Recept od babičky: Najlepšia tradičná kôprová omáčka. Boží dar, na ktorý spomínate celý život
Nevedela som sa dočkať, kedy mi dorastie kôpor. Môžem ho v obchode kupovať koľko chcem, domáci je jednoducho bomba.
Milujem sladkokyslú kôprovú omáčku, u nás doma kôprovku. Ešte aj po päťdesiatke mi pripomína detstvo. Voňavé prázdniny nielen s rodičmi, ale najmä u babky. Mala som nesmierne milujúcich starých rodičov. Čas strávený s nimi sú pre mňa najkrajšie spomienky z detstva, ku ktorým sa neustále vraciam. A čím som staršia, tým viac.
Neprenosná láska
Láska starých rodičov je jednoducho neprenosná. Za normálnych okolností je to tá pravá nefalšovaná láska, ktorú vedia nezištne ponúkať len starí rodičia. Je iná. Nevychovávajú, len s láskou dookola vysvetľujú a rozmaznávajú.
A aj keď zvýšia hlas, stále z neho cítiť takú lásku, ktorá sa snáď ani nedá zneužiť. Samozrejme, každé dieťa skúša a spoznáva posúvanie hraníc. Pri starých rodičoch však oveľa jemnejšie ako pri rodičoch. Starí rodičia sú totiž ľudkovia, pri ktorých netušíte, koľko času s nimi ešte budete môcť stráviť a tak si ho šetríte na tie najkrajšie zážitky aké vám len život môže ponúknuť. Aj dieťa akosi automaticky cíti, že čas je neúprosný a treba s ním pri starých rodičoch narábať múdro. To pochopia mnohí, až keď sa sami stanú starými rodičmi.
Ak je láska starých rodičov „zakázaná“, vráti sa to každému rodičovi neskôr, keď raz bude starý on. Či chce alebo nechce, je to základný životný princíp. Lebo keď dieťaťu zapierate lásku starých rodičov, nemá potom prečo chápať, že tú istú chybu nemá v budúcnosti robiť pri svojich deťoch. Vzťahy v rodinách sú rôzne. Nikdy by sme do nich však nemali zaťahovať deti. Deti majú právo na najkrajšie zážitky z detstva so starými rodičmi a starým rodičom by zasa nikdy nemal nikto odopierať vnúčatá. Inak síce pomaly, ale úplne zreteľne strácajú zmysel života. Rodičia deťom nikdy nemôžu ponúknuť to, čo starí rodičia, pretože majú príliš veľa starostí a hlavne im ešte chýba to pravé-prežité.
Ja som mala šťastie. Mala som starých rodičov, ktorí nás milovali a s bratom a sesternicami sme u nich trávili celé leto. Každú nedeľu bolo pečené alebo vyprážané kura s tradičným bojom o „hnedé“ mäso (cháp stehienko) a niekde medzi tým s kôprovou omáčkou na kyslo. Babkin kôpor zo záhrady vždy rozvoňal celý dom. Jedinečná polievka, ktorá napriek tomu, že vonku bolo horúco, aj teplá kôprovka vždy osviežila.
História kôprovky
Česi o kôprovej omáčke hovoria ako o Božom dare napriek tomu, že je to národ, ktorý v EÚ najmenej verí v Boha. Kôprovú omáčku či polievku vyhlásili za typicky české jedlo, ktorého hlavnou ingredienciou je kôpor. Najčastejšie kôprovku podávajú so žemľovými knedľami alebo zemiakmi, prípadne s plátkom hovädzieho mäsa alebo s tvrdým vajcom. Dokonalú chuť kôprovky dotvára cukor s octom.
“Pokud se podíváme do historie, tak koprová omáčka má svůj původ už dávno v antice. Jako první o ní píše a hovoří Marcus Apicius, ale pokud se podíváme k nám do střední Evropy, tak první zmínka o koprové omáčce je v publikaci Süddeutsche Küche a píše o ní v 19. století Katharina Prato,” prezradil pre TV Nova vedúci katedry hotelierstva Petr Studnička.
Kôprovku v rôznych verziách varí takmer celá Európa. Väčšina z nich je však podávaná za studena. Českú kôprovú omáčka, ktorej recept si osvojili aj Slováci v bývalom Československu , si však v našich končinách vychutnávame teplú, čím sa stala unikátna.
Kôprová omáčka nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike vždy vyvolávala vášne, pretože je to gastronomická pochúťka, ktorú buď milujete alebo nenávidíte. Tú, ktorú som milovala u mojej babičky a mamy, a ktorá chutí aj našej vnučke, robím podľa tradičných zaručených receptov babičiek, ktoré svoje vnúčatá milujú viac ako sami seba. Ochutnali ju aj Slováci aj Česi. Vždy boli nadšení.
Suroviny
40 g masla, 2 PL olivového oleja, 1 stredná cibuľa, 2 PL zarovnané hladkej múky (bezlepková na varenie), 560 ml zeleninového vývaru, 200 ml vody, 5 stredných zemiakov (najlepšie sú nové), 1 sladká smotana na šľahanie, soľ, čierne korenie (najlepšie čerstvo namleté), 2-3 PL octu kvasného-liehového, 2 ČL hnedého cukru, veľká hrsť čerstvého nasekaného kôpru, vajcia (najlepšie domáce)
Postup
- Maslo roztopím v strednom hrnci, na ktorom do zlata opečiem najemno nakrájanú cibuľu. Tesne predtým, ako je takmer hotová prilejem olivový olej.
- Pridám múku, ktorú opražím s cibuľkou a dávam veľký pozor, aby mi neprihorela.
- Prilejem vývar s vodou, pridám na naozaj malé kocky nakrájané zemiaky, ktoré pod pokrievkou uvarím do mäkka. Občas premiešam.
- Keď sú zemiaky mäkké, prilejem šľahačku, premiešam a osolím a okorením.
- Prisypem cukor, poriadne premiešam.
- Kôprovku odstavím mimo horúcej platne a dolejem ocot.
- Na záver vsypem kôpor a poriadne premiešam.
Dobre vedieť
Kôprovku varím vždy večer, deň dopredu. Osvedčilo sa nám, že odstáta je na druhý deň najlepšia. Aj pri nej platí staré známe ako pri vianočnej kapustnici. Čím viac ju ohrievam, tým je lepšia. Až na to, že ju vlastne stihnem ohriať maximálne raz, pretože vždy sa po nej zapráši.
Ak túžite po naozaj najlepšej kôprovke na svete, dajte si tú námahu a zožeňte si na trhu domáci kôpor, jarné zemiaky a najmä domáce vajcia. Mám to šťastie, že mám kamaráta, ktorý mi pomáha so záhradou a v strede Prahy chová sliepky. Takže vždy, keď mi príde na záhradu niečo zachraňovať, vždy mi po pozdrave a podaní ruky strčí do nej aj vzácny poklad. Domáce vajíčka v krabičke, do ktorej ich poukladá podľa farby škrupinky. Vždy sa vtedy zamyslím, či naozaj žijem vo svetovej metropole.
(Ak viete oceniť originálny recept, budeme vďační ak redakciu Dalito.sk podporíte darovaním kávy)