Český historik neverí, že toľko Slovákov bolo v Rusku. Je rád, že keď sleduje sociálne siete, tak sa na nich Česi voči názoru Slovákov vymedzujú jasne a hlasno
„Stredná Európa od vstupu do Európskej únie zažila nárast nacionalizmu, ktorý sa prejavil vo všetkých jej štátoch, ale Slovensko je špecifické“, myslí si historik a publicista Pavel Kosatík. Neprehliadnuteľné sympatie mnohých obyvateľov Slovenska k Putinovmu Rusku podľa neho nepramení z dôvernej znalosti ruských pomerov, ale skôr z obáv, čo môže priniesť západná spoločnosť. V relácii ČT24 Interview hovoril aj o tom, kde sa to v Slovákoch berie, aj prečo sú napriek spoločnej histórii Čechov a Slovákov Česi ďalej a viac orientovaní na Západ.
Autor knihy Slovenské storočie alebo Slovensko 30 let poté má podľa jeho slov Slovensko veľmi rád. Je mu len ľúto, že silný nacionalizmus, vrátane Strednej Európy, nechali dôjsť tak ďaleko. Zosilňujúci nacionalizmus ho trápi aj pre zjednodušovanie.
Slovensko na pováženú
„Že v roku 2023 tak silným hlasom Slovensko volá po blízkosti s Putinovým Ruskom, ktoré je vo vojne aj s európskymi hodnotami, tak to je na pováženú. A to je niečo, voči čomu by sme sa mali vymedzovať a celá Únia by to mala tematizovať,“ povedal v štúdiu ČT24 rešpektovaný historik a demokrat.
„Vôbec nemám v pláne Slovákov o niečom poučovať, však aj my Česi sme na tom lepšie len o tri milimetre a až budú voľby u nás, bohvieako to dopadne s nami, takže na poučovanie tu nie je priestor, ale na solidaritu áno,“ zamyslel sa s tým, či ju česká politika dáva dosť najavo. Je rád, že keď sleduje sociálne siete, tak sa na nich Česi voči názoru Slovákov vymedzujú jasne a silno. „Som rád, že sme sa rozdelili, zaplať Pán Bůh a že tieto slovenské problémy nemáme,“ povedal Pavel Kosatík s tým, že aj keď sme sa rozdelili, sme v jednom európskom spoločenstve.
Pripomenul, že prvý atak na demokraciu so smerovaním Slovenska k Rusku krajina zažila už v roku 1998 počas mečiarizmu. Keby vtedy voliči zvolili opäť Vladimíra Mečiara, podľa neho by sme dnes v Európe nemali iba jedno Bielorusko, ale už dve.
Neverí, že toľko Slovákov bolo v Rusku
Náchylnosť Slovákov načúvať ruským a putinovským argumentom okomentoval s tým, že hlásateľom tejto myšlienky bol už Ľudovít Štúr.
„Reálne neviem odhadnúť, či to je fakt ich realistická sympatia k Rusku, lebo neverím, že 30% Slovákov bolo v Rusku a páčilo sa im tam a na základe toho si prajú, aby to na Slovensku vyzeralo rovnako ako v Rusku. Skôr si myslím, že majú strach z toho, čo vnímajú ako protipól Ruska, teda z USA a Západu a ich liberálnych hodnôt, ktoré stelesňujú. A tie nové veci, ktorým si myslia, že nebudú možno stačiť, však to tu nikdy nebolo, tak to je asi ten hlavný pól. Okrem toho majú historickú skúsenosť, ktorú si dnes už nepamätajú, ale niekto to tam môže mať ešte v génoch. Za Slovenského štátu, nech bol už aký, tak sa počas neho naučili prikrčiť sa až do SNP. A to prikrčenie sa im preháňalo cez tie hlavy slovenské ďalej a prenášali to aj na svoje deti, ktoré možno dnes aj niečo ovplyvňujú, že to je ten správny spôsob. Prikrčiť sa a počkať, až kým sa to preženie. No a to je postoj nie celkom produktívny v dnešnom svete,“ zamyslel sa publicista a potvrdil, že sympatie slovenskej spoločnosti k Rusku určite nevyplývajú zo znalosti ruských pomerov. „Veď symbolom toho je chlapík, ktorý preplával rieku do Ruska, kde ho zatkli a vyprával, aké hrôzy tam zažil,“ spresnil svoj názor.
Každý normálny chápe
Kondícia slovenskej spoločnosti podľa neho nie je zdravá, lebo každý normálny chápe, že prípadná slovenská neutralita by fungovať nemohla. Veď Rusko mieri jasným smerom a Slovensko je najbližšie na rade. Podľa neho by bolo naivné si predstavovať, že nejakou spoluprácou alebo uhýbaním sa, že sa Slováci zapáčia diktátorovi sa to nejako vyrieši a nejako to Slovákom akože ľahko prejde. Historik sa nikdy nevyhýbal temným scenárom Slovenska, stále však dúfa, že k nim nikdy nedôjde.
Fica dlhodobo označuje za populistu a jeho slová, ktoré naznačujú pomstu všetkým, ktorí by ho mohli trestnoprávne ohroziť, za divočinu ako podľa vzoru Mečiara a jeho noci dlhých nožov. Vtedy za jednu noc parlament totálne zmenil pomery na Slovensku. Spoločenské, hodnotové aj ekonomické.
„Viete, nemôžeme stále strašiť tým, že iba slovenský národ či občianstvo sú v katastrofálnom stave. Aj Česi majú škaredé veci, ale vždy pri porovnávaní Slovákov s nami ma štve, že Slováci majú v porovnaní s nami vždy viac energie ako Česi. A to je zvláštne. Môžete kritizovať, že s tou energiou často nezachádzajú dobre a v slovenskej politike sa to potom často prejavuje extrémnymi prvkami na super ľavicu alebo na super pravicu,“ poznamenal ešte pred voľbami Čech narodený v bývalom Československu.
Slovensko úplne zabúda
„Aj tak ma fascinuje, akoby tí ľudia na Slovensku úplne zabudli, s akou úľavou sa kedysi po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny zbavovali Fica. Asi niektorí nemajú takú pamäť ako si doba vyžaduje. Lebo on má naozaj veľkú výrečnosť a Fico dokáže zahrať aj morálku,“ zhodnotil Pavel Kosatík.
Na margo liberalizmu povedal, že je to podstata demokratického systému. Takže je o tom, že každý stojí o vlastné slobody a nechce nimi obmedzovať slobody druhých. „A prajem vám tie vaše, tak to je predsa základ každej demokratickej spoločnosti a to všetko sa premieta do starostlivosti o menšiny ako sú napríklad LGBT. Nemôžete robiť demokratickú politiku, kde to menšiny odskáču. Práve podľa situácie tých menšín alebo slabších, lebo to nie sú len menšiny, ale to sú aj ženy, veď stále ešte nemajú rovnaké postavenie ako muži, tak podľa toho ako sa im vedie a nie Róbertovi Ficovi poznáte, v akej kondícii je tá spoločnosť.“
Neverte blbostiam
Historik stále upozorňuje, že by na Slovákov nikto z Čechov nemal pozerať ako na tých horších a že aj úroveň českej spoločnosti klesá. Ale rozdiel medzi našimi národmi vidí v historickej pamäti s hlbokými koreňmi až do 90-tych rokov, kedy bolo medzi krajinami cítiť rozdiel už v lustračných rokoch aj očiste justície. Historik dokonca siahol aj do 80-tych rokov normalizácie, kedy podľa neho normalizácia na Slovensku znamenala niečo iné ako v českých krajinách.
„Oba naše národy sú mladé, ale slovenský ešte mladší v tom zmysle, že Slováci nemali niektorých ľudí, ktorých mali Česi. My sme mali Karla Havlíčka, ktorý nečítal len o tom, ako to je v Rusku super, ale išiel sa tam pozrieť, a keď videl tie armády hnoja tak o tom napísal. Odvtedy ten, kto je schopný kritického myslenia vie, že Rusko nie je úplný ideál. A mali sme hlavne T. G. Masaryka, ktorý nás učil kritickému mysleniu. Aféra s Rukopismi znamenala čo?! Neverte blbostiam. To je dnešná obrovská téma hoaxov a celej tej falošnej reality, ktorá sa na nás vracia. Takže nie všetkých ľudí to ten Masaryk naučil ako vidíme aj v českej spoločnosti, ale predsa len jeho kriticizmus, to že hovoril „Ľudia preboha, myslite svojou vlastnou hlavou a nepreberajte to, čo niekto subjektívne tvrdí!“, tak to sa v Česku ujalo predsa len o niečo lepšie,“ v tomto vidí zásadný rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi.
Slovákom normalizácia pomohla
Pavel Kosatík je presvedčený, že na rozdiel od českých krajín, normalizácia Slovensku paradoxne pomohla v rozvoji. „Slovákom sa počas normalizácie určite zdvihla úroveň. Až do roku 1968 aj za komunizmu ich vlastná slovenská zem nedokázala uživiť vlastné obyvateľstvo. V 50-tych až 60-tych rokoch už Slováci nechodili do Kanady a Ameriky ako ich otcovia a dedkovia, ale za prácou na Ostravsko alebo do Sudet, kde boli jamy bez dna, ktoré potrebovali desaťtisíce ľudí. Tam bola práca stále. Preto Dubček aj Husák a hlavne Dubček vymyslel federáciu. To bola jeho politika a akýmsi spôsobom na tom v dobrom slova zmysle Slováci zarobili, pretože kto by chcel, aby na Slovensku bola stále nízka životná úroveň? To samozrejme nebolo fér,“ povedal v štúdiu ČT24 historik, ktorý na druhej strane tvrdí, že na spoločnom štáte by Česi zarobili viac. Aspoň vo forme konfederácie.
„Ja som zástancom toho, že sa má ísť z nižších foriem k vyšším. Už iba preto, že Československo vzniklo, tak ma zaujímali všetky spôsoby ako mu dať zmysel a nielen ho za každú cenu udržať, ale aj ako naplniť ten zmysel. Bohužiaľ, tam sa sekali chyby od samého začiatku. Nebolo to dobré. Je však pre nás Čechov dôležité, aby nás niekto akože kontroloval. Keď ostaneme sami má totiž tendenciu robiť blbovinky. Potrebujeme mať niekoho, kto nás takzvane zrkadlí a kto nám povie, nerobte blbosti! A to aj za cenu, ak nám to naznačí kruto. Ale muselo by to byť na báze súhlasu, že spoločný štát je hodnotou, na ktorej obom národom záleží,“ povedal historik na margo rozdelenia Československa.
(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)