Jordánsko inak, púštne kráľovstvo, ktoré vyráža dych
Autorka: RADKA BAČÍKOVÁ
Aj keď rozlohu Jordánska tvorí viac ako 90 percent púšť, jeho tehlová horúca farba vás opíja na každom kroku. Ak chcete trochu bližšie spoznať arabský svet, jeho kultúru, jedlo či zvyky, zažiť obrovský kus zaujímavej histórie a vidieť najzaujímavejšie miesta sveta v jednej krajine, vycestujte práve do Jordánska. Je to mimoriadne zážitková a zároveň najbezpečnejšia a najstabilnejšia krajina Blízkeho východu. Leží na Arabskom polostrove a je od nás vzdialená necelé štyri hodiny lietadlom.
„Thank you,“ povedalo mi asi deväť ročné malé, špinavé, jordánske dievčatko, ktorému som pomohla vyjsť na múrik zrúcanín rímskeho divadla v očarujúcej jordánskej Petre. Predávalo tam turistom kresťanské knižky a celý deň behalo po prašnej ceste a liezlo po skalách všade, kde bol aspoň náznak potenciálneho obchodu.
Bol utorok a starobylá Petra bola plná domácich detí, ktoré namiesto do školy posielajú rodičia medzi turistov zarábať. Stále vysoká mnohodetnosť v Jordánsku (3,5 dieťaťa na rodinu) mnohým rodinám neumožňuje posielať do školy všetky deti. Učí ich život. A ako som mohla vidieť, už v pomerne nízkom veku sa v ňom celkom dobre obracajú.
Nezabudnuteľná Petra
Navštíviť Petru bolo ako stať sa na chvíľu súčasťou komparzu pri natáčaní filmu Indiana Jones. V tomto skalnatom meste to tak dýcha minulosťou, že totálne zabudnete na to, odkiaľ ste prišli.
Petra, v preklade Skala, je dozaista najväčším klenotom Jordánskeho kráľovstva. Do skál vtesané mesto je úplne oprávnene novodobým divom sveta. A patrí aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Už v 7. storočí p.n.l. ho obývala civilizácia Nabatejcov, ale neustále vojny a neskoršie obrovské zemetrasenie akoby ho vymazali z povrchu zemského. Jeho zrúcaniny znovuobjavili až v roku 1812. Dodnes sa podarilo odkryť asi len 20% z celého mesta.
Do Petry sme vstupovali úzkym, vyše kilometer dlhým kaňonom zvaným Siq, ktorý sa vinie vysokánskymi pieskovcovými skalami ako had.
Na jeho konci sme sa ocitli ako v rozprávke. Doslova nás ohromila monumentálna 40 metrov vysoká Pokladnica. Najviac zachovalá skulptúra Petry, ktorá je v pôvodnom stave ako ju pred 2000 rokmi do skaly vytesali. Keď sa pred ňu človek postaví, uvedomí si svoju skutočnú malosť.
A tu to len začalo
Nasledovala dlhá prašná, miestami ešte pôvodná, Rimanmi osadená, kamenná cesta za poznaním. Stovky hrobiek, ruín, chrámov, divadlo, kolonáda, fontány, množstvo skvostov postavených i vytesaných do mohutného pieskovca. Človek nevedel kam sa má skôr pozrieť, kam skôr vstúpiť. Očarujúce scenérie, dych vyrážajúce výhľady a nakoniec odvaha v horúcom slnečnom dni vybehnúť 850 schodov na dĺžke viac ako kilometer ku kláštoru Ad Deir, postaveného vo výške 1700 m n.m.
Kláštor Ad Deir
Cesta hore schodmi, v spoločnosti už len tých odvážnejších turistov, bola ako 45 minútová púť, so zastaveniami v chládku. Ten vytvárali stánky domorodých beduínov, ktorí tam predávali drobné občerstvenie, suveníry a polihovali celí zahalení v chládku na zemi. Ku kláštoru stúpali ľudia z celého sveta. Tí, ktorí sa vracali, nás povzbudzovali. Tí, ktorí sa nechali vyviezť na chrbte koňa či somárika, nás zas motivovali.
Zvieratá viedli prevažne deti. Nebolo pochýb, že to robia už celý svoj krátky život. No vidieť tieto zvieratá klusať hore-dole schodmi s nákladom tak, ako po rovine, bol pre nás tiež neskutočný zážitok. Bolo mi ich však nesmierne ľúto, keď sa pod chvíľou v skvelej akustike obrovských skál ozývalo ich zúfalé híkanie. Výstup na vrch skaly bol však zadosťučinením. Pohľad na Kláštor bol absolútne magický. Nabehali sme po Petre 22 kilometrov a nestihli sme vidieť všetko. To je určite jeden z dôvodov, prečo sa tam opäť musíme vrátiť.
Červené aj Mŕtve more
Aj keď je Jordánsko prevažne vnútrozemskou krajinou, ktorú z 90% tvoria púšte, má prístup až k dvom moriam. Červenému, ktoré je možno ešte vďaka až tak nerozšírenému turizmu krištáľovo čisté, a k Mŕtvemu moru, ktoré aspoň raz za život nevyskúšať by bol hriech. Je to totiž fenomén. Už Rimania si všimli, že v ňom nie je žiadny život a neudržia sa na ňom lode. A je to naozaj tak. Je totiž desaťkrát slanšie ako iné moria a má doslova olejovú konzistenciu. Nedá sa v ňom plávať ani potopiť. Len ležať ako v kresle, ľahučko sa nadnášať a absorbovať jeho liečivé účinky.
Morské a bahenné kúpele
Kvôli vysokému obsahu solí a minerálov sa v mori nedá ostať dlho. Odporúča sa maximálne dvadsaťminútový kúpeľ, potom sprcha sladkou vodou a procedúra sa môže zas po 20 minútach opakovať. Je to zábava, pri ktorej ale treba dávať veľký pozor na oči. Keď sa do nich slaná voda dostane, okamžite ju treba vymyť čistou vodou. A oko vás bude aj tak po celý zvyšok dňa štípať.
Vďaka svojmu zloženiu more výborne pôsobí na rôzne kožné ochorenia, reumu či artritídu. Kúpele sme striedali s kúrou z čierneho bahna, ktoré je extrémne bohaté na množstvo minerálov, najmä jód, bróm, síru a horčík. Natreli sme si ním celé telá a nechali pôsobiť jeho blahodarné účinky, kým celkom nevyschlo. Trochu sme sa obávali, či neomladneme až tak, že sa po jeho zmytí ani sami nespoznáme. 😊 Účinky mora sme však videli na vlastné oči. Starší pán o paličke z našej skupiny na druhý deň paličku odložil.
Mŕtve more vysychá
Nielen globálne otepľovanie a znížené množstvo zrážok spôsobilo, že Mŕtve more vysychá. Jeho hladina každým rokom približne o jeden meter klesá. Jej pokles za posledné roky spôsobil, že sa v strede mora objavil suchý pás pevniny, ktorý rozdeľuje more na severné a južné. Z južného sa toto liečivé bahno vo veľkom ťaží a používa sa na výrobu kozmetických prípravkov. Verejné pláže Mŕtve more už žiaľ nemá. Dostupné sú len z hotelov, ktoré k nim vybudovali prístup.
Pitná voda a biblická rieka Jordán
S pitnou vodou to v Jordánsku tiež nemajú ružové. Jedinou ich zásobárňou sladkej vody je rieka Jordán, ktorá okrem Jordánska zásobuje aj Izrael. Posvätná rieka, v ktorej pokrstili Ježiša Krista, a ktorá predstavuje hranicu medzi týmito dvomi štátmi, žiaľ mizne pred očami. Z biblicky známej veľrieky je dnes špinavý, páchnuci a vysychajúci potok, ktorý sa pri Jerichu vlieva do Mŕtveho mora. Oba štáty však túto „svätú vodu“ aj naďalej využívajú na krsty a vykonávajú v nej aj očistné kúpele.
Kým v rezortoch nedostatok vody nepocítite, Jordánsko obmedzilo jej prídel pre svojich obyvateľov. Tí majú k dispozícii tečúcu pitnú vodu len dvakrát do týždňa. Robia si preto jej zásoby v čase, keď je pustená, a zachytávajú si dažďovú vodu na strechách domov. Z vodovodu tečie všade voda pitná, turistom sa však piť neodporúča, lebo nie je nezávadná. A to najmä kvôli starým zaneseným potrubiam.
Cestovanie krajinou
Hoci sú krajiny Blízkeho východu v neustálych konfliktoch, Jordánsko je najbezpečnejšou a najstabilnejšou krajinou Arabského polostrova. S Izraelom má podpísanú mierovú dohodu a vzťahy medzi štátmi sú na politickej úrovni korektné. Keď sa však vyberiete na cesty krajinou na východnom brehu Jordánu, po celej dĺžke hranice s Izraelom uvidíte dlhý, asi tri metre vysoký ostnatý plot. A na druhej strane cesty kontrolné veže v pravidelný rozostupoch, z ktorých sa pohyb na hraniciach sleduje.
Vlaky nehľadajte
Doprava v Jordánsku je veľmi zážitková. Vlakom sa ale nikam nedostanete. Železničná trať je v krajine len jedna a tá na prepravu osôb neslúži. Môžete sa vybrať autobusom, alebo autom z požičovne. Dlhé kilometre vás bude sprevádzať pohľad na rôzne skalnaté formácie, púšte so suchými stromami a nakoniec aj bez nich. Náhle zbadáte veľkú nádrž zachytávajúcu vodu. Okolo nej sa miestami niečo zazelená a uvidíte tam pásť sa ťavy, somáre alebo kozy. V pomerne veľkých rozostupoch zazriete popri ceste, ale i ďaleko v púšti, biedne stany beduínov. Púštnych domorodcov žijúcich život, ktorého jednoduchosť vám až zovrie krk.
Pozor na ťavy
Pravidlá cestnej premávky sú veľmi benevolentné. Dopravné značenia nie sú povinné, ale odporúčané. Jazdiť po cestách sa preto oplatí pomalšie, lebo súčasťou cestnej premávky sú aj pasúce sa ťavy.
Vedeli ste, že sú to pomerne inteligentné zvieratá, ktoré keď sú ráno pustené na pašu, vrátia sa večer samé domov? Prechádzajú sa však s kľudom Angličana aj po cestách a vtedy môžete mať ako šofér veľký problém.
V Jordánsku má totiž každá ťava svojho majiteľa. Keď za bieleho dňa nejakú na ceste zrazíte, zaplatíte pokutu za dopravný incident až do výšky niekoľkých tisícok dolárov a poškodené auto si musíte opraviť na vlastné náklady. Škody na aute spôsobené zo stretu s ťavou sú z poistenia vylúčené. Naopak, ak sa vám takáto nehoda prihodí v noci, pokutu nezaplatíte a škodu na aute vám preplatí majiteľ ťavy, ktorý si zatúlanú ťavu na noc nedostatočne zabezpečil.
Mimochodom aj v Jordánsku sa niektorým ženám hovorí ťava. Na rozdiel od nás je to však lichôtka, ktorou obdarujú zdravú, dobre vyzerajúcu a šikovnú ženu. Zdravým, urasteným a silným chlapom zas kľudne môžete v Jordánsku povedať kôň. 😊
Kráľovské ďatle a najzaujímavejšie miesta sveta
Jordánske kráľovstvo nie je veľmi priemyselnou ani poľnohospodárskou krajinou. V nie veľmi priaznivých podmienkach sa im však podarí dopestovať najlepšie ďatle na svete. Rastú na palmách a rastú do veľkých rozmerov, preto sa im hovorí Kráľovské ďatle. A veru… sú jedny z najlepších aké ste kedy jedli.
Pre Jordánsko je turizmus veľmi dôležitým zdrojom príjmu. A že teda má čo ponúknuť! Historickými pamiatkami a unikátnymi miestami je to tu priam posiate.
Jordánsko milujú aj hollywoodski režiséri. Okrem filmu Indiana Jones tu nakrúcali aj film Transformers, či sci-fi trhák Marťan s Mattom Damonom. Nikde nenájdete dokonalejšiu krajinu ako z Marsu než tú, ktorú ponúka jordánska púšť Wadi Rum. A nájdete tu toho ešte omnoho viac. Tak si skontrolujte platnosť pasu a hor sa do Jordánska. Garantujem vám, že nikdy neoľutujete.
(Ak sa vám tento článok páčil, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)