Kedy nemusíte platiť dane vo všetkých krajinách, v ktorých práve pracujete

Sociálna poisťovňa zaznamenala výrazný nárast žiadostí občanov, ktorí vykonávajú činnosť vo viacerých štátoch Európskej únie a preto požiadali o určenie uplatniteľnej legislatívy. Sociálna poisťovňa už v roku 2019 zaznamenala výrazný nárast takýchto žiadostí. V roku 2018 ich dostala Sociálna poisťovňa 29 216, o rok neskôr ich už bolo 41 180. 

Ako a kde platiť sociálne odvody v prípade, ak pracujete vo viacerých krajinách naraz sme vysvetlili v článku Žiadosti o prácu vo viacerých krajinách naraz pribúdajú. Kde platiť sociálne odvody? . Rovnako sme zodpovedali aj na čitateľské otázky, ako je to v tomto prípade s platbami do zdravotných poisťovní v článku Pozor na zložité povinnosti ak pracujete aj inde.

Dane všade a aj nie

Na základe rovnakých príkladov sme oslovili aj Finačnú správu SR, ako je to s daňovými povinnosťami, ak ste napríklad nastúpili v členskej krajine Európskej únie do trvalého pracovného pomeru (TPP), ale na Slovensku ste si ponechali napríklad aj živnosť, ktorá s TPP v zahraničí nemá nič spoločné.

„V prípade ak občan SR, ktorý má trvalý pobyt v SR a prechodný pobyt v ČR, je daňovým rezidentom SR a má slovenské živnostenské oprávnenie, pridelené DIČ, odvody na zdravotné a sociálne poistenie odvádza v SR,“ odpovedá na otázky čitateľov Dalito.sk Martina Rybanská, riaditeľka odboru Centrum komunikácie a podpory Finančnej správy SR.

Môže občan SR, ktorý je na Slovensku živnostníkom naďalej pôsobiť ako živnostník v SR a zároveň byť zamestnaný na TPP aj v ČR?

Rezident SR so slovenským živnostenským oprávnením môže byť súčasne zamestnaný v ČR na trvalý pracovný pomer. Vplyvom aktívnej politiky práce so zahraničím často daňový rezident SR poberá príjmy zo zahraničných zdrojov. Je dôležité správne stanoviť ich zdanenie. Ak daňovníkovi plynú príjmy nielen zo štátu, kde trvalo býva (zo SR), ale aj z iných štátov, kde pracuje, môžu tieto príjmy podliehať daňovej povinnosti podľa daňových predpisov v oboch štátoch. Na vylúčenie dvojitého zdanenia štáty uzatvárajú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Vyplávajú mu s nástupom do trvalého pracovného pomeru v ČR nejaké ohlasovacie či odhlasovacie povinnosti?

Rezidentovi SR pri nástupe do trvalého pracovného pomeru v ČR nevznikajú oznamovacie povinnosti voči správcovi dane v SR. Daňové vysporiadanie sa môže meniť v závislosti od skutočnosti, či rezident SR dosahuje príjmy zo živnosti vykonávanej na území SR alebo na území ČR. V prípade, ak ide o výkon živnosti na území ČR, rezident SR musí skúmať, či mu  z tohto dôvodu vznikne na území ČR stála prevádzkareň alebo nevznikne.

Takže si v tomto prípade svoje daňové povinnosti plní v oboch krajinách?

Daňový rezident SR dosiahnuté príjmy zo živnosti vykonávanej na území SR na základe slovenského živnostenského oprávnenia zdaňuje len v SR. Po skončení zdaňovacieho obdobia daňový rezident SR má povinnosť vysporiadať si na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typ B, do ktorého zahrnie nielen zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov na území SR (príjmy zo živnosti vykonávanej na území SR), ale aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (príjem zo závislej činnosti vykonávanej v ČR). 

Následne pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej v ČR daňovník za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia môže uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v zahraničí preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

Avšak, ak rezident SR vykonáva činnosť na základe slovenského živnostenského oprávnenia na území ČR, zdaňovanie tohto príjmu závisí od skutočnosti, či mu z uvedeného dôvodu vznikla na území ČR stála prevádzkareň alebo nie.

Ak daňovému rezidentovi SR vznikla stála prevádzkareň v ČR, potom príjmy prislúchajúce tejto stálej prevádzkarni sú zdaniteľné v ČR v zmysle českej daňovej legislatívy, pričom daňovník uplatní výdavky v zmysle českých daňových predpisov.

Po skončení zdaňovacieho obdobia rezident SR zahrnie do daňového priznania v SR svoje celosvetové príjmy, t. j. v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B uvedie zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR (ak mu nejaké plynuli), ale aj príjmy zo živnosti vykonávanej na území ČR prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Následne za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia rezident SR uplatní k príjmom z českej živnosti metódu zápočtu dane (v zmysle článku 22 zmluvy), pričom daň zaplatená v ČR sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v ČR vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Ak rezidentovi SR na území ČR nevznikla stála prevádzkareň, príjmy zo živnosti vykonávanej v ČR preto nie sú zdaniteľné v ČR. Rezident SR ich uvedie v daňovom priznaní len v SR a zdaní v zmysle slovenskej daňovej legislatívy. V takomto prípade metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia neuplatní, nakoľko nedochádza k dvojitému zdaneniu.

Sú medzi jednotlivými krajinami EÚ rozdiely alebo s ČR máme nadštandardné dohody z dôvodu mimoriadnych medzištátnych dohôd?

Vami popísaná situácia sa obdobne rieši aj s inými krajinami, s ktorými má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Je rozdiel ak má občan SR naopak – trvalý pobyt v ČR a na Slovensku prechodný, inak situácia ostáva presne rovnaká, teda živnosť aj v SR mimo TPM v ČR?

Nie je možné jednoznačne odpovedať – výsledok závisí od vyhodnotenia daňovej rezidencie daňovníka. V tomto prípade predpokladáme, že daňovník sa stal daňovým rezidentom ČR.

Ak rezident ČR poberá príjmy zo živnosti vykonávanej v ČR aj SR a súčasne príjmy zo závislej činnosti v ČR (TPP), musí postupovať podľa toho, či mu v SR vznikla stála prevádzkareň alebo nie. Ak daňovému rezidentovi ČR vznikla stála prevádzkareň v SR, potom príjmy prislúchajúce tejto stálej prevádzkarni sú zdaniteľné v SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy, pričom daňovník uplatní výdavky v zmysle slovenských daňových predpisov. Po skončení zdaňovacieho obdobia rezident ČR má povinnosť daňovo si vysporiadať v ČR všetky svoje celosvetové príjmy, t. j. aj príjmy zo živnosti vykonávanej na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne. Následne za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia rezident ČR uplatní k príjmom zo živnosti dosiahnutým prostredníctvom stálej prevádzkarne v SR metódu zápočtu dane (v zmysle článku 22 zmluvy).

Ak rezidentovi ČR na území SR nevznikla stála prevádzkareň, príjmy zo živnosti vykonávanej v SR nie sú zdaniteľné v SR. Rezident ČR ich uvedie v daňovom priznaní len v ČR a zdaní v zmysle českej daňovej legislatívy. V takomto prípade metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia neuplatní, nakoľko nedochádza k dvojitému zdaneniu.

(Ak sme vám pomohli, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)