Vokounová: „Panická úzkosť mi zmenila život a aj na Slovensku sa viem uživiť umením a poctivou prácou.“
Eva Vokounová sa netají tým, že panická úzkosť jej zmenila život. Vďaka nej pochopila, že vzťah k samej sebe je nezameniteľný. Myslí si, že žiadna žena by sa nemala odsúvať na druhú koľaj a sny je potrebné si plniť. Mladá umelkyňa sa dokázala predať svojimi originálnymi záušnicami (šperk za ucho – pozn. red.) aj na konzervatívnom Slovensku. A nebola to žiadna náhoda. Za celým svojim PR a marketingom stojí ona sama.
Záušnica vznikla z obyčajnej potreby tvoriť. Prečo práve tento druh šperku?
Od mala som nosila iné šaty ako ostatní, lebo mi ich šila moja mama. Patrila som k deťom, ktoré boli hlučné, optimistické a veselé. Jedného dňa sa však niečo zmenilo. Panická úzkosť. Vedela som, že svoj život chcem žiť ďalej s mojím povestným smiechom. Práca bola neoddeliteľnou súčasťou môjho sna. Vo výrobe náušníc som pociťovala uvoľnenie a slobodu. No netušila som, že sa šperkárstvom raz budem živiť. A vôbec som netušila, že práve záušnica bude pre môj život kľúčová.
Tvoje podnikanie si začala samovzdelávaním, lebo si nemala peniaze na drahé kurzy…
Som človek, ktorý hľadá cesty, ako veci vyriešiť. Vždy som našla lacnú a kvalitnú alternatívu. Vzdelávam sa doteraz, obdobie učenia nekončí. Veci okolo marketingu a sociálnych sietí sa rýchlo menia, nesmiem zaspať na vavrínoch. Pokiaľ chcem zlepšovať značku, musím stále študovať. Relatívne som už znalá témy, no nezastavujem sa. Vždy je niečo nové, čomu sa môžem priučiť. Bez napredovania to nemá zmysel.
Dnes sú v kurze motivačné videá a techniky, ktoré človeka inšpirujú. Využívaš aj túto oblasť napredovania?
Sú obdobia, kedy sa nám darí viac, inokedy menej. Premýšľame nad tým, ako obrátime každé euro. Je super, že som si zažila obdobia, kedy som skutočne nemala na všetko, čo som chcela. No v tých ťažších momentoch som aj ja potrebovala od niekoho počuť, že sa to dá. Že to pôjde a mám na to. Obľubujem prednášky od tých najlepších. Je milión videí s úspešnými ľuďmi a mňa motivovali. Nepustím si k práci film, ale využijem úplne zadarmo zaujímavú prednášku, ktorá mi niečo dá.
Sú to teórie a v tých existuje mnoho protirečení. Kým jeden úspešný človek tvrdí, že je potrebné riskovať a zadlžiť sa, iný to rezolútne odmieta.
Súhlasím, prednášky sú teórie a ja som si z nich vždy vybrala to, čo bolo blízke mne. A viac som to neriešila. Každý máme jedinečnú cestu. Niekto sa musí vyhrabať z dlhov, aby bol úspešný. Avšak moja cesta bola iná. Skôr som začala zarábať a dlhy som vnímala ako niečo nepredstaviteľné. Už keď som bola v období, že sa mi darilo, vždy sa vynorili nové oblasti, do ktorých som musela zainvestovať. Mala som stránku, no musela som si zaplatiť doménu a tak ďalej.
Kedy si už bola takpovediac za vodou alebo si mala minimálne pocit, že si v zisku?
Úprimne môžem prehlásiť, že tento rok. Po štyroch rokoch som v pohode. Nie úplne za vodou, no som veľmi spokojná.
Prezraď spôsob predávania svojej značky, keďže si v tom sama.
Najlepšou reklamou sú ľudia, ktorým sa produkt páči a odporúčajú ho ďalej. No keďže som veľmi aktívna, robila som si sama PR. Sama za seba som písala do médií, aby o mne písali (smiech.) A vôbec sa za to nehanbím. Ľudia, ktorí robia v médiách, nemajú čas na to, aby stále hľadali nové tipy na články. Poznám veľa ľudí, ktorí sú fantastickí v tom, čo robia, no písať o sebe im príde pod ich úroveň. Ja to však vnímam inak. Pokiaľ by som to nerobila, dnes by som nepovedala, že už som v pohode. Môžete vyrábať krásne veci ,no ľudia to nemusia kupovať. A nie preto, že to nie je dobré, ale preto, že o tom nevedia! Je super, že máte web stránku, to však nie je všetko. Marketing je skutočne veľmi dôležitý.
Aké to bolo, keď ti z tvojej hromady mailov konečne niekto odpísal?
Ihneď som volala kamarátke. Zo začiatku to boli len malé zmienky v podobe mini obrázkov niekde v novinách či na webe. Bola som nesmierne šťastná. Rok po mojom prvom rozhovore v tlači som sa dostala na Miss 2014. Bolo to neuveriteľné: moje vyrábanie záušníc doma v obývačke sa dostalo tak ďaleko (smiech).
A ako sa to dostalo k riaditeľke Miss?
Stretla som sa v televíznej relácii so známou moderátorkou Lenkou Šoóšovou. Neskôr sa pochválila riaditeľke Miss mojou záušnicou a tá ma potom oslovila.
Vnímala si to ako splnenie sna alebo motiváciu? Musel to byť poriadny šok.
Posunulo ma to v tom, že som bola donútená manažovať a vylepšovať si značku. Okamžite som si obnovila web stránku, začala som renovovať škatuľky a aj samotný materiál. Dosiahla som síce niečo, no nezabudla som na malé veci, ktoré ma dostali k tým veľkým. Hoci to trvalo dlhšie, som presvedčená, že sny sa plnia.
Ako prebiehala samotná príprava na veľkolepej Miss?
Keď mi zavolala pani riaditeľka s tým, aké záušnice chce, dostala som šok. Ale veľmi pozitívny. Keď som ja, úzkostná Eva, prišla na skúšku a vo výťahu som stála s Karolínou Chomistekovou, neverila som tomu. Polovicu výrazov som nechápala a modelky s mojimi záušnicami, ktoré boli v tej dobe vďaka veľkosti a zdobeniu naozaj ťažké, tancovali celkom prudko. V tom momente som videla svoje šperky na zemi a mala som pocit, že som tam „mimo“. Priala som si, aby sa modelky cítili s mojimi šperkami pohodlne, no v istých chvíľach mi prebehlo hlavou, že za mnou príde režisér a bude mať odmietavý postoj. Tréma ma úplne dostala. Moja práca by vyšla navnivoč. Prebudil sa však vo mne hlas bojovníčky a tak som ešte na mieste (v noci po prvej generálke) záušnice došívala a dorábala. Dokážem improvizovať a to ma vždy zachráni (smiech.) Vravela som si, že to jednoducho dám a dala som to. Bol to stres, no vedela som, že je to moja šanca. A som za ňu nesmierne vďačná.
Vyrábaš a kreuješ svoju značku. To nie je jednoduché, nepremýšľaš nad pomocou?
Všetko robím sama. Je pravda, že niekedy nestíham, zatiaľ sa však tomu bránim. Som veľmi náročná a často sa mi stalo, že mi nafotili veci, ktoré sa mi nepáčili. Celkovo je to o tom, že len ja viem, koľko je za mojou značkou prebdených nocí, energie, učenia a práce. Nepustím von len tak hocičo, musí to byť v mojich očiach naozaj dobré, lebo tu ide o zodpovednosť za moju značku a jej komunikáciu so zákazníčkami, ktoré si vážim, a za meno, ktoré budujem roky. Preto, ak nevidím zápal u človeka, ktorý napríklad pre mňa fotí, nevidím nadšenie vložené do práce, víziu, odfotím si to radšej sama. Všetko, čo ide von, je istou formou komunikácie so zákazníčkami a ja si ich vážim, čiže nedokážem robiť nič, čo sa týka záušníc, len tak, hocijako. Musí to byť vynikajúce! Rada by som zostala v pozícii, že to robím sama.
Zatiaľ teda všetko zvládaš sama, s kým by si sa predsa niekedy spojila?
Vnímam svoju značku veľmi osobne. Aj svoje výrobky fotím na sebe. Tak moje zákazníčky môžu vidieť od koho záušnicu majú. Ide mi o to, aby sa z umenia, ktorým je ženská krása, nestala len manufaktúra a gýč. Baví ma, že sa so svojimi klientkami dokážem naladiť. Pošlú mi svoje fotografie a ja im navrhnem dizajn. Je to dôverné. Minule som vravela klientke, že by som nešla do kamienkov, ale skôr do prírodných materiálov a z nej vyšlo, že sa venuje indiánskej kultúre. Mám ešte aj ďalšie sny a vidím sa v tom sama. Verím, že budem niekedy pracovať s Borisom Hanečkom – to je môj veľký sen.
Dokázala si už v mladom veku to, čo mnohí ešte stále hľadajú. Ako reagovali na tvoj úspech priatelia?
Snažím sa úplne blokovať neprajných ľudí a nedržať to v hlave. Skôr som každým dňom nadšená tým, že prajnosť funguje. Toto sú pre mňa dôležité veci. Mať okolo seba ľudí, ktorí ma posúvajú vpred, nesúdia ma, jednoducho sú pri mne za každých okolností. Vieš, keď mi lekárka v 21 rokoch povedala, že panickou poruchou trpia niektorí ľudia celý život, vtedy som sa konečne naučila dôležitú vec, hovoriť ľuďom častejšie NIE.
Autorka: Simona Mižikárová
Môže vás zaujať:
Prišli o zdravie, muža aj súkromie. Ženy, ktoré sa neboja tvoriť