Žiadosti o prácu vo viacerých krajinách naraz pribúdajú. Kde platiť sociálne odvody?
Sociálna poisťovňa už v roku 2019 zaznamenala výrazný nárast žiadostí občanov, ktorí vykonávajú činnosť vo viacerých štátoch EÚ a požiadali o určenie uplatniteľnej legislatívy (výsledkom je dokument A1 vystavený príslušnou inštitúciou). Tento dokument určuje, v ktorej krajine bude občan sociálne poistený a teda kde má odvádzať poistné. Kým v roku 2018 dostala Sociálna poisťovňa 29 216 takýchto žiadostí, o rok neskôr ich bolo až 41 180, čo predstavuje nárast o 11 964 žiadostí. nnn
Počet Slovákov odchádzajúcich do zahraničia prudko vzrástol
V pandemickom roku 2020 sa výrazný nárast odchádzajúcich Slovákov pracovať do zahraničia spomalil na 32 372 žiadostí, o rok neskôr začal opäť stúpať. V minulom roku sa žiadosti občanov, ktorí vykonávajú činnosť vo viacerých štátoch EÚ a požiadali o určenie uplatniteľnej legislatívy vyšplhal na 37 179 žiadostí a ich počet naďalej výrazne stúpa. Rastúci trend potvrdila pre Dalito.sk Jana Hrabková z tlačového oddelenia Sociálnej poisťovne.
Robíte za hranicami? Dávku v nezamestnanosti vám pridelia aj doma
Sociálnu poisťovňu sme požiadali, aby na konkrétnom prípade vysvetlila, aké možnosti má slovenský občan, ktorý si našiel zamestnanie s trvalým pracovným pomerom v krajine Európskej únie, ale na Slovensku napríklad nechce zrušiť živnosť, ktorú si môže dovoliť vykonávať mimo pracovnej doby v zahraničí, napríklad digitálnou formou. Slovenský občan má trvalý pobyt na Slovensku, prechodný napríklad v Českej republike (ČR). Na Slovensku doteraz ako živnostník (SZČO) riadne platil a platí dane, odvody aj zdravotné poistenie. Ako SZČO sa doteraz živil prácou za počítačom, v prípade potreby dochádza na Slovensko. V Českej republike si však našiel aj trvalý pracovný úväzok (TPÚ), zabehnutú živnosť na Slovensku však zvláda aj popri tom.
Môže vôbec občan SR-živnostník naďalej pôsobiť ako živnostník v SR a zároveň byť zamestnaný na TPÚ aj v Českej republike?
Áno, môže. Len je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia PD A1, keďže nie je možné, aby bol súbežne poistený v dvoch členských štátoch EÚ. Na základe vystavenej PD A1 bude určená legislatíva štátu, v ktorom bude poistený ako zamestnanec a aj ako SZČO.
S nástupom do trvalého pracovného pomeru v ČR mu vznikajú aj iné ohlasovacie či odhlasovacie dôvody v slovenskej Sociálnej poisťovni ak nechce živnosť v SR ukončiť?
V takom prípade treba požiadať inštitúciu sociálneho zabezpečenia v štáte, kde má bydlisko, o tzv. určenie uplatniteľnej legislatívy, teda o vystavenie potvrdenia PD A1. Napríklad formulár PD A1 s určenou českou legislatívou by Vami uvedenej osobe slúžil ako potvrdenie o tom, že počas celej doby výkonu práce ako SZČO/zamestnanec bude podliehať českým právnym predpisom sociálneho zabezpečenia a bola by tak oslobodená od platenia do sociálneho zabezpečenia na Slovensku, v ktorom tiež vykonáva činnosť. Takže občan SR – SZČO môže zároveň aj naďalej pôsobiť ako zamestnanec v ČR. Odvody bude táto osoba platiť výlučne v Českej republike.
Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy sa podáva v mieste bydliska osoby. Podotýkame, že bydlisko v zmysle európskej legislatívy je miesto, kde osoba zvyčajne býva, kde má rodinu, majetok, stredisko svojich životných záujmov. Bydlisko nie je totožné s trvalým pobytom. V prípade bydliska na Slovensku sa situácia oznamuje Sociálnej poisťovni, ústredie prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne podaním konkrétnej žiadosti. Žiadosti sú k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Link na žiadosť je tu: https://www.socpoist.sk/api/idsp/download/e4990f62-b653-4570-b659-5fd7ac005b84
Celkovo, existuje nejaký zoznam všetkých povinnosti, ktoré mu z takejto situácie prípadne vyplývajú?
Informácie k problematike práce v zahraničí a povinnostiam voči Sociálnej poisťovni podľa jednotlivých životných situácií sú klientom dostupné aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne tu:
Práca v EÚ Ako požiadať o PD A1 Idem do zahraničia pracovať
V prípade nejasností sa občan môže obrátiť na Informačno-poradenské centrum Sociálnej poisťovne alebo pobočku, kde mu zamestnanci poradia adresne podľa jeho konkrétnej životnej situácie.
Čo v prípade, ak živnostník v SR a zamestnanec v ČR ochorie a lekár ho prehlási za práceneschopného?
Nemocenské dávky môže poberať fyzická osoba iba v tom štáte, v ktorom je nemocensky poistená (podľa toho, kde jej bola určená príslušnosť platiť odvody). Ak je nemocensky poistená v Českej republike, nárok na nemocenské dávky na Slovensku jej nevznikne.
Je rozdiel v odvodoch, ak občan má v SR s.r.o. či je registrovaný ako SZČO a v susednom Česku aj trvalý pracovný pomer?
Čo sa týka tejto otázky, záleží od toho, aká bude určená legislatíva členského štátu. Ak by išlo o situáciu súbehu konateľa s postavením zamestnanca a SZČO na území Slovenska a trvalého pracovného pomeru v ČR, tak v prípade určenia českej legislatívy by táto osoba aj z titulu konateľa, SZČO a zamestnanca spadala pod český systém sociálneho zabezpečenia.
PN-ku preplatí SP aj v zahraničí. Pošle aj kontrolu
Ak by bola určená slovenská legislatíva, tak by spadala ako konateľ, SZČO a zamestnanec pod slovenský systém sociálneho zabezpečenia a platila by príslušné odvody zo všetkých troch postavení podľa slovenského zákona o sociálnom poistení.
Sociálna poisťovňa sa k českej legislatíve nevyjadruje, takže aký by bol rozdiel v odvodoch medzi slovenským a českým poistením nie je možné zodpovedať.
Čo v prípade, ak ide o slovenského občana ZŤP, ktorý v SR poberá invalidný dôchodok, zároveň je aj živnostník a v ČR si nájde adekvátnu prácu k svojmu zdravotnému hendikepu. Môže mu invalidný dôchodok prebrať česká poisťovňa alebo sa nič nemení a bude mu slovenský dôchodok vyplácaný ako doteraz?
Nič sa nemení. V prípade, ak poberáte invalidný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky a pracujete na území Českej republiky, invalidný dôchodok bude naďalej vyplácať Sociálna poisťovňa. Keď raz vznikne poistencovi nárok na dôchodok a jeho výplatu podľa právnych predpisov SR, poistenec môže žiť hocikde, pracovať hocikde (aj v dvoch štátoch naraz, ak je to možné), dôchodok mu stále bude vyplácať Sociálna poisťovňa (v rámci EÚ platia medzinárodné koordinačné nariadenia).
Je rozdiel, ak má občan SR naopak trvalý pobyt v ČR a na Slovensku prechodný, inak situácia ostáva presne tá istá?
V prípade bydliska na Slovensku sa situácia oznamuje Sociálnej poisťovni, ústredie prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na konkrétnej žiadosti. Žiadosti sú k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne (viď odpovede vyššie).
V ČR uvažujú o odchode do dôchodku až v 68 rokoch. Ak sa tak stane a slovenský občan dovŕši vek odchodu do dôchodku v SR napr. o dva roky skôr, to znamená, že sa mu bude vyplácať dôchodok zo SR už ako dôchodcovi a v ČR pracuje ďalej až do dovŕšenia miestneho dôchodkového veku.
Dôchodok za Slovenskej republiky Vám bude vyplácaný bez ohľadu na to, že ste v Českej republike ešte nedovŕšili dôchodkový vek podľa českej legislatívy.
Sú rozdiely aj medzi jednotlivými krajinami EÚ alebo máme s ČR mimoriadne medzištátne dohody?
V rámci medzinárodných legislatívnych vzťahov s Českou republikou nie sú nadštandardné vzťahy, na obe krajiny a aj vo vzťahoch medzi oboma krajinami sa vzťahujú tie isté pravidlá ako aj s ostatnými členskými štátmi EÚ.
(Ak sme vám pomohli, či vás tento rozhovor zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)