista. Richarda dodnes považuje za top umelca. Sám s ním absolvoval jedno turné a nahrávanie albumu. Podľa Petra je mega talentovaný a vždy bol pre svoje okolie nielen inšpiratívny, ale aj zaujímavý. Či po hudobnej alebo ľudskej stránke.

Svetový úspech

Jeden z našich top gitaristov síce strávil mnoho rokov v kapele IMT Smile, svetový úspech však dosiahol až s vlastnou skupinou Peter Bič Project. Keď naspievali pieseň Hey now, tak si mnohí slovenskí rozhlasoví dramaturgovia mysleli, že ide o zahraničnú skupinu.

Celé hudobné zoskupenie vzniklo tak, že Peťo odkladal svoje skladby jednoducho do šuflíka. Časom však mal potrebu, aby sa skladby dostali von a aby ich mohli vnímať aj fanúšikovia. Celý projekt sa zrodil na základe lásky k hudbe. Úspech bol neočakávaný, no o to príjemnejší.

Peter Bič Project zaujali aj v zahraničí. Hrali ich v Dánsku, USA a vystupovali v Poľsku. „V roku 2014 som si povedal, že je pre mňa môj život v úplnej pohodičke. Prišiel som do cudzej krajiny, kde sme mali na koncerte 25 000 ľudí a boli sme hlavnou hviezdou večera. Fanúšikovia spievali naše texty. Vtedy som si povedal, že čo viac si v živote môžem priať. Bolo to naozaj magické,“ spomína muzikant. Ako skupina si síce užili veľkú slávu, no pracujú rovnako svedomito aj naďalej.

Pred časom skupina prešla aj výraznejšou zmenou. Pár hudobníkov sa vystriedalo. Namiesto Dášky Kostovčík do skupiny nastúpila mladá talentovaná speváčka Victoria, ktorá je zaujímavá nielen rozsahom, ale aj vizuálne. „Všetci si o mne myslia, že rád objavujem nových ľudí. No nie je to celkom tak. Domnievam sa, že ľudia sa v živote priťahujú, podobne, ako si do života vieme pritiahnuť niektoré veci. Skôr je to o určitých vibráciách, ktoré sa spájajú v hudbe, živote alebo rodine,“ vraví Peter.

Na obyčajné náhody jednoducho neverí. Sám má rád v živote zmeny. Veľmi sa bránil podobnému štýlu piesní, ako sa to kedysi stalo skupine Aerosmith, ktorá v istom čase zložila viacero veľmi podobných slaďákov.  „Nemyslím si, že Peter Bič Project je zaškatuľkovaná kapela. Každá pesnička je iná. Tak žijem a chcem to aj ľuďom takto odovzdať…“

Život na hrane

Hoci kariéra a život Petra Biča vyzerajú na prvý pohľad rozprávkovo, nie vždy prežíval len ideálne situácie. Veľakrát žil na hrane a museli prísť rôzne životné facky či zlyhania, aby si skutočne uvedomil cenu ľudského života. V deviatich rokoch mal otravu alkoholom. „So všetkým som začal veľmi skoro. Doslova ma vychovala ulica. Vyrastal som na košickom sídlisku Nad jazerom a nebola to práve najbezpečnejšia štvrť. Mal som osem rokov a kamarátil som sa s takmer dospelými ľuďmi. Jeden fajčil, druhý mal motorku a tretí striedal frajerky. Mňa mali za takého benjamínka, ktorého chceli všetko naučiť,“ spomína si hudobník.

Na hrane medzi životom a smrťou sa ocitol vtedy, keď ho na koncerte s Katkou Korček kopol elektrický prúd. Vtedy sa ocitol v nemocnici a bol vo vážnom stave. „To, že ma kopol elektrický prúd a skoro som zomrel, je jedna vec. Už keď som mal deväť rokov a otravu alkoholom, tak to bolo zlé. Potom som sa niekoľkokrát otrávil liekmi, nie však zámerne. Mal som na ne alergiu. Stále som sa s nejakými vecami zahrával.  Často ma to utvrdilo v mojej životnej ceste, že si musím dávať na niektoré veci pozor. Že to môže skončiť veľmi rýchlo,“ prezrádza gitarista.

Podľa neho by sme v živote mali robiť veci a povolania, ktoré nás bavia a napĺňajú. Aj on sám dostal od života facky. No vedel si z nich zobrať len to najlepšie. „Pokora je v živote najdôležitejšia.“ V budúcnosti by si ešte rád zahral s Cigánskymi diablami, no nebráni sa ani muzikálu. Hudba je pre neho neustále veľkou výzvou a inšpiráciou.

Autorka Petra Hüblová počas vysokej škole spolupracovala s printovými magazínmi aj médiami. Po skončení štúdia vystriedala viacero slovenských médií, vrátane rozhlasov a televízií. Dlhé roky sa zameriava na kultúru, šoubiznis a lifestyle. Vždy ju však priťahovali skutočné príbehy, osudy a život nezvyčajných ľudí.