Talent nových golierov prekonáva vzdelanie
Títo ľudia sú výsledkom priemyselnej revolúcie, označujú ich ako nové goliere
- Talent prekonáva vzdelanie
- Z amatérov na expertov v odbore
- Pracovné ponuky bez diskriminácie
Modré, zelené, červené či biele goliere. Kategorizácia zamestnancov podľa ich stupňa pracovnej záťaže a vzdelania hýri pestrosťou. Ibaže nové goliere svoj farebný kód nemajú.
Ešte začiatkom minulého storočia podmienil rozmach priemyselnej revolúcie rozdiely medzi pracovnými triedami, ktoré bolo možné rozpoznať na základe ich pracovného odevu. S rozmachom nových technológií, zmien vo vzdelávacích systémoch a dostupnosťou informácií sa pracovný trh prispôsobuje požiadavkám štvrtej priemyselnej revolúcie. Pracovné sily pritom obsadzujú nové odvetvia. Členenie pracovných tried na modré a biele goliere prestáva byť univerzálne platné.
Do škály takzvaných golierov ale “nové goliere” z hľadiska tradičného systému až tak nezapadajú. Kariérna cesta takto označovaných zamestnancov má totiž množstvo odlišností už od začiatku a prepisuje definície toho, ako boli pracovné triedy kategorizované doposiaľ. To, kto tvorí vrstvu nových golierov, dokonca nezávisí ani od veku či priemyselného odvetvia, v ktorom pôsobia. Čo presne spája predstaviteľov tejto triedy?
Talent prekonáva vzdelanie
Nové goliere sú často otáznikmi. A to jednak z hľadiska personalistiky aj osobného kariérneho rozvoja. Ich budúci úspech a uplatnenie totiž nezávisia od akademického vzdelania či nadobudnutého titulu. No rovnako nebránia v jeho dosiahnutí. Zamestnanci a pracovníci, ktorí sa radia medzi nové goliere, sa vyznačujú talentom a schopnosťami osvojiť si v krátkom čase nové technické zručnosti. Sú formovateľní, avšak z hľadiska ich budúcej hodnoty pre firmy, môžu byť priam nenahraditeľní.
Nie nadarmo sa tento pojem zaužil najskôr v tech odvetví, keď v roku 2016 potrebovali v spoločnosti IBM obsadiť neuveriteľné množstvo pracovných miest, presahujúce podľa dostupných zdrojov viac ako 500 000 pozícií. Výkonná predsedkyňa predstavenstva IBM, Ginni Romettyová vtedy zaviedla zmeny v náboroch nových zamestnancov. Tým sa zaslúžila o to, že zmenu v paradigme následne prebral aj zvyšok pracovného trhu. Ako sa však prvá vlna nových golierov dostala k pracovným miestam, ktoré bolo dovtedy problémom obsadiť?
Ukázalo sa, že na trhu je dostatok vhodných adeptov, no príležitosti na ich uplatnenie si sabotovala samotná spoločnosť. Jej primárny talent pool bol totižto bezprostredne ochudobnený o šikovných ľudí. Príčinou ich neúspechu bolo automaticky to, že sa uchádzali o miesto bez požadovaného vzdelania.
Z amatérov na expertov v odbore
To, čo Romettyová dosiahla zavedením takzvaných new-collar jobs, bolo postupné kultivovanie prijatých uchádzačov. A na to, aby sa pracovné miesta v rýchlom čase obsadili, stačilo upraviť podmienky na prijatie. Tým sa záujem a zároveň aj distribúcia pracovných ponúk rozšírili aj medzi takých uchádzačov, ktorí nespĺňali pôvodné kritériá výberu.
IBM teda doslova otvorilo dvere generácií amatérov, ktorí sa vďaka informačnému boomu tretej priemyselnej revolúcie vzdelávali – či už prostredníctvom tutoriálov, online workshopov, alebo rekvalifikačných kurzov.
Viac sa dočítate v článku Títo ľudia sú výsledkom priemyselnej revolúcie, označujú ich ako nové goliere [pracuj.sk]