Ak ste za posledný Covid rok začali vulgárne nadávať, možno máte nadpriemerné IQ

Keď pán Ing. Vladimír vynadal pred rokmi spoluobčanovi do vy******** k*****, dotknutý pán Mgr. podal na neho podnet na mesto za urážku. Pán Ing. Vladimír sa ku skutku voči spolunažívaniu ochotne priznal a „kontrolóri spolunažívania“ mu udelili pokutu 20 eur.

V rozhodnutí mesto uviedlo, že pán Ing. Vladimír … sa k skutku priznal, pokutu po zľave 8 eur zaplatil ochotne s tým, že trvá na tom, že pán Mgr. …je vy****** k****. Po rokoch pánovi Ing. Vladimírovi namerala Mensa Slovensko nadpriemerné IQ nad 130. Mensa má stotisíc členov po celom svete a sú to ľudia z celého spektra ľudskej spoločnosti. Od obyčajných ľudí, cez učiteľov, lekárov, právnikov, vedcov, politikov, až po nositeľov Nobelových cien. Celosvetovo do skupiny IQ 130 a viac patria len 2% obyvateľov planéty.

Kedysi sa používala aj oficiálna stupnica IQ pre najjednoduchších: debil 50 – 69, imbecil 35 až 49 a idiot s IQ pod 35.

Vulgarizmy s nadpriemerným IQ

Rok s pandémiou možno zmenil aj slovník mnohých ľudí. To, že mimoriadne inteligentný človek používa najvulgárnejšie slová nielen počas krízovej situácie nemusí byť náhoda. Potvrdili to aj vedci, že ak ste zo svojho života nevynechali tie najväčšie vulgarizmy, možno patríte medzi najinteligentnejších obyvateľov nielen krajiny, ktorej máte občianstvo.

Dokázali, že ľudia, ktorí často nadávajú to nerobia preto, že by mali menšiu slovnú zásobu. Dvojica vedcov z Massachusetts College of Liberal Arts požiadala ľudí, aby napríklad za 60 sekúnd vychŕlili zo seba čo najväčší počet nadávok na danú situáciu. V špeciálnom teste, v ktorom vedci slová znegovali, museli účastníci výskumu nahradiť slová  naopak nevulgárnymi verziami. Výsledok ukázal, že tí, ktorí nadávali najviac boli v živote ďaleko úspešnejší a mali aj oveľa väčšiu slovnú zásobu. Dokonca, oveľa väčšiu kreativitu v nadávkach, ale aj v slušných výrazoch predviedli práve tí, ktorí v nasledujúcich IQ testoch uspeli nadpriemerne.  

Najmúdrejší aj najkritickejší

Vedci tak výskumom zistili, že vulgarizmy nie sú prejavom limitujúcej slovnej zásoby a už vôbec nie nižšieho IQ. Naopak, takýto ľudia vedia oveľa lepšie a oveľa skôr odhadnúť hranicu kritickej situácie, majú tak oveľa lepšie kritické myslenie. Ich mozog sa evidentne včas rozhoduje podľa emócií, či vypustí von jemné alebo silné slovo. Podľa vedcov je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ niekto začne nehorázne nadávať napríklad pri politike, počítačovej hre, je možno inteligentnejší, než by ste si na prvý pohľad mysleli. 

Kúsok od geniality

Štúdia tiež dokázala, že ak veľa nadávate a ešte aj ponocujete a za každú cenu neupratujete okolo seba, nemusíte byť možno ďaleko od geniality. Ak totiž veľa upratujete, podľa výskumu vašu myseľ zamestnáva oveľa viac nepodstatných vecí. Štúdia ukázala, že chaotické prostredie vedie k tvorivejšiemu pracovnému postupu. 

Ak patríte medzi tých, ktorí niekedy jednoducho potrebujú veci nazvať pravým menom, či ste k daným situáciám oveľa kritickejší, Ivana Bytelová v diplomovej práci Karlovej univerzity upozornila, že najmä v slovenčine sme začali, vrátane žiakov na školách, používať miesto vulgárnych výrazov akronymy anglických fráz, ktoré na prvé počutie znejú znesiteľnejšie. V diplomovke s odvolaním sa na autorov uvádza, že časté vyjadrovanie negatívnych emócií v slovenčine, ktoré sú často najvulgárnejšie, začínajú na školách žiaci zamieňať anglickými vulgarizmami (najčastejšie f**k, sh*t), ktorých význam nebýva pociťovaný tak silno, a to i napriek tomu, že ich význam je užívateľovi bezpečne známy, ale sa pravdepodobne spolieha na to, že ho nepozná jeho okolie.

„WTF“

Obľúbeným akronymom v internetovom svete sa stala napríklad alibistická skratka „JBMNT“, ktorá zjavne odkazuje na vulgarizmus „Je**m na teba!“, ale jeho „oficiálny“ význam je „Jedine boh môže napĺňať túžby.“. Najpoužívanejším slovom vo výskume je akronym „WTF“ (What The F**k, Čo to do r**i / p**i je?! Čo sa deje? O čo ide?). Výskumníčke z dotazníkov vyšlo, že respondenti skratku nehodnotia ako príliš silnú nadávku v 33%. Iba 9% z nich uviedlo, že sa jedná o jednu z najhorších nadávok, ďalších 20% ju považuje za veľmi zlú. Zdá sa, že skracovanie oslabuje vnímanú silu nadávky a podporuje jej používanie. 51% respondentov sa priznalo, že akronym nepovažujú za takú zlú nadávku, ako je celý výraz a pre 45% z nich je jednoduchšie ju v skrátenej podobe použiť.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)