Aj Nové Štrbské Pleso sme si zdevastovali sami. Najmä odborári a robotníci
Asi málokto vie, ale najväčšiu zásluhu na vzniku Nového Štrbského Plesa má banskobystrický architekt Karol Móry. Bol to práve on, kto od miestnych urbárnikov odkúpil pozemky nachádzajúce sa juhovýchodne od Štrbského Plesa. Jeho zámerom bolo vytvoriť lokalitu, ktorá by bola cenovo dostupnejšia ako už v tom čase relatívne drahé Štrbské Pleso.
Architekt Móry sa pustil do práce a geniálnych ťahom dokonca vytvoril aj umelé jazero. Z močaristého miesta vyťažil rašelinu, vodu priviedol z Mlynského potoka a jazero bolo zrazu na svete.
Štát ako devastátor
To sa udialo už v roku 1900, o päť rokov neskôr nechal Móry na brehu jazera, na ktorom sa neskôr začalo aj člnkovať, postaviť penzión. V roku 1921 ho zdedil Móryho synovec, hudobný skladateľ Ján Móry, ktorého zásluhou vyrástli v lokalite ešte ďalšie dva penzióny, kostolík, vila a na kopci Klát aj reštaurácia s vyhliadkovou vežou. Najväčšou stavebnou investíciou Jána Móryho bol 32 izbový hotel s kaviarňou, terasami a spoločenskými miestnosťami.
Zlaté časy Nového Štrbského Plesa sa skončili v roku 1948, kedy móryovský majetok znárodnil štát a do penziónov sa na dlhý čas nasťahovali odborári.
Koniec úrovne
Labuťou piesňou pre pôvodné budovy Nového Štrbského Plesa boli Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970. Tesne pred nimi totiž penzióny poslúžili ešte ako strecha nad hlavou pre stavebných robotníkov, ktorí Štrbské Pleso pripravovali na výnimočnú športovú udalosť.
Krátko potom penzióny zrovnali so zemou a v roku 1950 hotel Móry zmenili na odborársku zotavovňu Baník. História Nového Štrbského Plesa na úrovni tak bola dokonaná.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)