Ako nám Nóri pri pokladni tlieskali

Sláviť veľkonočné sviatky v Nórsku je celkom záhul. Ak nepoznáte miestne pravidlá predaja alkoholu, máte jednoducho smolu a aj ten vaječný likér si doma neuvaríte. Okrem toho, že je tam alkohol nechutne drahý už aj pre domácich.

„Utekajte k pokladni, na pivo máte už iba 4 minúty,“ prihovoril sa nám domáci Nór s takým porozumením, až som ho mala chuť vybozkávať. Dobre totiž vedel, že ak nestihneme pivo hodiť na pokladničný pás presne do 18,00 hod, padla. Systém uzamkne všetky pokladne v krajine a sekundu po osemnástej si v nórskych potravinách už nekúpi ani pivo nikto a nikde. Môžete ho maximálne tak v regáli objímať.

Rodina na prvom mieste

Bola streda večer, veľkonočné sviatky so zatvorenými obchodmi sa práve začali aj s presunom národa, ktorý až do pondelka večera číta kriminálky v kruhu rodiny. To je v Nórsku taká obyčaj. Deti hľadajú čokoládové vajcia v záhradách, dospelí grilujú, prechádzajú sa a čítajú naiv krimi. Kto má šťastie, aj si pritom pripije na jar, svätých, na zdravie, vlastne čokoľvek. Veľkonočné sviatky sa v Nórsku začínajú celoštátnym voľnom už na Zelený štvrtok a doma, najčastejšie na horských hytte, sa stretnú celé rodiny. V žiadnej rodine nechýba poriadna mysteriózna detektívka. Je to tradícia od roku 1923, kedy isté vydavateľstvo zverejnilo klamlivú reklamu, na ktorú naletelo celé Nórsko.

Nóri okamžite zistia, že nie ste domáci. Alkohol v Nórsku si totiž kúpite len v štátnych predajniach, pivo aj v potravinách, ale len v určité dni a hodiny. A keďže sme si podozrivo pokojne vyberali z pivnej ponuky, okamžite nás domáci upozornili, že POZOR!, máte na to už iba 4 minúty.

Pivo luftom

Takže pivo letelo vzduchom do náručia manžela. Ani som netušila, že sa tak rýchlo dá v obchode bežať. Košík s ostatným tovarom ostal niekde v predajni, len nech stihneme to pivo! Postavili sme sa do radu, ale Nóri začali pokrikovať, aby nás pustili dopredu. Dokonca prosiť predavačku, aby urýchlene prešla k druhej pokladni a pivo nám čo najrýchlejšie nablokovala. Rozhodovali sekundy. Stala sa z toho celkom milá veľkonočná groteska, na ktorej sme sa smiali všetci. Aj nám zatlieskali, že sme to stihli. Bolo to od domácich milé a my sme sa im za to odvďačili nórčinou. „Jeg elsker norske mennesker!“ zvolala som. Je to moja obľúbená úprimná veta, ktorá chytí za srdce každého domáceho. Veď to bolo od nich naozaj priateľské, ako nám nedovolili čakať v rade a celý obchod pomáhal vyhrať nad nekompromisným časom a prastarými pravidlami a zásadami.

Ako dvaja nevedomí zo strednej Európy sme cítili úprimné veľké porozumenie a podporu, lebo pri každej návšteve zabúdame, ako to tam s predajom alkoholu chodí. Na pumpy sme už zabudli, ale rozdelenie predaja alkoholických nápojov podľa obsahu alkoholu nám stále robí problém. Kto by si pamätal pravidlá v pondelok iba toto od-do, v utorok zasa iné, stredu zasa toto, ale nie toto a tam a tak dokola. A veľkonočné sviatky bez piva?!

Pivo sme zaplatili včas za hlasného smiechu a potlesku miestnych a vrátili sa spokojne do obchodu k roznakupovanému košíku a pokračovali v nakupovaní druhých najdrahších potravín na svete aj k miestnym pomerom. Víno k veľrybím steakom aj domáci vaječný likér (najdrahší na svete aký som kedy kupovala) sme stihli ešte doobeda v štátnom Vinmonopolete. Našťastie, lebo poobede sa už pred ním nedalo ani zaparkovať. Tak tam bolo natrieskané.

Počas piatich veľkonočných dní majú Nóri obchody otvorené iba v sobotu, takže ak niečo nestihnete kúpiť, máte problém. Sú však veľmi pozorní a chápaví, takže dobre vedia, aké to je aj pre občasného užívateľa alkoholu smutné, ostať na sviatky na sucho. Majú pre takéto chvíle veľké pochopenie, takže ak si všimnú cudzinca, ktorý nestíha nakupovať podľa miestnych pravidiel, pomôžu vám. A keď zistia, že si vážite ich zásady spoločnosti a dokonca sa aj učíte nórsky, otvoria vám srdcia viac, akoby ste čakali. Na Slovensku prevláda názor, že sú chladní a povýšeneckí. Dnes už však viem, že to rozširujú len Slováci, ktorí po ani dlhých rokoch života u nich nehovoria ich jazykom a vlastne ani nežijú ich život nastavenia spoločnosti. Jednotlivci, ktorí sa hlásia k slovenskej „finančnej elite“, s Nórskom ich však nespájajú žiadne hodnoty a ciele, ktoré by presahovali ich osobné záujmy. Hlavne, aby doma videli.

Pre nevedomých

Inak,  Nóri po útoku Ruska na Ukrajinu stiahli všetok ruský alkohol a samozrejme celá spoločnosť drží palce Ukrajincom. A vedeli ste, že Nórsko je krajina, kde alkohol za volantom zabíja najmenej na svete? Naozaj niekto chce, aby som vyhľadala aj slovenskú štatistiku?

Najnižšiu spotrebu alkoholu z európskych krajín má práve Nórsko. Nevedomí o Nóroch šíria bludy, že sa z nudy opíjali tak, že v krajine museli zaviesť prohibíciu. Pravdou je, že kedysi veľmi dávno krátko aj fungovala vďaka referendu v roku 1919. Kto sa zaujíma o históriu a fakty vie, že v predkresťanskom Nórsku sa kedysi od hostiteľa očakávalo, že hosťom ponúkne pivo a spoločne sa opijú do nemoty. Po christianizácii obmedzili spotrebu alkoholu už len na významné sviatky.

V 15. storočí bolo pivo v podstate jediný dostupený alkohol v krajine, pálenku spoznali až v 16. storočí. Základ reštrikcií založili Nóri v sedemdesiatich rokoch 19. storočia, kedy vypili na hlavu 13 litrov alkoholu ročne. Pre politikov to bolo príliš a tak sa rozhodli na to reagovať. Porovnajte si to s dnešným priemerným Slovákom, ktorý ročne vypije viac ako 12 litrov čistého alkoholu. V celosvetovom meradle za to Slovensku patrí deviate miesto. Keď už teda niekto ohovára Nórov ako veľa pili a pijú.

Aj dnes je konzumácia alkoholu v tejto škandinávskej krajine prevažne naviazaná na sviatky a víkendy. Piť alkohol cez týždeň rozhodne nie je pre Nórov normálne. Radšej pijú menej často, ale viac, ako menej a pravidelne. Štátnu predajňu Vinmonopolet založili ešte v roku 1922. Je to predajňa alkoholických nápojov s vyšším obsahom alkoholu ako 4,75 %. A ak vyzeráte mladšie ako 23-ročný, v štátnom obchode vás bežne legitimujú.

Len, aby sa nezabudlo

V Nórsku môžu alkohol konzumovať osoby nad 18 rokov, ale ak je viac ako 22 percentný, musíte mať aspoň 20 rokov. Každá nórska vláda sa tak desaťročia snaží chrániť zdravie obyvateľstva aj obmedzením reklamy kdekoľvek, vrátane vysokých cien alkoholu aj pre domácich. Za malý pohárik vína zaplatíte v meste aj 15 eur.

Tieto opatrenia od roku 1922 naozaj fungujú. Podľa štatistiky WHO dnes priemerný Nór vypije 6,2 l čistého alkoholu ročne, kým Čech takmer 15 litrov a Slovák 12 litrov. So susedmi sme sa tak ocitli vo svetovej skupine TOP 10. Len, aby sa nezabudlo.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)