Aké je jednoduché zabudnúť na COVID-19, stačí vycestovať

Naozaj to ide. A dokonca veľmi jednoducho. Stačí k tomu zdravý rozum, dodržiavanie pravidiel, odvahu a peniaze a môžete vyraziť do krajiny, ktorá presne tieto atribúty spĺňa a ešte pridá more, prenádhernú prírodu a civilizáciu najrozvinutejších spoločností sveta. A razom sa ocitne v Nórsku.

Pre Nórsko je zatiaľ Slovensko bezpečnou krajinou, aj keď patrilo medzi tie, ktorej obyvateľov vpustili do severskej zeme medzi poslednými. Slovákov bez domácej karantény odmietalo Nórsko až do 15. júla. Majú tu totiž vlastné pravidlá, nelezú pod kožu a do mozgu a tak máte obrovskú šancu absolútne vypnúť.

Stačí si kúpiť letenku s odletom z Mníchova. Teda aspoň my sme uprednostnili tranzit do Nórska cez bezpečné krajiny aj pre Nórov, nemali sme chuť na inak povinnú 10 dňovú domácu karanténu pri Fjordoch.

Celú cestu až na letisko sme počúvali len rádio Ö3 . Takmer päť hodín sme počuli slovo covid len dvakrát. Raz v súvislosti s prepadom rakúskej ekonomiky a raz, keď sa rakúsky minister zdravotníctva ospravedlňoval všetkým záujemcom, vracajúcim sa z dovoleniek z Chorvátska, že sa ospravedlňuje všetkým, ak výsledky na covid test nedostanú do 48 hodín, pretože očakávajú enormný záujem navrátilcov o testovanie. Ponúkli im totiž možnosť, keďže rakúska vláda by chcela zistiť pravdu o prenose koronavírusu z dovoleniek z Chorvátska. Inak celú cestu nič.

Na rakúsko-nemeckých hraniciach sme videli tri veľké testovacie covid centrá hneď pri hraniciach z jednej aj druhej strany, kde sa všetci, ktorí prechádzajú z krajiny do krajiny môžu dať otestovať. Boli obrovské a už na prvý pohľad z diaľnice mimoriadne zorganizované. Stáli tam stovky automobilov so záujmom o test. Takže žiadny stres, žiadne zatvorenie doma a celé dni čakanie na objednanie testu a potom celé dni na výsledok. Kto chce, môže mať test okamžite pri prekročení hranice.

Testovacie centrá na prvý pohľad pripomínali stajne F1, všade množstvo dobrovoľníkov, vojakov, polície a samozrejme zdravotníkov. Je možné, že toto sú možno tie miesta, ktoré daným krajinám robia aj tie vysoké čísla testov a aj potvrdených prípadov. Otestovať sa totiž môže dať ktokoľvek, aj Slovák. Už kilometre pred testovaním boli popri hranici upozornenia na covid testy, všetko prehľadne so známou rakúskou aj nemeckou precíznosťou. Jednoducho, kde je vôľa, tam je cesta.

Na poslednej pumpe pred letiskom v Mníchove sme si bez problémov kúpili anonymné SIM karty, ktoré nám zabezpečujú toľko garantovanú slobodu a základné ľudské práva, vrátane na súkromie. Na Slovensku sú zakázané. Urobila som tak preto, pretože naozaj nastal čas vypnúť hlavu na totálny reset a už som naozaj unavená z toho neustáleho sledovania slovenskými politikmi a mobilnými operátormi, ktorí vám znepríjemňujú život sledovaním bez toho, že by som im na to dala súhlas. Akoby nepredpokladali, že niekto na Slovensku žije aj tak, že nepodvádza a nekradne.

S novými anonymnými mobilnými kartami sme prišli na poloprázdne nemecké letisko, kde mal každý, podľa miestnych pravidiel, rúško a všetci dodržiavali stanovený 1,5 metrový odstup podľa značiek na zemi. Samozrejme ak by niekto chcel, testovanie na covid robili aj na letisku.

Všetko prebiehalo bez akýchkoľvek problémov aj do lietadla. Všetci sme sedeli pekne vedľa seba, lietadlo plné a jediný kto zakašľal počas letu som bola ja. Bála som sa si aj odkašľať, tak som to v sebe dusila, až som sa skoro zadusila.  Ospravedlnila som sa všetkým na okolí, že som sa od stresu, či sa vôbec dostanem za rodinou do Nórska,  poslednú noc takmer prefajčila na smrť. V lietadle sme sa všetci zasmiali a spokojne leteli do Škandinávie.

Zmena bola iba tá, že palubný personál tentoraz pre covid nepodával žiadne občerstvenie, ani jedlo, nepredával žiadny bezcolný tovar. Letecká spoločnosť  nám okrem iného garantovala, že ich lietadlá majú presne také filtre ako sú na operačných sálach a najnovšie pre bezpečnostné opatrenia filtrujú vzduch v lietadle počas letu častejšie, momentálne každé tri minúty.

No a vystúpili sme na pôde Nórska. Kto mal chuť, mohol sa dať rovno otestovať. Inak všetci smer východ. Všetci poctivo zarúškovaní, až kým sa neotvorili dvere do vestibulu príletovej haly v Oslo. A tam…

Tam bol svet bez rúšok, stresu a zamračených tvárí…

Privítali ma pohľady spokojných ľudí, ktorí žijú podľa iných miestnych covid pravidiel. Vlastne ani neviem aké sú, ale okamžite zo mňa akoby ten covid stres padol. V sekunde. Okamžite som pocítila, že tu načerpám sily.

Nikde nikto s rúškom, na tvárach pokoj. Všimla som si iba dodržiavanie dištancu 1,5 metra a pri vstupoch do predajní a vychádzaní  dezinfekciu rúk. Obchodné centrá a prevádzky tu boli otvorené vždy, školy fungujú tiež bez rúšok, zatvorené boli iba marec a apríl.

Covid obrázky a ani iné titulky som nevidela na žiadnych novinách v stánku a ani v News  vo Flytogete (vlak) z letiska, kde v každom vozni idú obrazovky z najdôležitejších udalostí sveta. O covid ani zmienka.

A tak som konečne vypla, na totálku. Je tu naozaj nádherne, prenádherne. Pokojný zvyšok leta priatelia, dávajte na seba pozor kdekoľvek na svete, a hlavne, hlavne vypnite… ako hovorieval športový komentátor STV Ivan Niňaj: “Najdôležitejšie v živote je neposrať sa!”